Mám zostať v práci?

Ahojte dievčatá, ženy. Chcela by som sa vyrozprávať a vedieť názor tých, ktoré majú skúsenosť s toxickými vzťahmi na pracovisku. Po dlhej odmlke kvôli pandémii sa mi podarilo nájsť prácu, akú som si dokonca aj priala.

Jednalo sa o zahraničnú firmu, a tak som čakala, že práca a organizácia bude štrukturovaná s jasnými kompetenciami a pravidlami. Jedná sa o prácu v office manažmente, nič náročné na zodpovednosť. Firma je však veľká, tak tá hektika a stres tam je.

No a tie pravidlá a poriadok nikde. Firma len začínala, tak si hovorím, že je to teda normálne a budem trpezlivá. Bola som fakt rada, že mám tento job. Manažérka však svoju rolu nezvládla, z týždňovej PN sa vykľuľa už 3-mesačná, kdesi po 3 týždňoch už v tíme prichádzalo zistenue, že s ňou nemôžeme rátať..

Medzitým odišla ďalšia kolegyňa na mojej úrovni, ktorá tam bola o niečo dlhšie. Prišla mová. Nikto sa nemal k tomu aby sa tam upratala komunikácia,irganizácia..

Povedala som si, že sa toho chopím, aby som to nejak prežila dôstojne, no prišiel ďalší problém, tá nová kolegyňa. Sabotovala moju prácu, žiarlila keď sa so mnou ľudia bavili, komunikovala nepriamo. No ťažko s ňou vyjsť..Je to typ prefíkanej líšky, ktorá všegko zahrá na chudinku a v konečnom výsledku vyjdete vy najhoršie.

Povznášala som sa nad zo až kým mi nenávistne vytkla dochádzku, s ktorou nič nemá a ani nemala dôvod. Žalovala a šéf, ktorý mal toto na starosti ju nespacifikoval, má ho omotaného okolo prsta..

Je to pre mňa nová skúsenosť. Nikdy som nemusrla čeliť takémuto problému a to som si už preskákala rôzne roly a firmy. A ja hlúpa som si ju ešte obhajovyla a hovorila ľuďom nech sa so mnou radšej v jej sooločnosti nebavia lebo žiarli a nerobí jej to dobre..

Až som úplne stratila svoju silu, sebavedomie. Nedokážem sa ani brániť, nechcem sa s ňou dostávať do konfliktov a nikto kompetentný, s kým by sa to dalo riešiť tam nie je..

Nerada sa vzdávam, chcela som tam byť jeden rok, no trpím, do práce chodím si zovretým žalúdkom a v strese, bezmocná lebo nevidím riešenie ako to zmeniť. Bijú sa vo mne dve bytosti. Taká inštinktívna a správna ktorá hovorí, či ti to stojí za to a chce aby som sa na to vykašľala a druhá, ktorá vie, že to. ie je dobré, no bojí sa, nechce už zas hľadať novú prácu, neverí si a vie, že sa situácia môže opakovať…

ženy, ktoré máte skúsenosť a aj nadhľad ( a vydržali ste to dočítať o)) čo by ste robili?