Čo všetko si hovoríte s kolegami?

Su kolegovia a kolegovia. Kolegom - priatelom hovorim vsetko. Kolegom len vseobecne.

Ja mam medzi kolegami takych, ktori su mi dost blizki, v zivote mi dost pomohli a stali pri mne aj v tazkych casoch. Takze tym hovorim, kazdemu nie.

Nie je kolega ako kolega, takže s jedným. Sa výpraval viac s iným menej, s jedným len o práci a s ďalším aj o pocasi
A zo zásady nehovorím nikomu to co by mohlo byt použité proti mne

Len pracovné záležitosti o súkromí nič, čím menej tým lepšie

Tak presne ako bolo povedane, co najmenej zo sukromia. Ludia su doslova svine, aby v ten cas ked to clovek najmenej caka, obratili vsetko proti cloveku...

Ja mám tak 5 ľudí v živote, ktorým poviem naozaj všetko. Ostatní sú len známi. Mám ich rada, zasmejeme sa, čo to spomeniem napríklad z detstva, ale inak nic. Take bežne veci, čo mám rada a tak, ale inak vôbec, načo. Občas na mna pozerajú ako na debila, ale je mi jedno. Fakticky ich k životu ani nepotrebujem. Je to možno zvláštne, ale taká som a iná nebudem a ani nechcem byt. 🙃

Ako s ktorými - s niektorými máme fakt blízke vzťahy a vieme o sebe všeličo aj veľmi súkromné, poznáme sa aj navzájom s partnermi a stretávame sa aj mimo práce. Sme nie len kolegovia, ale aj priatelia. A potom sú kolegovia, s ktorými máme len čisto pracovné vzťahy.

Podla toho ktorym. Su kolegovia. A kolegovia- kamarati. Podla toho to rozlisujem.

Ja s kolegami väčšinou pokecám o bežných veciach, typu o jedle, varení, o voľnočasových aktivititách, o móde, o práci, v lete o cestovaní, dovolenkách, teraz o sviatkoch, darčekoch, proste pohoda. Súkromné veci si držím, kamarátky mám mimo práce, takže kolegom sa nezverujem, lebo nemám takú potrebu. Jasné, že občas idú nejaké klebety, občas je človek osobnejší, ale nič extra, ja sa aj ohovorániu vyhýbam, lebo to sa človeku ľahko obráti a potom je niekto urazený a ide to ďalej.

Ja su hlasim s kočkami vyssie, cim menej poviem, tym lepsie. Poucila som sa a hlavne som videla, kde u nas koncia "velke firemne kamaratstva" (za vstupnymi dverami do firmy). S vacsinou vychadzam dobre, niektorych tolerujem (tychto je menej, ale nie som v pozicii, aby som sa nutne kamaratila s kazdym v praci). Nie su to moji kamarati, takze ziadne osobne veci s nimi nezdielam. S kolegami sa nestretavam v sukromni, len v praci a na teambuildingoch. Viackrat sa mi stalo ked som nieco povedala, ze sa mi to naspat dostalo tak prekrutene, ze Spielberg keby z toho film natocil, Oskara ma isteho 🙂

Určite im nevesiam na nos nič súkromné. To netreba.

Bohužiaľ, toto som sa naučila až vekom. Niekedy som bola veľmi úprimná. Každému som povedala o sebe pravdu a všetko. Aj v práci. Časom sa to vedelo všetko krásne otočiť proti mne. Sú ľudia, ktorí dokážu na teba vytiahnuť tie najcitlivejsie veci v najcitlivejsej chvilu. Veľké ponaučenie. Už len kamarátke, ktorú poznám 30r. Inak nikomu, nič, nikdy.presne ako bolo spomenuté - čím menej, tým lepšie.
Takže vypočuj si kolegov, ale chráň si svoje súkromie!

Ak nechceš byť v budúcnosti sklamaná, prekvapená, radšej nič súkromne nevrav. Minule mi volal pán na tlf že čo a ako na súde, že mu vravela ta a tá že sa súdim. A tá mi sľubovala že u nej je to ako v hrobe.🫣🤔

U nas sa prebera vsetko,niektori fakt vsetko hovoria,ale sme aj dve take,ktore len zakladne veci. Vzdy som bola nazoru,ze do prace chodim pracovat a neriesit sukromie,no su ludia,ktori su otvoreni a radi zdielaju svoj zivot. Ja medzi nich nepatrim,ale tak uz som si zvykla,ze v pondelok musim odverklikovat,co som robila cez vikend a ako som sa mala.

@marianarem tak bud rada ze mas takych kolegov. 🤗

@mia9999 nie sme iní, keď si nechavame sukromie pre seba, skôr to špecifikujem ako opatrnosť. Keďže každi z nas už zažil sklamanie od druheho človeka.
Sme rozumní. Myslim si že robime len to najlepšie aby sme chranili svoje city.