Dá sa pokračovať v práci i popri dieťati počas materskej?

Myslím si že to všetko závisí od toho aké budete mať dieťa. Niektoré detičky sú dobré, prespia veľa času, keď sú hore, tak neplačkajú, len sa pekne hrajú - v takom prípade, nech sa páči, môžete sa venovať aj iným záujmom a aktivitám, práci. No ak budete mať dieťatko ktoré celý deň bude plakať, a to ozaj veľa detičiek je takých, že neplačú len vtedy keď spia - tak budete možno z toho taká vynervovaná a unavená, že nebudete mať ani pomyslenie na to, aby ste robili ešte niečo iné. Veď nenadarmo sa hovorí, že veľa žien s bábätkom je ešte na obed v pyžame a pijú už len studenú kávu, lebo jednoducho pri dieťaťu nestíhajú a nezvládajú venovať sa čokoľvek inému. Takže tak, človek mieni, dieťa mení. Ja som mala v pláne vrátiť sa do práce od syna keď mal 8 mesiacov, napokon som to však nedala. Nielen kvôli tomu, že bol naozaj, ale naozaj náročné dieťatko. Ale aj kvôli tomu, že jednoducho som si povedala, že táto etapa môjho života je o venovaní sa dieťatku, práca počká. Potom môžete neskôr aj ľutovať, že namiesto venovania sa materským záležitostiam ste sa naháňala za prácou. A tá vaša veta, že chcete byť aktívna aj intelektuálne - to mi príde taký trošku výsmech... Však to neznamená, že keď sa stanete matkou, tak váš rozum sa akože vypne alebo čo.... Stále to budete vy, len sa budete isté obdobie života venovať vášmu bábätku.

Suhlasim s komentarom vyssie, ze to velmi zavisi od dietata. Bola som a stale som podobna povaha ako ty, moj maly ma teraz 6 mesiacov. Uz minimalne mesiac sa pohravam s myslienkou, ze zacnem viest jeden kurz, na ktory som dostala ponuku. Bolo by to len raz do tyzdna plis priprava, cize vela casu to nezaberie a aj napriek tomu toho pri malom nie som schopna, kedze cez den mi spi maximalne hodinu a v noci je tak casto hore, ze o osmej vecer uz padam na hubu a som rada, ze sa osprchujem. Aj ked by som velmi chcela, proste nie som schopna si ten cas najst. A ak by som sa k tomu aj dokopala, myslim, ze by to bolo nakoniec viac stresu ako potesenia. Ale uprimne ti poviem, ze ja naozaj na sebe uz teraz citim, ako sa mi rozum odchadza a mna osobne to dost psychicky ubija, takze ti drzim palce, aby tebe sa to podarilo zladit 🙂

@monika_mt Nemyslela som to ako výsmech, nebolo to namierené na iné mamy, skôr na mňa, že musím mať niečím zamestnanú myseľ: riešením nejakých pracovných rébusov🙂)) A ďakujem za zdieľanie skúsenosti, uvedomujem si, že veľa záleží na dieťati

@monika_mt asi to tým vyjadrením o intelekte nemyslela doslovne ani nechcela nikoho uraziť. Je pravda, že nám ,,ženám na materskej,, trošku z tých detí prepína a keď sa venujeme len im, tak v tých ostatných veciach zaostávame. Určite to nie je výsmech, ani nič na urazenie.

Ale pravdu máte v tom, že plánovať môžme koľko chceme, deti môžu byť rôzne.

Ja prácu zvládam pri dvoch malých deťoch a určite mi nikto nemôže povedať, že zanedbávam deti. Mám s nimi vynikajúci vzťah, venujem sa im maximálne. Mám prácu, ale nevenujem sa na 100% domácnosti - všetko má svoje výhody a nevýhody. Dieťa má mať hlavne spokojnú matku.

@salonka22 Jasné, samozrejme, chápem.

A ešte ma napadla jedna vec. Čo tak pozorujem z okolia - práve tie maminky, čo mali veľké plány, že ako sa budú popri dieťatku venovať iným veciam, mali kopec rozrobených aktivít a chceli v tom pokračovať aj po pôrode - tak práve tie vnímam ako viac frustrované a nespokojné, keďže im tie ich plány nevychádzajú. Že proste to mali naplánované inak, než im situácia a dieťa umožňuje. A práve tie, ktoré išli do toho s takým kľudom, že idú sa venovať dieťaťu, a potom časom uvidia že či majú energie a času aj na niečo iné - tak také to akoby zvládajú lepšie a vo väčšej pohode. Tým samozrejme nemierim nijako na vás a vaše plány. Len to tak nejak vnímam v okolí, a vlastne aj na samej sebe. Že pri synovi to bolo všetko oveľa náročnejšie, keď som nevedela čo ma s dieťaťom čaká, a dala som si vyššie ciele než som bola schopná zvládnuť. A pri druhom dieťati som si povedala, že musím byť v kľude najmä ja, mať čas na seba, na oddych - a fungovalo to tak oveľa lepšie.

