Bojím sa pracovného života

Vobec som sa nad tym nezamyslala, hned po skole som naskocila na 12tky- denne, nocne, vikendy sviatky +neraz zaskocit za kolegov. Dospely clovek si musi vediet urcit priority a oatatne slo na druhu kolaj predsa. A kamarati budu mat taktiez tieto "problemy", takze toho sa neobavaj. A ako si zariadis, taka bude tvoja buducnost- ak zacnes pracovat, zarabat a cosi aj odkladat, nebudes mat pre zmenu hlavu v smutku, ked budes planovat dieta.
Po 15 rokoch som presla na pracovny cas od 6-15 od po-pia a teraz som sa vratila do prace po rodicaku s rovnakym pracovnym casom. Je to obcas tazke zorganizovat cas, ale vsetko ide, ked sa chce.

Keby si robila 8-16:30, 9-17:30:mala by si času viac? Nie. Mama a pravdu. Kamaráti večer, cez vikend = ked budeš mat čas. Už nie si male dieťa. V podstate od 16tky som stále iekde robila a toto ma ani nenapadlo riešiť:D

Ved si (casom) mozes najst pracu s inym pracovnym casom a budes mat cas na vsetko. Ale ja by som ako cerstvy absolvent velmi nepreberala, zober to ked je to inak dobra praca. Mama ma uplnu pravdu, neplanujes snad s kamaratmi ist von kazdy den, budete chodit v tyzdni ked koncis o 14:30 co je inak super, lebo vtedy stihnes este vela. Vela ludi pracuje v korporatoch cca od 9-10 do 17-19 a to je podla mna horsie, lebo tam mas zabity kazdy jeden den,,,

Pracovala som pocas skoly-denne studium a k tomu 160 hodin mesacne, stihala som aj kamaratky aj priatela… je to vsetko o to ci chces… ved azda clovek len nechodi do prace a spi, mas este plno hodin medzitym na zivot… jasne ze casom budes chciet byvat s priatelom co ulhaci a sprijemni zivot a urcite tak ako mamka hovori nebudes chciet byt von kazdy den, to zas pride vekom.

Veď aj kamarati a priatel asi pracuju, nie?
Podla mna mas este super pracovny cas. Jeden tyzden doobeda volno, mozes si povybavovat co potrebujes a druhy zase cele popoludnie. Ja pracujem 6:00-14:30, potom zobrat 2 deti - skola, skolka. Potom domace ulohy a rozviezt na kruzky. A vecer padam KO na gauc.
Prvz pracu este ako slobodna, bezdetna som mala pracovny cas 9-17 a casto som chodila domov o 18-19. A nejako som sa nestazovala.

ved to je skoro normalny cas - ako ranne a poobedne. hodinovo je to podobne, ako napr stredna skola, akurat, ze tu sa chodi jeden tyzden poobede. keby to boli 10-12hod sichty, nepoviem, ale obycajne.

Ked dostanes vyplatu a uvidis, co vse si zrazu mozes kupit, tak ta ten zivot bude bavit :D

Práca nemusí byť na celý život. Je dobré že máš hneď po škole prácu. Uvidíš či ťa bude baviť. A keď budeš riešiť rodinu a priateľov, tak sa potom zamyslíš, či vôbec takto chceš fungovať. Nájdeš si potom inú prácu, ktorá ťa bude napĺňať. Tak na tvojom mieste by som neriešila čo bude... teraz sa sústreď na novú prácu, uvidíš čo ti to prinesie... Každý začiatok je ťažký ale všetko sa dá. Tak hlavu hore, nech sa ti v práci darí.

Teraz to môže znieť desivo, ale zvykneš si.. a mama má pravdu, toto je svet dospelých. Ber si to pozitívne, ten 1 týždeň budeš končiť približne tak ako v škole ;) takže keď si vtedy mala čas na kamarátov a priateľa, budeš mať aj teraz

Von z akej školy? Lebo začínam 05:30 je masaker, a vyžaduje si poobednú spánok. Osobné by som sa s takým životom neuspokojila. ideál je prác doba 08:00-16:00. O akú prácu ide?

Ked teraz investujes kopec casu hlavne fo kamaratov, spolocenskeho zivota, tak postupne zistis, ze kamarati sami odpadavaju zo stretnuti, je vas coraz menej, maju menej casu.
A pred tridsiatkou si uvedomis, ze kym ty si riesila, ako dalej udrzat ten standard, ze mas cas na nich, oni dali prednost svojej buducnosti a zariadovali si zivot.

