Čo robiť v budúcnosti?
Ahojte som zo seba celkom sklamaná lebo neviem čo robiť v budúcnosti.Pôjdem do maturitného ročníka a každý už rozpráva o tom, na akú vysokú školu pôjde.
Len ja neviem nič. Aj mňa sa každý vypytuje čo chcem robiť po škole ale ja proste neviem. Chodím na gympel,takže každý mi hovorí,že len s gymnáziom sa ťažko zamestnám atď. Ja by som na vysokú školu kľudne išla,len neviem na akú a myslím si,že nasilu ani nie je dobré niekam chodiť. Veľa krát som ale rozmýšľala nad psychológiou lenže neviem sa rozhodnúť. Cítim sa taká blbá keď ostatní vedia čo chcú a ja neviem nič. Najradšej by som sa ešte vrátila na základku😅
Vôbec nie si blbá, ak v 19 rokoch nevieš, čomu by si sa chcela v živote venovať. Neviem prečo by človek v takomto veku musel mať vyšpecifikované, čo chce v živote robiť. Veľa ľudí žijú nešťastné životy len preto, že v 18-tich si niečo vybrali a potom to robia 30 rokov, hoci ich to nebaví.
Ja by som odporúčala, ak majú vysoké školy tzv. dni otvorených dverí (asi online), popozeraj si rôzne školy, rôzne odbory. Otvor si profesia.sk a pozri si voľné pracovné pozície v tvojom meste alebo v meste, kde by si chcela žiť, nech máš prehľad o rôznych profesiách, platoch, očakávaniach od kandidátov atď. Ktovie či ti niečo z toho nefrkne do nosa. Ešte máš niekoľko mesiacov na to, aby ťa niečo oslovilo. A keď aj nič, tak proste vyskúšaš toho viacej. Ja mám problém, ak vidím životopis, kde má človek 35 rokov a každý rok nové zamestnanie. Ale je podľa mňa okej, ak človek vo veku 20-23 rokov hľadá svoje miesto. Hlavne treba niečo robiť, nesedieť doma, aby boli návyky a čas ti ukáže cestu. Alebo využiješ po škole služby kariérneho poradenstva, možno na niečo prídete tam.
Hlavne hlavu hore, neporovnávaj sa s inými. Že niekto má rozhodnuté, na akú školu chce ísť alebo čo chce robiť, ešte neznamená, že bude mať šťastnejší či úspešnejší život ako ty. Rieš aktuálne školu, maturitu a nedeprimuj sa.
si ako ja pred desiatkami rokov.... co studovat som nevedela akuratne som vedela co nechcem.... ziadna biologia, chemia, fyzika.... taktiez som nechcela jazyky lebo to je v sucasnosti zaklad a to uz ovlada skoro kazdy.....
mala som vybraty odbor historia / geografia, oboje ma bavilo....akuratne v tom roku sa neotvarala.... takze udem cistu historiu s niecim alebo geografiu s niecim..... a potom zrazu .... nechcem ist na filozoficku, chcem mat v triede urcite viac chalanov, menej bab a bolo rozhodnute..... vystudovana geografia.... a teda ziadne ucitelstvo, vedecky smer, sprevadza ma to roznymi zamestnaniami stale..... plat dobry, nove technologie, stale nieco noveho.....
nie je to idealne takato rada pre teba, ale aspon sa zamysli co naozaj nechces robit a popravde aj to ci ta to uzivi..... ono vystudovat nieco len kvoli titulu je blbost..... tak nech ti tych 5 rokov aj k niecomu je..
Podobne u mňa, síce som vedela na základe, že chcem operovať a ísť na zdravotnú, odhovorili ma, že mám ísť na gym a odtiaľ ďalej. A v tom maturitnom ročníku som prechádzala neistotou, že vlastne vôbec neviem, kam ísť ďalej. Šla som na prírodné vedy ( matika, fyzika, chémia, biola), práca len na dohody, šla som ďalej na veterinárnu medinu a pracovne som bola aj tak niekde inde, dorobila som si psychológiu. V životopise mám vystriedaného mnoho a síce na mnohých pohovoroch nechápali tú fluktuáciu, v práci ocenili flexibilitu, tvorivosť, nápady, húževnatosť.