@salonka22 určite sa dá, ale niečo tým bude trpieť.Neda sa sedieť na všetkých stoličkách.Bud nebudeš variť, až tak sa venovať dieťaťu, či práci, a vôbec už asi sebe.Niekedy sa stane, že všetko bude len také polovicate.Sama uvidíš ako Tá materstvo zmení nájdeš si iné záľuby, aké bude bábo, lebo môže prvy rok preplakat, mať zdr.problemy...sama uvidíš ako sa nastavis a a zmenis.ale určite to ide len, aby si jednou rukou nehompalala dieťa a bola zuriva, že potrebuješ niečo spraviť do práce.neplanuj dopredu😁

robim z domu a tiez som mala v plane pokracovat v praci. dokonca som dostala este pred porodom dve ponuky s dost vzdialenym terminom odovzdania, ktore som prijala. predstavovala som si, ako bude maly cez den spat a ja budem pracovat. ha ha 🙂 maly spi cez den tak pol hodinu az hodinu (2x) a ja sa ledva stihnem najest. robit som vsak zacala (6m po porode), moj pracovny cas je zhruba od 21.00 do 1.00 v noci. dospavam cez den s malym. bude mat rok a hovorim si, ze ked odovzdam tieto dve veci, chcem mat aspon par mesiacov pokoj.

@eliska13 ahoj, ďakujem za názor, samozrejme to všetko takto vnímam aj sama a rozmýšľam nad tým z každej strany. viem, že sa nič nedá naplánovať, sú to úvahy v teoretickej rovine. pre mňa je to dilema, lebo som posledné roky makala na "kariére", prešla som si zamestnaniami, kde som bola zúfalá, nenaplnená a konečne mám job snov (mojich snov), ktorý chcem robiť dlhodobo a bojím sa z neho úplne vypadnúť... preto ma len zaujímali skúsenosti iných žien, ktoré to pociťovali rovnako, a ako im to nakoniec vyšlo/nevyšlo podľa pôvodných predstáv...

@monika_mt úplne rozumiem a súhlasím. tiež nechcem byť frustrovaná matka, ktorá je nervózna pre každú blbosť... preto to v sebe neustále riešim a snažím sa na to pozrieť z viacerých uhlov...

@salonka22 ahoj, toto akoby si písala o mne☺️Bola som na tom presne rovnako, som veľmi aktívna a cieľavedomá, pred tehotenstvom som mala a stále mám super zaujímavú prácu, mám dve školy, okrem práci prednášam v cudzom jazyku na VS a o toto som nechcela prist, vždy som si priala skĺbiť prácu s materstvom a verila som, že sa to da. Teraz po roku, ako som doma so synčekom ta môžem ubezpečiť, že sa to da..V podstate som pracovala až do porodu, posledný mesiac už z domu, zamestnávateľ mi umožnil počas celej MD pracovať z domu, takze som pracovne aktívna v podstate bez prestávky- počas šestonedelia bolo to tempo trochu lezernejsie, všetci mali pochopenie, ale inak to išlo. Okrem toho aj prednášam na VS ako som spomínala vyššie. Keď mal syncek pár mesiacov, bolo to jednoduchšie, lebo veľa spinkal, tetaz už chodí a spi raz za den, tak je to náročnejšie, ale stále to zvládam bez pomoci rodiny. Raz za tyzden chodím popoludní do prace a prednášať, vtedy je s malym manzel. Po pravde, nie je to jednoduche a velakrat mám chvíľku, že by som si radšej pospala ako sedela za PC, ale pohodlnostou by som daleko nezašla...Pred MD a aj teraz som si vypočula nespočetne veľa komentárov od ľudí, ktorých som sa na názor nepýtala, ale mali potrebu riesit spôsob mojho fungovania s narazkami typu, že nech si užijem matersku, že ich dieta je vytúžene a tak sa mu chcú naplno venovať a pod...Moje dieta je tak isto vytúžene, venujem sa mu naplno, povedala by som že s ešte väčším elánom ako keby som nemala na starosti nič iné len materské povinnosti. Pri práci sa perfektne odreagujem, finančne nie som na manžela odkázaná, nevypadla som z pracovného tempa, po skonceni MD ma zamestnávateľ vrelo očakáva v práci, čiže nemusim riesit, čo so mnou bude a najmä, ja sama som maximálne spokojná, že sa môžem aj naďalej odborne realizovat. Z mojej strany to ma iba vyhody, určite chod do toho a nedaj sa nikým odradiť. Takéto fungovanie si ale vyzaduje aktívnu a cieľavedomú povahu, velku trpezlivosť, pevnú vôľu a organizáciu času. Ešte by som doplnila, môj maly je dosť náročné dieta a vyzaduje si neustálu pozornosť, a aj tak to ide.Držím palce☺️