Ze oni uz kupili byt, dve auta, pomyslaju na svadby a rodinu. A ty este len zacinas rychlo riesit, lebo mas akurat podnajom a nic svoje.

Budes si pripadat zradena, ze ty si sa snazila byt s nimi, ale oni s tebou, len sa im chcelo a nemali ine povinnosti. A hlupa, ze si sa zbytocne exponovala byt s nimi, ked si si tiez mohla radsej zariadovat svoj zivot a s nimi sa stretat, iba ked ti vysiel cas.

Mama ti dobre povedala 🙂.

Ja mam relativne volnu pracovnu dobu a hlavne jar/leto som bezne robila od 5:30-6:00 a potom som mala este “pol dna” volno na aktivity 🤷🏼‍♀️ ten druhy pracovny cas do 22:30 by mi viac vadil, ale zas doobeda si mozes vybavit veci, ist si zacvicit. Vsetko ma + aj -.
Super je, ze ti zamestnavatel zabezpeci odvoz, to som uprimne este ani nepocula? 🙈 neviem aku skolu si dostudovala, ci sa bavime o vyske alebo strednej. Ja poznam ludi co normalne robia americoy pracovny cas kazdy a den a vyhpvuje im to. Kym memas deti, tak by som sa sustredila pri praci hlavne na to, aby si zarobila/odlozila prachy a aby si sa niekam posuvala karierne. Ver mi, ze pri detoch to bude chciet viac kompromisov a hranica tvojho pohodlia, aby si bola dost s kamosmi (kt tiez budu pracovat, urcite nebudete spolu tolko ako pocas skoly) sa posunie niekam uplne inam.

praca patri k zivotu. pokial nie si milionarske dieta, tak budes pracovat cely zivot, zvycajne 8hod plus obedna pauza. sustredis sa zbytocne na to, ze len praca, ale nie je to tak. pracu je dobre hladat taku, co ta hude aj bavit, budes v nej vidiet zmysel, najdes si tam prijemnych kolegov. zivot sa zmeni, skola bola iny rezim, ale to spoznaju aj tvoji kamarati, budete na tom rovnako. mam to stastie, ze si mozem dovolit mat len 6 hodinovunprac.dobu (plus obedna pauza), takze casu ma, po praci viac, ale zhltne to domacnost a rodina. popravde, tiez sa velakrat pytam ako to stihaju ini ked robia do 17.30, ja o takom casu mam vacsinu povinnosti vyriesenych a v podstate mozem oddychovat, venovat sa detom, konickom….

@milanemila asi sa bude jednat o zvoz firemnym autobusom.
napr. Kia, ci Mobis maju svoje autobusy na zvoz pracovnikov. Chodia vzdy v case zmeny smien. Pred nou privezu ludi na smenu a na otocku zas rozvezu tych, co prave smenu skoncili. Akurat nie az priamo pred dom, ale iba na konkretne urcene zastavky.
Alebo pre tych iducich z prace vie autobus este mat zastavky aj pri obchodnych centrach, aby si vedeli ist nakupit. Odtial sa uz ale musia dalej dopravit domov sami. Necaka ich.

A maju to aj ine vacsie firmy, ktorym sa oplati si to v spadovych oblastiach zariadit. Nemusia potom mat take velke parkoviska a ludia sa nemusia nahnat na nepasujuce komplikovane spoje (ak im zrovna z ich oblasti vcas nic nejde).

Akú školu si skončila? Akú prácu ideš robiť?
Nebudeš mať čas na kamarátov? Ale aj oni začnú skôr či neskôr pracovať. A ak stíhajú voľný čas, výlety, koníčky matky s deťmi, budeš ich stíhať aj ty ako slobodná bezdetná. Ak sa ti nepáči pracovná doba, máš 2 možnosti - vyplakávať a byť nespokojná celý život, alebo premýšľať nad tým, ako mať prácu, kde nebudeš robiť cez víkend, nebudeš musieť chodiť tak skoro a robiť do večera. Čiže môžeš premýšľať, čo k tomu potrebuješ - prax, zdokonaliť sa v jazykoch, kurzy, ďalšia škola popri práci, atď. Nič nie je zadarmo.
Ako napísala @moonlight1210 sú dva typy mladých ľudí:
1. Tí, ktorí sa aj po skončení školy chcú stále baviť, riešiť iba kamarátov a voľný čas. Zoberú si úver na auto, lebo veď to treba, ukázať sa pred kamošmi. Väčšina z nich v 28 ešte býva u rodičov vo svojej detskej izbe, nemá nič nasporené, na vlastné bývanie teda môžu zabudnúť.
2. Tí, ktorí si uvedomia, že popri práci sa stále dá mať aj priateľov a dokonca popri tom aj sporiť, pracovať na kariére, vzdelávať sa, aby v 28 mali bývanie a nemuseli dieťa vychovávať vo svojej detskej izbe u mamy.
Ako sa rozhodneš, je na tebe. Môžeš mať všetko, len je potrebné prestať nariekať a začať sa správať ako dospelá. Čiže zodpovedne. Nič nie je zadarmo. Ako si to urobíš, tak to budeš mať.

