Mám 28 rokov, ukončený druhý stupeň VŠ (humanitárny odbor, bavil ma), hneď po škole som sa presťahovala a našla si prácu. V čistom mám mesačne cca 1300e. Byvanie vlastné zatiaľ nemám, ale žije sa mi dobre, viem si dopriať, aj výlety do zahraničia, aj si viem ušetriť do budúcna na hypotéku.
Z času na čas ma však popadne taká úzkosť, že tá moja práca nie je nič odborné. Čiastočne využívam to, čo som študovala, ale to mi v práci len pomáha, nemám tú prácu kvôli titulu. Nejaký kariérny rast tiež nevidím ružovo. Má však veľa iných plusov, ktoré by som inde hľadala len ťažko.
Teraz cez sviatky som bola so vzdialenou rodinou a od nich som počula také narážky na to, že či nemám aj na viac, myslené v dobrom.
Áno, možno by som sa dostala do nejakého korporátu a tam sa šplhala po kariérnom rebríčku, aj keď ani to asi nie je také ľahké ako sa zdá. Čo iné sa dá ale robiť? Profesia je plná ponúk, ktoré sú ešte horšie platené a kariérny rast by tam bol rovnako minimálny. Zvyšok tvoria zas veľmi špecifické ponuky, na ktoré treba konkrétne vzdelanie či prax.
Napriek tomu však často rozmýšľam, či len nestrácam čas, či si o takých 5 rokov nebudem búchať hlavu o stenu, že som mohla skúsiť niečo iné a byť na nejakej lepšej pozícii. Alebo je to len taká ilúzia, nejakého kariérneho postupu, ktorú reálne zažíva minimum ľudí? Pretože úprimne z môjho okolia nepoznám asi nikoho, kto by sa skutočne vypracoval na nejakú vysokú pozíciu, aj keď majú reči o tom, že ja by som to mala dotiahnuť ďalej.
Zaujímal by ma váš pohľad, pripadne skúsenosť čo v takej situácii robiť...
Ako prvé ti poradím sústrediť sa na to, čo chceš ty. Absolútne neriešiť reči a predstavy iných. Oni nežijú tvoj život. Jedným uchom dnu, druh von. Alebo ešte lepšie povedať na rovinu, že robíš to, s čím si ty spokojná, ak majú nenaplnené ambície, nech si ich plnia sami. Ako druhé poviem, že chvalabohu nie každý chce robiť kariéru. Nie každý chce študovať. A vzdelávať sa celý život. Chvalabohu, pretože potom by nám nemal kto upiecť chlieb, upratať, vyrobiť tehly atď. Takže robiť kariéru nie je nutnosť. Úprimne, rovnakú váhu má či človek robí v nemocnici upratovačku alebo lekára. Vyznie to divno a možno sa tu na mňa aj niekto urazí, ale lekár by ťažko mohol pracovať, ak by tam nepracovali aj upratovačky.
Otázka je, čo chceš robiť, teraz, najbližšie roky. Nerieš, čo bude za 10 rokov. Kľudne aj po 40-ke môžeš úplne zmeniť svoje profesné zameranie. Ak chceš robiť kariéru, premysli si, či chceš robiť kariéru smerom na vyššie pozície alebo chceš robiť kariéru smerom na vyššiu odbornosť a senioritu. Alebo chceš robiť niečo úplne iné ako doteraz. A potom si nastav kroky a choď za tým. Ale hlavne, rob to, čo ťa baví. Teba a iba teba.
ono nič nie je zadarmo....vyššia pozícia so sebou prináša väčší stres a vyššiu zodpovednosť + viac času v práci...je to to čo chceš ty? stojí ti to za to?
Takto sa to snažím vnímať aj ja, že nie každý je kariérny typ. Že môžem byť rada za prácu, ktorá je stabilná, relatívne dobre platená, aj ma celkom baví, aj mám voľný čas. Len raz za čas príde ten pocit, že sa nesnažím dosiahnuť viac. Že ma tá práca nikde ďalej neposuva. Že ak ma o pár rokov nahradí nejaký dobrý program alebo iná forma AI, budem začínať na podobnej úrovni ako VŠ absolventi. Lebo síce môžem povedať že viem vďaka praxi pracovať pod stresom, v tíme aj samostatne, splniť zadané úlohy, komunikovať so zákazníkmi atď, ale také vlastnosti má každý druhý zamestnanec. Asi sa bojím hlavne toho, že sa v budúcnosti nebudem vedieť uplatniť na trhu práce, že teraz tie "najlepšie roky" strávim v tejto práci kvôli mojej pohodlnosti.
