Ako sa u vás prejavovalo pracovné vyhorenie?
zazil uz niekto? ako sa u vas prejavovalo?
@cessy01 ale robila si pracu, ktora ta naplnala?alebo taku co ta nebavila vobec? a vyhorela si kvoli mnostvu prace alebo kvoli zlemu manazmentu v praci?
vyhorela som kvoli zlemu vedeniu a do toho som robila pracu,ktoru som neznasala. Do roboty som chodila so stiahnutym zaludkom, uz v pondelok hladala v kalendari piatok a ten stres mi vyvolal zdravotne problemy. Dala som vypoved.
ja to mam tak, ze moja praca ma bavi, naplna a uplne takuto pracu inde robit nemozem, zaroven som sa tam dopracovala, ale citim psychicku unavu, znechutenie...nemame v praci presne definovane cinnosti, je nam delegovane vsetko...necitim sa ok, stale riesim pracu, aj po praci...vsade idem, vsetko riesim, ale informacie nam vsetky neposkytuju, vdacnosti sa u nas tiez neda dockat...vo vnutri citim, ze potrebujem oddych a nemyslim si, ze je to kvoli mnozstvu prace, ale kvoli znechuteniu...
Ja som vyhorela kvoli neunosnemu pracovnemu tlaku,obrovskym tlakom zo strany sefa,zlym vztahom. Nemohla som si dovolit ostat bez orace a tak som si popri praci hladala nove zamestanie. Nasla som v hodine dvanastej. Byt tam este dalsi mesiac asi sa totalne zrutim. Ak sa citis vyhorena,musis okamzite konat. Ja si nasledky nesiem dodnes. Psychika v prdeli,rozhodi ma akakolvek malickost. V case vyhorenia som nebola schopna urobit ani bezny nakup potravin. Ak nahodou nemali,co som mala v zozname isla som sa zrutit. A to ja som salamista,flegmatik,mna nikdy nic nevykolajilo. Ak mna to takto zasiahli,neviem si predstavit,co musia prezivat ludia,ktori maju odjakziva labilnejsiu povahu.
Kvôli zlému vedeniu, potom som išla robiť to isté do konkurenčnej firmy lebo som si nevedela predstaviť robiť niečo iné po 10rokoch a tam som zistila ze moja šéfka mi tak znechutila túto prácu ze mi zostala odporná a tak som po 3mesiacoch skúšobnej doby odišla aj z tejto druhej firmy a teda oblúkom sa chcem vyhnúť tomuto odvetviu a budem sa snažiť nájsť uplatnenie iným smerom
Ja si myslím ze človek má isté hranice za ktoré proste nemôže prejsť. U mňa bola ta hranica dlhodobo atakovana.. až ma prešla trpezlivosť. Pre mňa to bolo ľahšie odísť lebo mi menili pracovnú zmluvu a ja som ju nepodpisala a dostala riadne odstupné takže u mňa to bolo 2v1 ponuka ktorá sa neodmieta😁
vidim, ze dovody vyhorenia tu mame rozne, ale dopad to ma na psychiku rovnaky...citili ste resp citite pri vyhoreni okrem frustracie a unavy aj uzkost?
@cessy01 vies, ale ak ta ta praca bavi a inde ju robit nemozes, tak je to tazke, ale ako pises kazdy ma hranice...a ja uz na sebe citim, ze uz tej frustracie bolo dost a nebavi ma to spravanie sa k zamestnancom u nas...ja som zvazovala presunut sa aspon v ramci oddelenia...
zvazovala som aj vydrzat do materskej a na materskej prist na ine myslienky, mam v tej praci istoty, ale na matersku neviem kedy pojdem, par rokov este nie...a minuly rok ked som zvazovala odist, ostala som, lebo som si zvysila kvalifikaciu a tak nejako ma to zaviazalo byt tam este viac, ale uz len to, ze si uvedomujem to znechutenie, ze to trva a sa to stupnuje, citim, ze si potrebujem oddychnut...
Ja som si tým prešla, riesila som to aj so psychológom, ktorý mi napriamo určil že ide o syndróm vyhorenia. A poviem ti že to bolo v jednej práci kde som sa chcela posunúť na pozíciu ktorú som chcela robiť už od začiatku ako som nastúpila, ale vo firme to bola klasika kariérny rast. Čiže som nastúpila na pozíciu ktorou som si musela prejsť aby som sa dostala tam kde som chcela. Naložila som si toho veľmi veľa na seba, robila som nadčasy, bola som neskutočne vyčerpaná, naberala som si klientov navyše, robila som aj prácu nad rámec, všetky veci som odovzdávala v ďalekom čase pred terminom, no bolo toho veľmi veľa a trvalo to veľmi dlho. Potom som sa dostala na tu pozíciu a očakávalo sa odomna take tempo aké som dosahovala v tej nižšej pozícii lenže tam už boli aj iné veci ktoré som na nižšej nerobila, čiže zas ďalšia robota a ďalšia a ďalšia…nespavala som, pomaly ani nejedávala, takto sa to nabalovalo až jedného dňa som odpadla z vyčerpania v práci. Odvtedy ako sa toto stalo a prišla som naspäť do práce mne bolo všetko jedno. Ja som uz nevládala, mala som úzkosti, samozrejme šéf nespokojný, uz sa mi vyhrážal že moje miesto nahradí niekym iným ak sa nedám dokopy, ja som mala hrozné stavy. Tak som isla k psychologovi, že keď sedenia nepomôžu tak smer psychiater. Ale našťastie mi pomohol veľa, v tej práci som skoncila, odisla som sama, šéf bol veľmi prekvapený, ale mne to uz bolo celé suma fuk vtedy som si uvedomila toľko veci a povedala som si že takto sa uz ja naháňať nikdy nechcem
@meca no my tak fungujeme ja som robila už popri materskej odchádzala som od 2rocnej dcérky lebo bolo treba, teraz treba aby potiahol on tak ťahá on..takto by to malo fungovať ako samozrejmosť v každom manželstve. Sú chvíle v živote keď človek potrebuje reset a na to tu má partnera aby mu pomohol
Teraz to prežívam ja ,dala som výpoveď a od 1.3 som doma a hľadám si novú prácu. Našťastie mam skvelú podporu manžela sám mi zakázal pokračovať v tom čo ma ničilo a teraz ma núti nech si vyčistím hlavu po 10rokoch drenia a nech som doma koľko len chcem.. takže teraz si triedim priority a snažím sa hľadať iba prácu o ktorej viem že ma bude napĺňať a nie takú kde ma hneď zoberú len aby som sa rýchlo zamestnala.