ja si myslim, ze to je fajn pokym nemas deti, pretoze jeden tyzden si vies vymysliet aktivity poobede, druhy doobeda (sama so sebou alebo niekym co bude tiez robit na nejake smeny) … casom mozes najst nieco ine … takze pokial ti nevadi ta varianta neskoreho vecera (ja napr nerada chodim sama v noci), tak je super, ze uz mas dobru moznost po skole (a kludne este hladaj aj dalej)

Presne ako ti povedala mamina, vitaj v dospelom živote. Čo sa čudujem je, že na to nepripravujú uz na školách, potom to dopadá veľakrát tak, že taký vysokoškolák co má dobrú školu skončí na úrade prace, lebo ponúk má veľa len nechce ísť pracovať lebo sa mu nepozdáva to že už nebude mat toľko voľnosti a času ako cez obdobie študovania na škole. Na kamaratov nebudeš mat toľko času, ale predpokladám že ani kamaráti na teba, keďže aj oni zrejme skôr či neskôr nastúpia do zamestnania. Určite si v práci zvyknes, je to menšia zmena, že nepôjdeš do školy ale do prace. Však aj doteraz si mala nejaký režim predpokladám že si vstávala do školy a bola si tam zopár hodín. Podľa mna sa ti v práci bude páčiť, už si len zober to že nemusíš sa stresovat žiadnym učením a skúškami. Po práci prídeš domov a máš free, teda pokial praca nevyžaduje aj nejaký dodatočný home office popripade prípravu nejakých podkladov na ďalšie dni. Ale to je nič. Držím palce

Navyse ludia v zivote sa ti menia podla toho, co sa ti stane prioritou. Takze v kazdej zivotnej etape mas novych priatelov. Za zivot ti ostanu tak 1-2, mozno 3 staly, co si budete rozumiet vzdy. Taki ti pravi priatelia, lebo ste si blizki povahou, nastavenim. Kompatibilni.

Ostatni sa menia podla toho, kde zijes, cim si zrovna prechadzas, lebo vzdy si “na jednej lodi” s inou skupinou ludi. S takymi si rozumies najviac v tej chvili, lebo zdielate rovnake podmienky/problemy.

Aj s kamosmi z detstva a skoly to takto funguje. Doteraz ste boli “na jednej lodi” skoly a detstva. Riesili ste podobne situacie, podobne problemy. To vas spajalo a robilo si blizkymi. Mali ste k tym situaciam podobne postoje, podobne nazory. Preto ta sudrznost.
Z tychto ludi ti ostanu tak 1-2 naozaj dobri priatelia do zivota. Alebo i ziaden. Niekedy celozivotneho kamosa stretnes az v dospelosti.

No a ta “jedna lod” s kamosmi sa teraz po skole zmeni. Kazdemu z vas zacne ina etapa zivota. Rozpadne sa cast vasej sudrznosti, lebo kazdy budete riesit ine problemy, mat okolo seba novych ludi. Nove priatelstva im vzniknu tam.
Nove skupiny ludi okolo nich ich navnadia aj na ine pohlady na zivot. Ine priority (negativne i pozitivne). To tiez zaucinkuje ako dovod, preco z vasej skupiny odpadnu niektori ludia. Prestanete si rozumiet.

Preto je teraz pre teba cas pohnut sa dalej. Nemozes sa zubami-nechtami drzat detstva a minulosti (a snazit sa, aby sa nic nezmenilo) a dufat, ze takto sa ti to podari udrzat navzdy.
Alebo mozes, zakazane to nie je, ale nove moznosti popri tebe preletia a zmiznu. Uvedomis si ich az ked sa obzries: Boze, vtedy som mohla… ze som ja radsej vtedy nesla skusit… preco som sa toho len bala/kaslala na to, uz som teraz mohla mat…
Budes pozerat na kamosov, co tie sance nenechali uletiet a bude ta to mrziet.