@monsterablue v podstate je to administratívna pozícia pre medzinárodnú firmu, konkrétne ja komunikujem s nemeckými zákazníkmi. 4 dni home office, jeden deň som v office. Väčšinou je práce málo, ale oplatí sa im zamestnávať niekoho tu na Slovensku ako v Nemecku alebo inom štáte.
Podľa mňa to máš super 🙂 ja by som do toho nešprtala
Autorka,
Bavi ta ta praca? Si v nej stastna? Ak áno, nerieš.
Nepises, co si studovala ale nechces byt dobra napr.v tom, co si studovala?
@zmrzlinka2021 pedagogiku, nemecký jazyk. Žiaľ, tá oblasť ma teraz po škole už veľmi neláka. Čo sa učiteľstva týka, tam je ten priestor na nejaký kariérny rast asi ešte menej pravdepodobný.
Práca, ktorú mám momentálne, ma baví. Akurát mi teda príde, že by som ju viac vedela oceniť napríklad po 50, že väčšinou má také pomalšie tempo. Mne to vyhovuje aj teraz, len ako som písala, mám trochu výčitky, že ten svoj "potenciál" nevyužívam naplno
A ucet na LinkedIn mas? Lebo nikdy nevies kto ti da lepsiu ponuku.
Ahoj, som v podobnom veku a menila som prácu z opačného dôvodu. Stúpala som síce rýchlo finančne aj kariérne, ale nestíhala som pri tom žiť, bola som unavená.. tiež boli v okolí názory, že toto je vek, kedy treba využiť potenciál. Zmenila som prácu, za rovnakú mzdu robím oveľa menej (stále “rastiem” a učím sa, ale pomalším tempom), dala som si dokopy zdravie. Rozhodnúť sa, samozrejme, musíš sama, ale chcela som ti dať aj druhý pohľad.
A ešte zareagujem na to, čo si písala - “Lebo síce môžem povedať že viem vďaka praxi pracovať pod stresom, v tíme aj samostatne, splniť zadané úlohy, komunikovať so zákazníkmi atď, ale také vlastnosti má každý druhý zamestnanec”, ver tomu, že tieto vlastnosti nemá každý druhý zamestnanec. Schopnosť riešiť problémy, vedieť komunikovať a najmä jazyky, sú dnes veľmi cenené skills, držím prsty, nech sa dobre rozhodneš 🙂
moji kolegovia v korporate by boli strasne vdacni za 1300€ v cistom. to ma bohuzial u nas iba TL - ano, vsetci sme si vedomi, ze je to fakt malo tie platy u nas, preto aj je velka fluktuacia. platy v hrubom s uplatnenim 1 az 2 jazykov sa hybu: 1300 brutto, 1400 brutto a 1550 brutto, takze ani jeden nedosahuje tvoj cisty plat a nie je to ani len tesne...
@missviolet no, mňa úprimne tých 1300 v hrubom od týchto ponúk celkom odrádza, ale teda skôr som myslela, že sa tam človek vie pomerne rýchlo posúvať vyššie, na lepšie platené pozície. Lebo čo mám info, tak väčšina tých entry pozícii je hlavne o procesoch a postupoch a ich nasledovaní. V konečnom dôsledku by potom bolo možné, že po pár rokoch by som sa ocitla na profesii v podobnej situácii s podobnými skúsenosťami, len by som dovtedy pracovala za menší plat, čo tiež nie je ideálne
ja a kamosky sa hybeme v korporaciach 7 rokov teraz a toto su tie platy, co som ti uviedla. jednej dali do zmluvy uz aj manazerske povinnosti a plat je 1550€ brutto. Dalsia bola 3x povysena a ma taky plat, ako ty teraz v cistom. takze tak.
@kavenkaa ďakujem za osobnú skúsenosť🙂
Čo tak teda skúsiť to Nemecko (Rakúsko, Svajciarsko)? Aspoň v tom Nemecku sa dá zarobiť kľudne aj 3x viac, keď sa človek snaží (ale som tak už 10 r. po štúdiu, postupne to ide)
Práca rozhodne nie je všetko (aj keď v nej trávime veľkú časť života) a ani veľkosť zárobku nevyváži pracovnú preťaženosť (máš peniaze, ale nemáš čas ani energiu si tie peniaze užívať aktivitami, zážitkami s blízkymi, nie hromadením majetku) či nechuť chodiť do práce kvôli ľuďom tam resp. práci, ktorá ti lezie na nervy. Nie každý máme ambície v zmysle budovania kariéry. Nad takýmito vecami podumaj, nie nad tým, kto ti čo hovorí resp. radí (hoci aj v dobrom úmysle). A nie každý je typ, že chce vycestovať za prácou (peniazmi, osobnostným rastom, dobrodružstvom?) do zahraničia.