Gratulovanie v práci

k meninam gratulujeme samostatne kto chce, k narodeninam sa skladame na darcek (dobrovolne) 🙂

Myslím, že medzi dobrými kolegami je normálne zablahoželať si k sviatku. S ostatnými podľa miestnych zvyklostí. Je aj trochu rozdiel, či sa na pracovisku stretne len pár ľudí alebo ich je tam veľa.

U nás vždy oslávenec donesie niečo drobné pod zub, každému jeden koláč, nátierku a chlebíky alebo klobásu, v lete nanuky, zmrzku....a napíše všetkým mail, aby sa šli ponúknuť a tým sú blahoželania vybavené. Je nás 40. Samozrejme kto oslavenca stretne, aspoň mu slovne zablahožela prip.aj potrasie rukou. A na okrúhle narodky alebo pri narodení dieťaťa sa skladáme a kúpime darček, a jubilant zvykne spraviť väčšie pohostenie.

Podľa mňa záleží aj od veľkosti firmy a vzťahov 🤷‍♀️ My sme boli mala firma do 10 ľudí takže národný aj meniny sme oslavovali, vždy bola kytica, niekedy aj torta alebo káva a koláčik, s kolegyňami v spoločnej kancelárii sme si dávali aj darčeky, takisto pri odchode na materskú som mala mini oslavu s darčekom pre bábätko 🙂 … ale neviem si takto predstaviť dajme tomu firmu 200 a viac zamestnancov kde sa prakticky ľudia nepoznajú … možno len gratulácia medzi najbližšími kolegami s ktorými si denne v kontakte 🤔

fakt veľmi intímna téma, bolo ju treba dať sem anonymne. A aký problém si si chcela vyriešiť - či len tak, aby reč nestála?

áno gratulujeme a ja to tak neznáááášam, aspoň sa u nás zrušilo pusinkovanie na líčka a podávanie rúk vďaka korone. Ja som odľud v tomto ale toto je pre mňa nočná mora.

Pýtam sa preto lebo sme v práci len ja a kolegyňa s kt.vychádzame dobre, sme malá firma. Na meniny sa zatvarila prekvapene akože nevie že ich mám az keď v rádiu započula tak len letmo do vzduchu zahlásila všetko najlepšie, ani mi ruku nepodala. Deň pred narodeninami sa ma spýtala kedy ich mám, keď som jej povedala zajtra, opäť akože prekvapená a nasledujúci deň nič. Ani ruku mi nepodala. Tvárila sa akoby nič. Veduca u kt.pracujem mi tiež na narodeniny už druhý rok negratulovala. Ani osobne ani aspoň sms. Ja som jej gratulovala aj cez sms aj osobne. Kúpila som jej celkom drahy darček. Celkom ma sklamalo ako sa zachovali obe. Hovorím vychádzame dobre.

S koleginu z predošlej práce si gratulujeme dodnes. Je to už pár rokov čo spolu nepracujeme ale vždy si spomenie. A gratulovali sme si aj osobne aj sme si kupovali darceky- nejakú drobnosť, keď sme spolu pracovali.

je to taka zvlasna situacia,niekomu vadi skladat sa na darceky,niekomu nie. Vo viacerych pracach,kde som robila to tak bolo. Niektori ludia vnimaju ako problem,ze maju inemu nieco kupit alebo skladat sa a nutit ich nemozes.Momentalne to riesime v aktualnej praci tak,ze ked niekto ma sviatok,je jedno ci meniny ci narodeniny,ja vzdy zablahozelam a podam ruku. Neblahozelame hromadne,to len vtedy,ked ma niekto okruhe vyrocie -50, 60. Vtedy sa skladame aj na darcek. A oslavenec vzdy donesie nieco - drobne obcerstvenie,bonbonieru a pod a necha to v kuchynke - tym dava vlastne najavo,ze sviatok ma 🙂 .

no tak to sú asi také isté odľudy ako ja, tiež tie gratulačné frázy s podávaním rúk nemusia. Nech ťa to nemrzí a nabudúce darčeky a podávanie rúk vynechaj, niektorí ľudia toto proste neznášajú a nenaučíš ich to mať rada.

@vivincek mne nešlo ani tak o darček ako skôr o podanie tej ruky. A práve ja som mala niečo ako okruhliny. Doniesť pohostenie tak isto z mojej strany není problém ale pre niekoho kto váš sviatok a váš deň odignoruje to nemá zmysel.

a ty si pohostenie nepriniesla? u nás v práci sa to robí tak, že ten, čo má sviatok prinesie koláč a zavolá ostatných, aby si prišli zobrať. Tí prídu, zoberú koláč, povedia bez podania ruky "všetko najlepšie", prehodia pár slov a idú si po svojom. Kedysi boli gratulácie štýlom státia v rade, podávania rúk a pusinkovania na líca a debatovania o nesmrteľnosti chrústa ale zrušilo sa to naštastie. Teraz len tak chladne. Nerobí sa to, že počkám, kým mi zagratulujú a potom nosím pohostenie.

@0silvia0 aj u nás to tak bolo. Že sa zagratulovalo cez týždeň v praci a potom sme sa dohodli že si pôjdeme cez víkend posediet niekde.

my sme nikam mimo prácu sedieť nechodili. V tejto tvojej práci to je zaužívané len takto, tak sa musíš asi prispôsobiť. Načo budeš vymýšľať darčeky a prekvapenia, keď o to nikto nestojí? Nie každému na tom záleží. Ako som napísala, pre mňa je to doslova otrava.

Nás je niečo cez 10 vo firme, ale pracujeme na rôznych miestach, takže podávanie rúk a ocmukávanie sa (našťastie) nekoná. Ak som v ten deň spolu s kolegyňou, ktorá má sviatok, tak jasné, že jej zablahoželám. Aj na darčeky sa dobrovoľne skladáme, vždy to rieši jedna kolegyňa, ktorá má zoznam sviatkov, kúpi darček a nám už len potom napíše, že keď chceme, môžeme sa poskladať a sumu. Mne sa doteraz dokonca aj presne trafila do toho, čo by som chcela 😃

Ak ste dobre kolegyne, tak sa jej na to niekde medzi recou a mimo vsetkych sviatkov nejak popytaj. Aspon z tej vseobecnej roviny. Ludia zvyknu mat obcas zaujimave vysvetlenia. Napriklad niektori nepotrebuju sviatky vobec riesit. Ani doma medzi vlastnymi.
Inak asi radsej ziadne blahozelanie ako zistit odstupom casu, ze to bolo cosi silene. Presne pri tom nachystanom obcerstveni sa nejeden gratulant zastavi, lebo proste "musi".