Ahojte,
pisem o radu, resp. uistenie nakoľko som už totalne zufala. Druhýkrát som ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe a bojim sa že sa už nebudem vediet začleniť na pracovný trh.
Po absolvovaní štúdia som v oblasti ktorú som študovala nastúpila do 1. práce. Na pohovore som bola oklamana zložením tímu, v ktorom budem pôsobiť (resp. ich kvalifikáciou) a nevidela som tam dlhodobú perspektívu. Práca bola monotónna ale kolektív bol po ľudskej stránke super. Nestresovala som. Nakoľko som mala obavy, že sa nič nenaucim, ukončila som pred koncom skúšobnej doby pomer.
V priebehu skúšobnej doby v 1. práci som dostala ponuku nastupit do inej. Vedela som že to bude náročné a nebude to vobec monotónne. Avšak, nezapadla som do kolektívu a som tak psychicky vycerpana ako som ešte nikdy nebola. Práca do neskorej noci, stále. Som unavená, robím chyby a po nervových zruteniach každý druhý deň a strate posledných zvyškov motivácie, som ukončila pracovný pomer aj tuto.
Som takmer rok po skole a bojim sa, že už sa vzhľadom na tieto excesy nikde nezamestnám a som tak demotivovana z ľudí v tejto brandži, že už aj keď sa zamestnám, mám pocit že to dopadne rovnako.
spravas sa ako nezrela osoba, ved daj tomu sancu, vsade skoncis po par mesiacoch, ked si este ani nemala sancu poriadne sa zapracovat, ale uz si vedela, ze sa nic nenaucis
ziadna praca nie je zo zaciatku jednoducha. kazda praca je zo zaciatku skor narocnejsia, kazdy z nas sa zauca, zoznamuje s kolektivom a prostredim. vela x sa kazdy z nas citi totalne neschopniy hlavne na zaciatku. si mlada a nesmies sa takto hned davat dole, a vzdavat.
zivot sam o sebe nie je lahky, malokto ma na ruziach ustlane, vacsian z nas sa pretlka ako vie.
a sikovnost ziskas hlavne praxou. tu musis prv ziskat.
jedno je poucka zo skoly, druhe je realita v praxi.
V prvej praci si dala prilis rychlo vypoved …cerstvo zo skoly a cakas perspektivu v prvych 3 mesiacoch skusobnej doby .. to tak max na IG a pod mediach ale nie v realite … a v druhej si mozno precenila svoje schopnosti a skusenosti. Daj sa dokopy a hladaj strednu cestu a hlavne to nevzdavaj hned a vydrz … ze je nieco monòtonne trenuj trpezlivost… prvy odpracovany rok a potom sa pohni … ked budes hopkat s firmy do firmy alebo na podpore doma tak to nie je nic moc … ked si spomeniem, ako som musela vysvetlovat na pohovoroch kde Svk vobec je a CSSR uz neexistuje a dokazat, ze som lepsia ako miestny a este kupovala aj famós e pracovne povolenie 😂 Ach jaj … asi som mala kozu ako hroch … a teraz to maju na haku a zavolaju aj z vlastnej iniciativy
Nepíšeš co robíš ale napr v mojom odbore sú aj 3 mesiace žalostne malo na to aby človek vedel niečo povedať o dlhodobej perspektíve. Každá práca ma aj svoje negatíva, treba sa sústrediť na to pozitívne. V každej práci sa dokážeš niečo naučiť, ak mas malo kvalifikovaných kolegov, o to lepšia sanca pre teba niekam sa rýchlejšie posunúť. Zažila si dva kolektívy, aj to len krátko, a ty si demotivovana z celej branže - zamysli sa nad tým. Uvazujes správne, toto sa bude na pohovore ťažko vysvetľovať. Na tvojom mieste skúsim kontaktovať prvú firmu, ak tam je šanca ze by ta zobrali nazad.
Dám ti pohľad manažéra a headhuntera, ako budeš pôsobiť, ak budeš takto pokračovať ďalej. Je v poriadku, ak sa mladý človek potrebuje nájsť. Nie každý musí vedieť v 18 či v 20, čo chce robiť. Takže je v poriadku mať v 25 skúseností z viacerých zamestnaní. Ale nie v trvaní 1-2 mesiacov. Chvíľu takto pokračuj a na pohovor ťa nezavolá už nikto. Ani len do Tesca.
Nemáš žiadne pracovné skúsenosti a hneď v prvej práci po mesiaci hodnotíš, že sa tam nemáš čo naučiť a kam posúvať. What? Ty sa musíš učiť ešte veľmi veľa. Nielen pracovne, ale aj množstvo iných záležitostí, ako pracovný režim, fungovanie v kolektíve, zvládať stresové či konfliktné situácie. A prezradím ti tajomstvo - žiadna profesia nie je po mesačnej praxi odborník. Ani taká pani upratovačka nie je po mesiaci upratovania macher na upratovanie.
Takže prestaň sa ľutovať. Si rok po škole, teraz ešte nikto nebude riešiť, že nemáš prax. Avšak už si dospelá, tak načase, aby si sa tak začala správať. K tomu patrí zodpovednosť (že máš prácu a príjem a vieš sa uživiť), tolerancia a trpezlivosť. Mnohí si prešli tým, že robili prácu, kde ich to nebavilo, neboli ohodnotení, nemali dobrý kolektív. Ale robili to preto, aby získali prax a mohli sa posúvať. Teraz je ten čas, kedy si formuješ budúcnosť. Tak miesto nariekania, že si demotivovaná, vnímaj pozitívne to, že máš čas a priestor (ako slobodná bez detičiek) na to, aby si získavala skúsenosti a prax.
Moj syn je mladší ako ty, nastúpil do svojej prvej práce (brigádoval pár rokov u mňa vo firme, síce to má v CV, ale nebral to tak vážne...) nastúpil do veľkej korporácie a svoje pocity po prvom dni zhrnul, že už vie ako sa cíti krysa, ktorá behá v kruhu dookola... avšak hneď za tým dodal, že práca je síce opakujuca sa (juniorom reálne dávajú robiť jednoduche veci), avšak rok tam dá, aby to mal v CV...
A to kde si pracovala, keď ta práca takto zložila. V kazdej novej práci sú začiatky ťažké, ale všetko sa dá. Ja keď si spomeniem na svoje začiatky a teraz, až sa mi chce smiať