Bojujem s pocitom viny a preto sa chcem spýtať, za akých podmienok, alebo v akej situácii by ste odišli z rodičáku/teda preč od dieťaťa, skôr ako v troch rokoch, v prípade, že to nie je potrebné z hľadiska prežitia, tzn. máte v domácnosti dostatok financií?
Ja som pri prvom musela ísť na plný po polroku, keďže manžel bol čerstvo v zahraničí, jazyk neovládal, tak bol s drobcom on doma. Pri druhej som išla opäť po polroku, na 30%, po roku na 50. Išla som ale s tým, že o deti sa staráme len my dvaja, žiadna škôlka, cudzie ženy atď. Takže som nemala vôbec pocit viny, skôr dobrý pocit, že deti budú mať aj tú otcovskú výchovu.
Ja to beriem aj ako psychohygienu, neviem či by som chcela byť 5-6 rokov doma a dokola riešiť to isté. Nechcela!!!
Za žiadnych okrem toho čo si napísala, teda z finančného hľadiska. Som toho názoru, že dieťa ma nikdy nebude tak potrebovať ako teraz keď je malé. Nikdy sa toto obdobie nevráti a ja by som ho nechcela premeškať a už vôbec nie kvôli práci. Ale každá žena je iná a niekto proste bez práce nevie byť. Preto sprav tak ako to cítiš.
Záleží podľa pracovnej doby
začala som pracovať, keď mal menší 2 roky, 2mesiace (išiel do škôlky)....nemám výčitky...bola som doma 5 rokov, trebalo mi hľadať prácu, a podarilo sa, tak som to využila, neľutujem, malý bol v škôlke s bratom, bolo o neho postarané. bývame na dedine, malá dedinská škôlka, nebol problém, aby mi ho vzali.
ja som isla od 6mes. ale teda mm ostal na rodicaku, kedze nebol zamestnany a prijem sme potrebovali... je to individualne kazdy sme nejaky a niekto proste potrebuje vypadnut do spolocnosti od dietata. nie je preco mat vycitky. vek v inych EU krajinach sa ide do prace aj po 3m a musia si rodicia poradit...
isla som do prace ked mala mala 2 roky ona išla do jasliciek.vsetko bolo fajn, akuratne teraz by som vybrala uplne ine jaslicky ako vtedy.
ovela mensie.
do prace som ist z financnych dovodov nemusela.
tiez som starsieho dala do jasli 18 mesacneho...a lutujem dodnes....vela studujem o vztahovej psychologii a dolezitosti pevnej vztahovej vazby matka-dieta u deti do 3 r...ako sa to odzrkadli na jeho sebavedomi a na sebahodnoteni a veru mozem potvrdit, ze u syna to zanechalo dost velku stopu ....teraz mam druheho syna a nechystam sa do jeho 3r spat do prace...doslova si ho uzivam kedze viem, ze ten cas uz nikto nikdy nevrati spat...
a dovod preco som starsieho dala tak skoro do jasli bol len cisto moj osobny a velmi sebecky, nedokazala som sa zmierit s takym "nudnym" zivotom, ktory sa toci iba okolo dietata- jedla, hovienok, spanku, placu...
ja som išla, ale len na dva mesiace. Chcela som si proste oddýchnuť psychicky a byť aj medzi ľuďmi. Nie stále každý deň tá istá rutina, už som potrebovala zmenu. Výčitky nemám aspoň bola konečne aj s tatom nie len so mnou stále
Ja som isla do prace ked mala, mala 2 roky a jeden mesiac. Lebo som sa citila uz brutalne vyhoreta doma, bola som cele tehu pn, korona. Citila som ze potrebujem socializovat dieta, seba. Dala som ju do sukromnej skolky, pracujem 2 mesiac a je to super. Peniaze nam nechybali vobec. Necitim sa zle, resp uz sa necitim zle. Citila som sa zle lebo niektore zeny mi vycitavo splechli do tvare co som za matku ked idem dat decko do zariadenia aby som sa mohla socializovat. Ale spokojne dieta, je mi odmenou a eokazom ze deco nepotrebuje mat matku 24h za zadkom, zacala krasne papat sama, stale si spieva, tancuje. Keby som sa mala rozhodnut znova tak znovu idem do toho
@alana1 prosim Ta a ako sa vztahová vazba vytvára, mam s tym podla mna problém, pretoze ja som ju nemala.. Inak si myslim, ze ona da da aj napravit nie?..neskor v starsom veku. dakujem
@sslobodnamama777 je vela clankov na nete o tomto, aj podcastov na youtube...tuto to je tak nazorne vysvetlene
https://www.youtube.com/watch?v=WjOowWxOXCg
tak podstata je vlastne v tom, ze dieta si cez bezpecny vztah s matkou ci opatrovatelom vytvara obraz o sebe, o svete... neboji sa skumat svet, veri si v dospelosti , lahsie si najde kamaratov atd...