@29simona29 Ďakujem, podľa tvojho popisu vidim, že sa pohybujeme v podobných pracovných vodách. Ja mám partnera, ktorý je ochotný pokojne ísť po mne na materskú a podporuje ma aj v pláne/zámere aspoň čiastočne pracovať. Viem na 100%, že by ma (snáď okrem kojenia) vedel plnohodnotne zastúpiť. Okrem toho nie som typ, čo vyvara a venuje sa domácnosti, to už vieme obaja a vyhovuje nám to tak. Keby som nemala oporu v partnerovi, tak takéto úvahy o práci ani neriešim. Samozrejme, čo funguje tebe, nemusí mne, ale na druhej strane ma teší, že tu vidím aj takéto príspevky.

@salonka22 určite sa neboj a choď do toho. Keď sa nadstavíš, že to zvládneš tak to zvládneš. A ver mi, vidím veľa unudených mamičiek na MD (ženy bez urážky), ktoré sú doma frustrované, nemajú také možnosti a veľa krát si vyslovene pýtajú prácu popri. Dakedy tie ženy robia veľa zbytočných vecí aby vyplnili čas a potom sa im zdá že toho majú veľa. Samozrejme sa nehcem nikoho dotknúť, isto je veľa mamičiek ktoré to majú ťažké a zase tie, ktoré by chceli pracovať nemajú možnosti, lebo nie vždy sa nájde taká príležitosť pracovať popri dieťati.
a pozri koľko handmade sa rozšírilo, pozri sashe - to všetko samé ženy na MD!

@salonka22 áno, to je veľmi dôležité, mat spoľahlivého otca dieťaťa, môj manzel ma vie zastúpiť bez akýchkoľvek problémov a keď je s malym, nemám najmenšie obavy. Keď som maleho ešte kojila, do prace som išla na 2-3hod, a to maly zvykol prespať celu dobu, čiže som ho hneď nakojila ako sa zobudil. Tiež som neni expert na varenie, aj keď teraz musím variť kvôli malému, ale robim to spolu s nim- keď je hore, to je niekedy boj😂, domácnosť toez nedrhnem denne, ale poriadok mám stále, len to nepreháňam...A manzel ma našťastie takú prácu, že keď mám sporadicky nejakú poradu alebo akciu v strede dňa, zoberie si pol dňa volno, tak to vieme všetko zladiť. Ale je to naozaj o tom, kto je aký typ, povaha, kto ma aké plány a pod..Ak sa chce, da sa naozaj všetko, ide len o to, komu čo vyhovuje. Veľmi veľa ľudí aspoň v mojom okoli to dosť irituje, naša spoločnosť jednoducho nie je týmto smerom nastavená. Na druhej strane, do prace na TPP sa naspat veľmi neponahlam, tieto krasne chvíle si nechcem nechať zobrať, to až keď bude mat maly 3 roky a pôjde do škôlky. Každá to ale mame inak, spokojná matka=spokojne dieta☺️

@jamika27 súhlas!!!!!

s tymto inak uplne suhlasim, bez takeho partnera, ako opisuju baby, by to bolo tazke. moj je tiez taky, ma relativne flexibilnu pracu a tiez chce ist na MD ) domacnost riesime obaja, niekedy on viac ako ja, ked vecer robim, tak on uprace, umyje riad, operie, rano vezme maleho na hodku a ja mozem este spat...

este mi napadla jedna vec - toto vsetko ide v pohode za predpokladu, ze babo je zdrave. moj sa narodil priduseny a od 2m do 11m sme riesili vojtovku - 3x denne doma plus dochadzanie na rehabilitacie vacsinou 2x tyzdenne. aj v tomto bola dolezita podpora partnera, nehovoriac o tom, ze si to tiez vyzadovalo cas (nielen cvicenie samotne, ale aj nastudovat si trocha veci okolo toho, riesit, ked to neslo atd.)

