Budem riadiť tím v novej práci. Ako sa mám správať?

Hlavne si uvedom ze su to kolegine, podriadene... a nie kamaratky...ak sa s nimi skamaratis budu si velmi dovolovat a zneuzivat to...musis si urcit hranicu aj ked su starsie😁 budu tu hranicu respektovat neboj...

Ahoj
Je to téma na siršiu debatu. Ak si ich spriateliš od začiatku a pustíš si ich blizko" tak nebudu mať rešpekt do budúcna, najmä ak budeš chcieť niečo vykonavat inak ako predchodca... idealny stav je ak na zaciatku ukažeš že si prísna, no hlavne spravodliva. Používať jeden meter, adekvatne nasadenie a hlavne ak sa za ne aj v ťažšej chvili postavíš. Ale dosť zaleží aj od toho aká je to práca, či je to výroba, kancelaria, obchod....či si úplne nová alebo si sa vyšplhala...zo skuseností viem že nieje dobré tykať si ... lebo vtedy si poddriadený viac dovolia"

Hlavne nebuď múdra ako rádio a keď ti ony, ktoré sa rozumejú tej práci, povedia co je lepšie tak si nechaj poradiť, lebo nieje nad to keď mudruje šéfka a tú prácu poriadne neskúsila. A este pozor aby ti nestupla sláva do hlavy, lebo budes pre ne skôr postrach.
Skus byt priatelska a chapava, samozrejme aby mali pred tebou rešpekt.
Záleží aj o akú prácu ide.. Či výroba.. Kancelária..

@mima194 presne tak!

Fuuuha, drzim palce. Ja osobne nerada pracujem so zenami. Je to ako osie hniezdo. Bud opatrna. Zeny vedia byt velmi zakerne, a hlavne ked sa medzi sebou podporuju. Nedavaj im dovod na zavist, nebud k nim moc priatelska ale ani netreba drzat odstup. Taky zdravy balans to chce. Samozrejme zavisi aj od toho aka je to praca, ci su tie zeny vhodne aj na tvoju poziciu.. je tam vela faktorov. Drzim palce

dufam, ze ta tie baby nebudu zaskolovat. parkrat som to zaxila ze som zaucala veduceho a teda mne to vadilo velmi

Je to práca na finančnom úseku, budem hlavný účtovník v korporate. Svojej práci sa rozumiem, už som prešla pár firiem, mám skúsenosti a práce sa nebojím. Len tí ľudia ma desia trochu. Ja som práveže človek čo je kamarátsky. A viem teda že takto to veľmi fungovať nemôže.

@lija22 bude má zaskolovat hlavná účtovníčka sesterskej firmy našťastie

@comika presne toto je jedna z vecí čo mi napadli. Ženy sú zlé. Avšak to bola prvá vec čo som sa pýtala, či sa nebude niekto cítiť mojou osobou ukrivdeny a povedali mi že oni nechceli mať zodpovednosť.

ak rozumies praci a mas prac tak sa toho neboj prines priskocne kolaciky a pod a chod podla procesov korporaty su v tomto fajn

a urcite by som tam nesla s myslienkou ze zeny su zle vacsinou je to o tom ako sa spravas k nim taku mas odozvu

@loginexistuje no hej len sa práveže odo mňa očakáva zoptimalizovat procesy...ale ďakujem, budem sa snažiť správať ako človek

tak zasa nejdes na zelenu luku z pohladu procesov a zmenit ich v korporate vobec nie je jednoduche tam treba nato sirsiu podporu tak hadam sa spravas ako clovek bezne ci ? 😉

@maxxim predchodca bol vraj veľmi zlý, nekompetentný a zlý k podriadeným, vyhodili ho v skúšobnej...v každom prípade vidím, že teda rady sú držať si odstup a správať sa ludsky. Asi uvidím pri príchode čo z rád bude možné aplikovať