vytvorenie vztahovej vazby prebieha v prvych rokoch zivota, kedy je dieta uplne odkazane iba na matku, alebo svojho opatrovnika....najdolezitejsi je prvy rok zivota, kedy by mala matka stale rovnako a co najrychlejsie uspokojovat potreby svojho dietatka napr nenechavat vyplakavat .
samozrejme sa da na vztahu pracovat stale, v neskorom veku napr cez filialnu terapiu - rodic s dietatom, cez tzv hrovu polhodinku
A načo by si sa niekam trepala keď nemusíš. 🤷
@dollyzv no ale v Bavorsku mam znamu a ona ma take vyhody, ze je doma s detmi, dostáva viac ako by zarobila. Institut materskej tam nepotrebuju a poznam matku vo viedni a stale sa chvali ake prispevky ma a fakt vysoke sumy a vo vsetkom pomozu ..tak sa to neda porovnat. Sa tu budeme robit ako sa mame super a pritom su tu velke problemy, co vidia aj ti co robia v humanitnych odboroch.
Mam 17 mesacnu dcerku a od augusta nastupujem do prace. Dostala som vybornu ponuku a viem, ze by som si to vycitala kebyze to neskusim, tak som v starej praci dala vypoved. Nemusela by som kvoli financiam pracovat vobec, ale chcem. Asi zalezi aj od povahy dietata, moja mala je extremne spolocenska, neboji sa novych ludi a stale nieco vymysla. Boli sme pozriet jaslicky a nechcela odtial ani odist 🙈 Samozrejme je pre mna stale na prvom mieste a ak budem vidiet, ze to v jaslickach nezvlada alebo sa jej tam nepaci, budem s nou zas doma. Nemam vycitky a ani ma nezaujima co si o tom myslia ostatni ludia a ci ma budu odsudzovat 🤷🏼♀️ My sme to prebrali s manzelom, ci to logisticky zvladneme a ako budeme fungovat. Niektore zeny chcu byt doma s detmi aj s 3 po sebe, ja by som sa zblaznila a mam aj ine ambicie ako sa starat o deti a domacnost. Ale myslim ze obidve veci su uplne ok, kazdy clovek je iny a vyhpvuje mu nieco ine.
Keď mala 1,5 roka išla som do práce pretože som sa cítila doma vyhorená, mm zostal s ňou doma a všetkým to tak vyhovuje aj keď máme menší príjem ako keby som ja bola doma 🙂
U nas muz nastupil na posledneho polroka na matersku. Boli sme spolu doma vsetci 3 mesiace a potom som ja isla uz do prace, tie 3 mesiace pred 3.narodeninami. Velmi mi to prospelo. Ta zmena. A maly isiel ako 3r do skolky. A kedze bol doma s tatom, ja som nemala nejake vycitky ze ho “opustam”. Bolo mi to luto, ale nutne som tu zmenu uz potrebovala, lebo teda po vsetkej stranke je syn dost narocny a psychicky to uz bolo nad moju trpezlivost. Nam napr velmi pomohlo to, ze bol doma aj s tatom, mal doma viac ten muzsky vzor, vymyslali spolu veci ktore by len pri mne asi nezazil. A viac ho pripravil po psychickej stranke na skolku. A mne ten odchod do prace skor tiez prospel, ze nejak nastup do skolky som nevnimala tak tazko a emotivne akoby som to vnimala keby ide prvykrat odo mna po skonceni mojho rodicaku. Takze pre mna toto nase rozhodnutie bolo super a nelutujem
Ja som bola na pohovore s novorodencom na rukách, hrozné keď si spomeniem viem ale nebola vtedy iná možnosť. Vzala som prvý job a bolo to do týždňa od pôrodu, pri malej 3 opatrovateľky na striedačku. Po pol roku som prácu zmenila a konečne niečo ušetrila. Bez srandy hovorím, že ja som do dcerinho pol roka nevedela ci sa jej nezmenila farba očí z tej prvej modrej 🙂 vždy som sa k nej vrátila az keď spala, rano som odchádzala keď ešte spala. Teraz mam už vlastný job, aj bábo ďalšie pribudlo. Občas premýšľam ako som to mohla zvládnuť, bojovala som s takými istými myšlienkami ako teraz Ty. Aj z okolia som počúvala samé výčitky. Ale keby to vtedy vzdam, už by som tu nebola/Psychicky by som ďalej tu situáciu neuniesla/. Bolo to vtedy to najlepšie rozhodnutie co som mohla urobiť. Držím Ti palce! Môžeš si byť istá, že to zvládnete len sa nenechaj odradiť.