nejako som sa rozpisala, idem radsej robit 🙂

@salonka22 podľa mňa sa to dopredu naplánovať nedá. Veľmi to záleží od dieťaťa. Prvorodená sa nedala zložiť z rúk a bola a stále je veľmi náročná na pozornosť, má 21 mesiacov. Druhá je úplne iná, to je jedno spokojné bábo, ktoré pekne spinká a ak nie, tak sa obzerá okolo seba a vôbec nevyžaduje toľko pozornosti, pri nej by som určite zvládala home office. Zatiaľ má tri mesiace. Pri nich dvoch nestíham ani jesť a nie to ešte pracovať 😁

@deedol vďaka, áno, samozrejme, nejaké pracovné plány by som riešila len v prípade, že by dieťa nemalo zdravotné problémy...

@salonka22 Ahoj, ja mam dve prace. Klasika office praca na tpp a preklady pre dalsiu firmu, par stran tyzdenne. Tu office pracu momentalne neriesim, ale preklady robim nadalej. Pauzu som mala len ked som bola v porodnici a cca tyzden po. Pri oboch detoch. A veru som fakt rada, ze to mozem robit. Jednak kvoli financiam a taktiez aspon trochu vypnut z tych kazdodennych povinnosti a zamestnat si mysel cimsi inym je len na osoh. Obrovska vyhoda, ze to mozem robit kdekolvek a v podstate kedykolvek (myslim casovo pocas dna, samozrejme mam deadliny). Obe deti mam take magnetky, mladsi tak isto ako aj starsia ked bola babatko nespi cez den inak ako v nosici, cize to je cas, kedy pracujem. Hopkam s nim na fitlopte pri notebooku, mam pusteny white noise a je to 🙂 Starsia vtedy pozera rozpravky, alebo sa hra (este nechodi do skolky). Vsetko sa da, len najst ten vhodny sposob...

@salonka22 chcela som tym len povedat, ze to dopredu nevies, ja som tiez netusila a mala som pracu dohodnutu mesiace vopred.

@salonka22 aj na tie zdravotné problémy ti budem reagovať 😃 nie síce z vlastnej skúsenosti chvalabohu. Kamarátka má chorého chlapčeka, veľmi ťažký prípad, tiež jej zaberie veľa času, okrem toho má ešte mladšiu zdravú dcérku. A robí hand made vo veľkom. A nie pre vlastné potešenie (možno aj preto) ale potrebuje zarábať pre terapie pre svojho chlapčeka. Takže ju veľmi obdivujem, ale aj ona tvrdí, že je to tak trochu aj únik od problémov s deťmi. Chlap jej moc nepomôže, lebo tiež je od rána do večera v práci, aby sa im ľahšie dýchalo. Takže keď žena chce všetko dokáže...

ale to je samozrejme extrém, to bol len ako príklad ... dúfam, že to niektoré nepochopia zle

Hneď po pôrode asi nie, treba si s drobcom urobiť režim a zosúladiť sa. Ale určite to pôjde. Ja som popri oboch materských študovala a sem-tam aj robota. Priznám sa,že niektoré dni boli o drzku... Ale keď sa chce, dá sa

@salonka22 ahoj ja za seba, tiez som si nevedela predstavit co budem doma robit s babatkom, ze dlllho mi bude. A realita? Tak revac lebo fakt revala jak o dusu ziadne poplakavania, nespac a neskor odmietanie akychkolvek prikrmov. Spala asi tak 20 min. Pred aj po spanku REV aspon 3 hodiny. Susedia spali so stuplami ak chceli fungovat v robote, skole. Nevedela som si sa ist vody napit ci na wc, vycerpanie totalne. Prvykrat som sa vyspala 5 hodin v kuse ked mala 2 roky. Mala nieco cez 2 ked som nastupila na pol uvazku. Napriek narocnosti prace ma to dusevne velmi povzbudilo. Ale ked sa po 3 mesiacoch pytali ci ostanem na cely odmietla som lebo stale mala aj trikrat za noc vstavala. Poobede som uz bola totalne mimo a nevedela by som sa sustredit na robotu. Takze za mna zbytocne planovanie akekolvek. Mozno budes od nudy nechty lakovat a mozno na hubu padat od unavy a zufalstva co s tym dietatom je.