Preto prestan mat stres a pokojne to prijmi. Ber to tak, ze teraz mas pred sebou stovky otvorenych dveri, co mozes urobit, skusit, rozhodnut sa. Mozes si vybrat, ktore z nich chces vyskusat (nedaju sa vsetky, ale mozes si este stale vybrat, ktorym das prednost).
Postupne sa vsak s kazdym rokom budu niektore zatvarat. Preto dobre zvaz, kolko rokov chces venovat udrziavaniu minulosti a preslapovaniu na mieste.

Popravde, na tieto zivotne skusenosti sme prisli uplne vsetci dospeli. Nebudes v tom sama.

Mama má pravdu, snaď si nemyslíš, ze ta mama bude živiť, treba mame pomáhať, keď budeš mať ranne, prideš z roboty, môžeš pomoct v domacnosti a potom stretnut s kamoskou na kavu .. nie je to snad dennodenna potreba.. obcas aj sobotu, čiže väčšinou vikend voľný na tvoje záujmy,koníčky.. čiže vitaj vo svete dospelých

Aj tí tvoji kamarati začnú pracovať, tiež ich nebudu rodičia živiť.. čiže treba sa poatavit na vlastné nohy

Juuj, uz nikdy nebudes mat viac slobody a energie ako teraz . Budes mat vlastne peniaze a kopec casu (praca je len 40h/tyzdenne, ak nepodnikas). Tak to nepremrhaj. Ked pridu deti, konec.
O kamaratoch to tu bolo spomenute. Mne je smutno, ako sa vsetci rozprchli, kazdy uz len to svoje riesi. Ale tak to je zivot no, obcas smutny, obcas vesely

@moonlight1210 ok nevedela som, nestretla som sa s takym typom prace, tak neviem ze taketo veci funguju.

Ale zasa nech nie som taka negativna, budes spoznavat novych ludi, mas tolko dveri otvorenych, ked nemas ziadne zavazky, mozes cestovat, spoznavat svet ale hlavne spoznaj seba. Ked najdes to co by ta naplnalo, mas vyhru v loterii. Uz to nebude len praca, uz to bude vasen a nebude ti to vadit. Drzim palce.

- Jeden týždeň máš úplne super, popoludní máš čas aj na priateľa, kamarátov, koníčky.
- Druhý týždeň máš super, opäť máš priestor na koníčky, sebarozvoj, prípadne rôzne vyšetrenia (a nemusíš riešit priepustky).
- Víkendy máš voľné, máš priestor na priateľa, kamarátov, rodinu. Takto funguje drvivá väčšina pracujúcich.

Choď, vyskúšaj. Získaš nové skúsenosti, spoznáš nových ľudí. Ak nebudeš spokojná, budeš hľadať inde. Podľa mňa je super, že si dostala takú možnosť ešte počas štúdia. Ja som bola už ako absolvent VŠ vyše troch mesiacov na ÚP a neskutočne ma to frustrovalo.

Je pravda že ja by som z takejto pracovnej doby tiež nebola nadšená, ale prečo to berieš tak ťažko? Však v škole si tiež musela byť určite niekedy aj 8 hodín a čo je najhoršie ešte si sa aj musela učiť vo voľnom čase😀 a to teraz nemusíš 🙂 víkendy máš predsa voľne a môžeš sa venovať kamarátom, snáď ani predtým si nechodila pariť každý deň 🙂 ja tieto premúdrele reči- to je život a bla bla práveže nemám rada, jak by si musela chodiť ohnutá a nešťastná po celý život alebo čo. Čo sa týka detí tak to už je asi iné, ale predsa ťa nikto nebude nútiť ich mať. U mňa sa kamarátstva skončili práve tým že baby už majú deti a proste neni čas a majú iné záujmy ako ja čo chodím nejaký 16 rok iba do práce.

Vyskusaj a uvidis. Mne raz bola ponuknuta praca niektore tyzdne robit klasicky a niektore pooobede. Rovno na pohovore som im povedala, ze poobedky nie. Presne kvoli sukromnemu zivotu. O par dni mi volali a ponukli poziciu, kde sa robi iba klasicky. Ale to som uz mala prax, stale predchadzajucu pracu, takze som si mohla dovolit vyberat.

Tvoja mama ma pravdu a s priatelom mozes byt pocas tvojej rannej zmeny a ked budes mat poobednu s priatelom mozes byt doobedu.

a prečo by si sa mala zmieriť s prácou a dobou ktorá ti nevyhovuje takto život premárniť? mňa by takáto prac.doba zabila.Nepoviem napriklad na určitý čas ak človek nemá na výber a inak sa nedá na preklenutie určitého obdobia že zaťať zuby ale stále? skôr porozmýšlaj čo by ťa v živote bavilo a tam sa pomaličky uberaj