Ja som šla do práce v decembri keď mladšia mala 1,5 roka.
Muž bol s ňou doma, takže som vedela, že bude o deti dobre postarané.
Popravde, už dlhšiu dobu som zháňala prácu, mala som strašné stavy ohľadom toho stereotypu a bála som sa, že sa totálne zosypem.
Takže, keďže bola celá tá korona situácia a muž nemohol robiť a nejak sa nemal aby si našiel prácu, ktorú by mohol vykonávať tak som šla ja do práce a ľutujem, že som to nespravila skôr.
Ale všetko sa deje pre niečo takže keď prídem z roboty, teším sa na deti a mám lepší vzťah s deťmi ako predtým keď som neustále len kričala.
Nastúpila som naspäť do práce na 1/2 uvazok ked mal syn 6mesiacov. Najskôr praca z domu, teraz chodím aj do Office keďže muz je doma. Nemusela som, finančná situácia bola ok, ale chcela som lebo mi nestačilo byť len mamou. Stereotyp o plienkach a mlieku ma ubijal, cítila som sa zbytočná, mentálne som chradla, chýbal mi dospelý život s dospelými ľuďmi a konverzáciami mimo deti, chýbalo mi zamestnať mozog niečom zmysluplným. Neľutujem to, vzťah so synom to len a len zlepšilo, trávime cas kvantitatívne menej spolu ale neporovnateľne kvalitnejšie. Tetaz nastupujem na MD s druhým o chvíľu,ale plán je vrátiť sa opäť po skončení MD do práce na full time, muž ostane na MD/RD s deťmi.
Pri prvom som išla, keď malo 2 roky - išlo do MŠ, pri druhom,keď malo rok - manžel na MD, od roka a pol plánujem jasle. Pracujem na plný úväzok.
@sashka22 máš môj obrovský obdiv, že si to takto zvládla 👍
Ja som isla kvôli tomu, že exa prepustili z prace, takže on išiel na materskú a ja pomaly zo dňa na deň naspäť do prace. Prvy týždeň som z domu odchádzala s plačom, keď som malú videla spat v posteli. Dodnes ľutujem, že som to spravila.
Ak je dieta pomerne samostatne, socialne zalozene, rado sa stretava s detmi alebo aj dospelakmi, zaujima sa o nove veci, je zvedave a stale nieco nove skuma a ma rado rutinu, tak urcite nech ide do jasliciek bez akehokolvek pocity viny.
Já se jsem nastoupila do práce když měl syn 2 roky. Od roku a půl chodil do jesliček - soukromé montessori, stejné zařízení kde chodil i jeho bratr do školky a on vždycky strašně plakal, že tam nemůže být taky. V těch dvou letech se naskytla pracovní příležitost, tak jsem ji využila. Nemusela jsem, ale chtěla. Malý byl spokojený 3 dny v jesličkách, 2 dny u svokry. Odešla bych za podmínek, že je spokojené dítě tam, kde je, když já jsem v práci. Že dojde nabídka, která se neodmítá. A že už společný pobyt doma neprospívá ani mě, ani dítěti. To, že pracuju od jeho 2 let je nejlepší rozhodnutí pro mě i syna