@loginexistuje ale hej 😀

Tak ja som v sluzbe nadriadena tiez vsetkym okrem mojich najvyssich, ludia o generaciu a viac starsi odo mna, ale mne islo v prvom rade o dobre vztahy ,kamaratske, s niektorymi zenami si rozumiem viac a aj si vela od nich beriem, su mojim malym vzorom. Nikdy som sa nespravala ako nadriadena ale zase moje baby sa vzdy spravaju s rešpektom ,uctou voci mne , niekedy mi to vadi , ze ma beru naozaj ako nadriadenu, ja sa nerada nadradujem a je jedno ci su to moje kolegynky alebo iní ľudia v praci. A spravodlivost je zaklad tiez. Jedine kedy pouzivam svoje opravnenie nadriadeneho je zastať si ich ,lebo su to fakt dobrí ludia a nikdy by umyselne neurobili nic zle. Vzdy sa za nich postavim. Tak neviem, vyssie pisu ze kamaratsky vztah nie, ale ja som typ co prave ma take vztahy rad a nikto mi po hlave neskace, vsetci drzime spolu, sme taka jedna velka rodina, dokonca aj nasi najvyssi povedali, ze taky kolektiv ako sme my je jediný v ich firme, ostatne pracoviska sa nechytaju

Mojim prvym sefom bol mlady muz, ktory ani nepoznal svoj tovar, nepoznal svojich zamestnancov, len bol mudry ako radio. Nepoznal podmienky v ktorych robime, ale muselo byt ako on povedal. Respektovala som ho, no neznasala 😄 jeho otec nas zasoboval a on bol priatelsky, mily, chapavy a vedel s ludmi pracovat. Po 4rokoch som odisla, mojim sefom bol starsi pan, velky pan sef, aj ked sme si tykali, nikdy som to nezneuzila, vazila som si jeho pracu ako aj on nasu. Vyznal sa, poradil, a cakal aj radu, navrhy a nebal sa povedat, ze ano, mas pravdu, takto je to lepsie.
Po materskej som sa tam vratila ale sa zmenilo vedenie a mlademu stupla slava do hlavy. Hnusny, vulgarny, typ "ala rytmus" 😄 no nikto ho nebral vazne, chcel byt velmi kamarat s kazdym, "moja, cica, kočka" oslovoval svoje podriadene, a muzov "ty ch...ju, atd" 🤦 tam som robila
Potom som zmenila zase pracu 😄 a sef bol taky, ze ho kazdy miloval, hoci pri priatelskom posedeni navrhol tykanie, ja som odmietla, lebo bol o dost starsi, nejak som sa nevedela stotoznit s tym, ale on mi tykal. Vazil si nas, rozmaznaval, velmi dobre sa nam pracovalo v jeho firme, aj kolektiv bol velmi dobry. Vela zalezi aj na tom, aky kolektiv.
Len som dala vypoved, lebo som uz nezvladala tolko cestovat a aj okolo deti. Ale takeho sefa prajem kazdemu.

Bola som vedúca tímu, ca 13-14 ľudí pod sebou, zmiešaný kolektív, prevaha žien a ja som bola najmladšia.
A poviem ti, bolo to veľmi ťažké. Práca malina, ale riešiť večne problémy medzi zamestnancami, sama som bola šokovaná, čoho sú ľudia schopní. Miesta som sa vzdala po narodení syna, lebo som plánovala druhé dieťa. Následníčka to po 2 rokoch úplne vzdala.

A je jedno aká budeš ty, dôležité aké budú oni k tebe. Lebo môžeš sa im snažiť vyjsť po každej strane v ústrety, keď niekto chce, vždy si niečo nájde, alebo aj vymyslí.
Veľa šťastia prajem.

Hlavne bud ludska a maj uctu voci starsim. A profesionalne rob to co treba a najlepsie ako vies. 🙂

Zas je veľmi dôležité čo bude v tvojej naplni práce. Predpokladám že dotyčné budú pracovať samostatne.
Ja som v sociálnej oblasti, tím pracuje stále spolu, v službách atď. V domove s osobami s postihnutím. A aj to je teda rozdiel, šéfovať ako šéfovať.