@salonka22 a na moju nic teda nezaberalo, nic nepomahalo, musela vyrast. Pochopi len kto take zazil. 😉

@janage :D

@salonka22 vlastná skúsenosť: 4 hodiny denne ľavou zadnou, 6 hodín na hranici pohody, 8 hodin bez pomoci o držku. Ale to, čo bez dieťaťa trvalo 8 hodín, s dieťaťom zázračne za 4-6. Akurát si treba preorganizovať vnútorný rytmus, lebo vsetko sa nedá od 9-17. Večer - v noci sa dá podla mňa len krátkodobo, ak sa chceš udržať duševné fit, odporúčam sústrediť sa skôr na skoršie ráno. A zjednodušiť si život ako sa len dá, sústrediť sa len na to podstatné. A na záver - pre mňa/nás to bolo skvelé rozhodnutie a nemenila by som.

Ahoj, doma mam dcerku co ma 3 rocky a teraz so PN a momentalne v nemocnici. Pracovala som popri prvej dcerke, pracujem teraz popri PN a aj teraz v nemocnici. Koncom juna rodim a planujem pracovat nadalej..... Jednak je to fajn si financne prilepsit a na druhej strane si stale na zemi, netoci sa svet len okolo deti.....ja osobne potrebujem mysliet hlavou stale a neviem si predstavit coby ao mnou taka pauza spravila. A kolko som sa opocuvala, co som to za zenu. Ze uz nikdy ai tak deti neuzijem, ale ja nedavam.dieta do jasli ked ma 6 mesiacov, som s nim doma ale pracujem. Teraz mam.v plane byt s druhym doma do 2 rokov....

Hej tiez mi bolo smiesne ked mama rozpravala podobne story o starsej sestre, cela rodina sme sa rehototali, ako vzdy ked mala nohu na tretom schode iduc z izby kde len pred chvilou po hodinovou uspavani zavrela dvere sa ozval rev.😂ale zas mi to pomahalo vediet ze nie som jedina s takym exemplarom. Mojho otca ak kojenca chceli susedia vraj v potoku utopit. Holt mame v rodine. Doteraz spominam ako som vycerpana sediac na stolicke kocikovala malu v kuchyni, lebo som uz nevladala stat a plakala spolu s nou. Ked zaspala a konecne som chcela dat kocik na balkon stacil casto jeden pohyb, jemne nadvihnutie cez prah a rev odznova. A ked som stretla kolegu z roboty a stazoval sa mi na sefa a ake ma tazke v robote, nemohla som ho pocuvat, okamzite by som menila, ja som sa ani na to dieta nemohla stazovat lebo ved matka zvladne.

@salonka22 všetko sa dá, a pracovať popti dieťati, ak ho máš občas kde dať, odložiť... Ľavou zadnou. Pracovať tak, že mu chceš zároveň zabezpečiť všetko, čo v tomto dôležitom období potrebuje- po emočnej, psychickej, fyzickej, intelektuálnej stránke... To už je náročnejšie. Ono je to v podstate činnosť náročnejšia ako nejaká práca, či štúdium (ak ju chceš robiť aspoň na 99%) Ja som popri dcére vyštudovala VŠ, popri synovi si privyrábala, dovzdelala sa... Ale nemôžem povedať, že by moje materské povinnosti boli spojené s pasivitou. Takže by som nerozdelovala mamičky na aktívne-pracujúce a pasívne- LEN na materskej 🤔
Naopak, do školy, či k iným povinnostiam som si šla oddýchnuť, odreagovať sa. Poznám zopár oteckov (už aj vrátane môjho muža 🙂 ktorí sa vyjadrili, že v pondelok sa do práce tešia. Že to, čo robia ich ženy doma na materskej by nezvládli. Ale to ide o matky, ktoré sa dieťaťu fakt venujú, vychovávajú ho, čo dnes začína byť dosť ojedinelý úkaz 😏 Ako učiteľka v MŠ, viem o čom hovorím.
Veľa mamičiek má predstavu "idem sa realizovať, nebudem doma hlivieť na zadku a žiť z výplaty môjho muža, mám predsa hrdosť" Do škôlky, (či jaslí) šupnú nevychované, stratené, rozmaznané a nesamostatné chúďa... veď v škôlke ho všetko naučia. Sorry, takýto je trend 🤷 Česť výnimkám. Či už pracujúcim mamičkám, alebo tým, ktoré sa rozhodli ostať s dieťaťom doma....