Je to ok, nie vsetci to vedia hned, a niektori to nevedia ani ked su uz na VS a maju pochybnosti, ci si vybrali spravne. Zaklad je, ze vies, ake predmety ta najviac bavia a z ktorych mas radost, a od toho sa odraz. Netusim, ako je to na Slovensku v poslednych dvoch rocnikoch gympla, ale tu v Spain sa moja dcera musela uz v 16-tich rozhodnut, ci sa posledne 2 rocniky zamera na vedecky alebo humanitarny smer, u nej to bolo jasne-excelovala v matike a chemii, rovnako ako v biologii, ale aj v anglictine bola vyborna, zmaturovala este pred 18-tkou a vtedy uz vedela, na aku konkretnu uni pojde. My sme mali v skole aj poradcu-ak studenti nemali uplne jasno v tom, ktorym smerom sa ubrat, tak sa skus poinformovat, mozno aj u vas na skole to funguje
Ja mám 24 rokov a stále neviem čo ďalej :D
Ono občas má človek aj opačný problém - že vie, čo chce aj za tým ide - len v 18-tke si to povolanie/ profesiu idealizuje. Prvýkrát sa z toho sna jemne preberie na výške, a potom definitívne v praxi. I Poznám pár takých ľudí a dovolím si tvrdiť, že to nemajú v profesnom živote jednoduché - istým spôsobom by sa dalo povedať, že sa im zrútili sny. Tí, ktorí zotrvali vo fachu, sú v strese, chodia do práce s nechuťou a vedia byť na kolegov nepríjemní jak vred na zadku. Tí, čo to vzdali, blúdia životom alebo sa uplatnili inde - a celé ich štúdium im je teraz figu platné. Takže vôbec nezúfaj z toho, že spolužiaci vedia ako ďalej, a Ty nie. Niekedy sa človek nájde až v 40-tke. A niekedy sa nenájde ani celý život. Vyber si podľa toho, čo Ťa v škole najviac baví, aký premet máš rada, čo Ti najlepšie ide. Od toho sa odraz a ďalej potom rozhliadni, ako a kde sa bude dať v budúcnosti v danej sfére uplatniť. Hlavne ale - nech nie sú Tvojou motiváciou filmy, ani najlepšia kamoška, ani vôľa rodičov. Vychádzaj len a len sama zo seba. Držím palce a prajem veľa správnych rozhodnutí. 🍀
prosim ta, no a co, ze to ostatni vedia a ty este nie 🙂 tak na to postupne prides, pripadne je viac nejakych okruhov co by ta asi zaujimalo, co by si tak chcela robit okrem tej psychologie?
@uhgara nooo, ta psychologia bol iba taký nápad keďže by ma to mohlo baviť,rada pomáham ludom, rada sa rozpravam s nimi, viem byt empaticka,...Neviem co by som také mohla robiť, baví ma celkom umenie,akoze obcas malujem vo volnom case aj som kreslila volakedy vela ale aj napriek tomu,že ma to celkom baví...nie som do toho až taká zapálená. Nebudem klamať... keby som napríklad mala možnosť ist hrat do nejakeho filmu alebo keby mám napríklad možnosť nafotit fotky ako modelka tak by som kľudne skúsila aj niečo také niečo. Tym teraz nechcem znieť tak,že si myslím o sebe.... mna to len tak napadlo,že prečo nie.
ja som tiez chodila na gympel do jazykovej triedy.
Ked som bola mala, chcela som byt ucitelkou, ja som chodila na 8rocne gymnazium a mala som relativne dost vela casu sa rozhodnut.
Bola som jednotkarka, hocico som sa dokazala naucit, aj ked teda fyzika ci chemia teda nepatrili medzi moje Naj predmety.
nakoniec som isla na Ekonomicku univerzitu, lebo som sa domnievala, ze v buducnosti by som mohla mat lepsie platove podmienky ako maju ucitelia, aj je to tak ....keby to nepribrzdili materske povinnosti s detmi
Takze za mna
1. odporucam sa zamysliet nad tym, ktory predmet vas najviac bavi
2. ktore povolanie by vas dokazalo uzivit v buducnosti najlepsie a mali by ste k nemu pozitivny vztah
3. a urcite si podat prihlasky na viacere vysoke skoly (napr. kludne 4-5 skol a podla toho, kam vas zoberu sa potom rozhodovat, kam nastupite na studium
Ja Ekonomicku univerzitu odporucam, bolo to take pohodove studium ....ako sa hovori, koho nezrazila elektricka alebo to sam nevzdal, tak tu skolu dokoncil
Ohladom psychologie neviem velmi poradit, ktora skola je fajn
Drzim palce, a keby ste v 1.rocniku studia na VS zistili, ze vas to nebavi, stale sa da studium ukoncit a na dalsi rok si dat prihlasku na taku vysku, ktora bude vasa vysnena, aj ked sa vam mozno na prvykrat nepodari urobit prijimacky.
Mala som spoluziacku, velmi chcela ist na medicinu, aj sa jej to podarilo, ale asi az na druhykrat. Lebo v tom maturitnom rocniku je vela ucenia na maturity, potom je nejaky mesiac cas na pripravu na prijimacky. Ja osobne som chodila aj na taky kurz, co organizuju Vysoke skoly .....pripravia vas tam na typ otazok, co zvyknu byt na prijimackach. Za mna odporucam, len neviem, ako teraz cez koronu, mozno online byvaju