Ja som menila prácu a keď som odchádzala, plakal šéf, aj ja. Veľmi sme si sadli ľudsky, vždy som však mala rešpekt. My sme si tykali od prvého dňa a vobec, keď tak premýšľam, tak vačšinou v každej práci som si vždy tykala so šéfmi. Lenže ja nie som ten typ, aby mi tykanie pripadala ako nejaká výhoda alebo čo. Bol ku mne kamarátsky od prvého dňa. Nikdy nebol povýšenecký, keď som ho o niečo požiadala alebo zverila sa s niečím, ostalo to medzi nami. Som prekvapená, ako tu zaznelo, že práca je práca, tam nie je treba priateľskú klímu. Ja mám opačný názor.

Ja som ako 27 ročná čerstvo po skončení PhD nastúpila na vedúcu pozíciu na medzinárodnom oddelení, kde som mala na starosti riadiť 10 členný tím žien- všetko staršie odo mňa, polovica z nich nad 50 rokov. Zažila som si všeličo, aj podkopávanie kolien, aj prívetivosť, proste všeličo. Problémové typy skončili po pár mesiacoch s výpoveďou na základe mojej iniciatívy. Kolektív sa prečistil, ostali len tie, ktoré si robili svoju prácu poriadne a vybrala som si nových ľudí. Ale! Od začiatku som vedela, že si treba držať určitý odstup, ale na druhej strane som nikdy nešla cestou autoritatívnej nadriadenej- skôr cestou lídra. Toto ale človek buď v sebe má alebo nie. Veľa vecí sa dá naučiť, ale určité predpoklady treba mať, keďže nastupuješ na takú pozíciu, predpokladám, že si typ na riadenie ľudí- nie je to pre každého. Ale ako vravím, veľmi sa mi osvedčil určitý odstup , pevné hranice, prirodzenú autoritu mám v sebe- zase ale ide o nenútený spôsob, kedy Ťa ľudia rešpektujú bez toho, aby si im začala dávať príkazy, zákazy a striktné podmienky- tá hranica medzi tým je veľmi tenká a treba ju správne odhadnúť. A nezabúdať na to, že aj keď sa s niektorými v rámci možností ako tak skamarátiš, vždy treba ostať spravodlivá, profesionálna a aj v prípade výhod a benefitov pozerať na tím ako celok- objektívne. Mne to fungovalo- bez problémov ma rešpektovali aj kolegyne o generáciu staršie, aktuálne som už na druhej MD- ale stále na tejto pozícii čiastočne pracujem z domu a už počas prvej MD sa nevedeli dočkať, kedy sa vrátim- z toho mi vyplýva, že tento prístup bol správny. Držím palce!

Ja by som pristupovala priatelsky,,ano zeny su vacsinou potvory ale nie zas vsetky a kedze uch nepoznas a ani oni teba,treba zacat pozitivne,,nie striktne,nie prisne,nie povysenecky,,ak su teda starsie a aj vo firme su dlhsie,nechat si od nich poradit vo "zvykoch" na pracovisku,,proste ako to tam chodi,,nie zas klebety len nejake info o danom prostredi. A skor diskusne pristupovat k pracovnym zalezitostiam,zvlast ked treba nieco podrobnejsie niektorej vysvetlit..drzim palce

Máš dobré, že máš len 4 podriadené to je akurátny počet. Aj riaditeľ podniku by nemal riadiť viac ľudí ako 8. Americkí vedci zistili, že keď človeku dajú formálnu moc, aj len malú, ma tendenciu ju hneď využiť a trochu to preháňa. V prvom rade sa nesnaž hneď niečo meniť. Hovorí sa, že nová metla dobre metie, ale nerob to. Najprv len pozoruj a počúvaj. Nie si povinná hneď vydávať rozkazy a rozhodnutia. Ty iba preberáš zodpovednosť. Ak sú to skúsené kolegyne presuň ju na nich v rámci tímu. Spýtaj sa ich ako by to robili, čo navrhujú. Nemusíš ani jedno rozhodnutie robiť ty. Všetky nechaj na nich. Ty len prikyvuj. A budeš to mať ľahšie. Ale nezabudni, že za tie ich rozhodnutia zodpovedáš ty. To znamená, že ak niektorá z nich rozhodne zle, ale ty to potvrdíš, nesmieš jej to zlé rozhodnutie vyčítať. Berieš to na seba. Ak máš ale iný názor už na začiatku, tak povedz odpor takouto formulkou; a čo ak by sme to urobili takto? Proste sa staň členkou tímu a hraj s nimi ako spoluhráč nie ako šéf. Príkazy sa očakávajú ale príkazy dávaj skôr vo forme usmernení. Skúsený tim nepotrebuje prikazovať iba ak je tam nejaký štrajkujúci človek. Vtedy je situácia ťažšia a vtedy môžeš využiť svoju moc a tvrdo prikázať že to bude po tvojom. Sú na to metódy aj sme sa to školili ale už nepamätám, dávno som to nemusel použiť. Ďalšia veľmi dôležitá vec je dávať jasné a zrozumiteľné ciele. Ak už chceš od niekoho niečo požadovať, čo ako šéfka budeš robiť, musíš to zrozumiteľne vysvetliť čo chceš. Ak ti nebudú rozumieť alebo požiadavka bude mať viac vysvetlení, oni urobia chybu ale tvojou vinou. Ja by som nedával veľa požiadaviek, skôr dávaj ciele. Tento týždeň musíme urobiť to a to a takto a takto. Cestu nechaj na nich. Nediruguj každú vec. Oni sa k cieľu budú vedieť dopracovať. Ako šéfka si zodpovedná za to že vieš čo sa deje. Musíš nejaký čas tráviť kontrolou úloh. Nerob to formou sledovania, ale nechaj sa informovať. Prosím ako je na tom táto úloha? Viac sa pýtaj ako odpovedaj. A pozor nenechaj zo seba urobiť takzvanú manažérsku opicu. Podriadený sa ťa nemá čo pýtať na veci, ktoré má sám ovládať a zodpovedä za ne. Ako mám urobiť to a to? Odpovedz otázkou: ako si to robil doteraz? Ako by si to robil? Tým by na teba hodili bremená, ty by si sa zahltila a im by bolo fajn. Zodpovednosť by bola len na tebe. Nie si povinná ani všetko kontrolovať. Ani to pod čo sa podpisuješ. Musíš svojim ľuďom veriť. Informuj sa. Raz pre istotu skontroluj, potom už dôveruj. A občas keď si budeš neistá sa znova spýtaj. Len sa spýtaj. Ak neveríš svojim podriadeným vymen ich. Nie si povinná s nimi byť kamarátka. Nebav sa s nimi o súkromných veciach v práci. Ak tak mimo pracoviska na tím buildingu tam je na to priestor. Ale ak ma niekto súkromne problémy vypočuj, pochop vyjdú v ústrety. Ak niekto systém zneužíva, povedz to. Oh je toho kopa. Ale neboj sa. Buď normálna, ani odmeraná ani priateľská. Úsmev áno. To môžeš. Prísna buď iba vtedy ak vidíš, že ti niekto ide spochybňovať tvoju autoritu. Tvoje rozhodnutia môže napadnúť, ale len v čase diskusie. Vysvetli si postoje a ústup ak vidíš, že ma pravdu. Ak nie, vyuzi svoju moc. Preto ja radšej najprv počúvam, zbieram informácie a rozhodnem až nakoniec. Ani svoj názor nehovorím vopred. To je Častá chyba šéfov. Povedia svoj názor a tim teraz čo ma robiť? Ja to mám ľahšie. Nechám rozhodnúť podriadených a ja to len zaklincujem a vezmem ich rozhodnutie na svoju zodpovednosť. Veľa šťastia ti prajem.