Ako nebrať prácu príliš vážne?
Ahojte, tie, ktoré ste zamestnané a je na vás v práci kladená prílišná zodpovednosť, ako to robíte, že ju neberiete príliš vážne? V poslednej dobe je toho na mňa príliš, mám na starosti najdôležitejšie veci, čo sa týka fungovania firmy, premýšľam nad každým detailom, či som nespravila niečo zle, často mi následne napadne úplne iné riešenie a mám potom hrôzu a panické ataky z toho, čo bude teraz a ako to napraviť. Skrátka príliš veľký stres. Ako sa s ním, prosím vysporiadávate vy? Vedeli by ste mi prosím dať nejakú fungujúcu radu, ako sa od toho celého odosobniť? Zasahuje to do môjo osobného života natoľko, že skrátka neviem vypnúť a mám stále nejaký stres a obavy. Ďakujem pekne.
@janinah posledné dva mesiace, kedy začal v práci nával.
Zavisi o aku oblast fungovania firmy sa jedna..obchod? Financie? Prip.ine? Pomaha poradit si vypocut si aj iny uhol pohladu iny nazor..brainmstormovat, pravidelne porady atd. Dajte aj na intuiciu, siesty zmysel taktiez. Doverujte si ze v tom danom momente ked ste sa pre nieco rozhodli bolo to to najadekvatnejsie. Az cas ukaze ci to vypalilo tak ako boli ocakavane. Ma konci narocneho dna si zvyknem povedt veruze dnes som uz urobila a vyriesila toho dost. Mne zvladat stres pomaha sport, stretnutia s priatelmi a cas straveny s rodinou, kino. Tiez mam stresujucu pracu s velkou zodpovednostou, ale snazim sa oddelit pracu od sukromia..inak by som sa z toho vsetkeho zblaznia.
Nikdy nie si za veci zodpovedná len ty. Aj keby si bola riaditeľka podniku.ak máš podriadených deleguj. Požiadaj druhých o vykonanie veci aby len kontroluj. Aj to je niekedy náročná práca. Čím vyššie človek sedí tým menej sa ma zaoberať drobnosťami. Zaoberať áno ale nie to robiť. Ak nemáš podriadených a na všetko si sama tak si urob prioritizáciu. Každý den niečo ukončí. Hoci by to bola len dielčia vec väčšej úlohy. Proste si dáš niečo za cieľ na ten deň a dokončíš to. A to čo neurobíš si neber za vinu. Ďalšia vec je začať deň tým do čoho sa ti nechce. Niektoré úlohy človek odkladá lebo sú náročnejšie alebo sú úplne iné ako tie na ktorých práve robíš. Ak si dáš za ciel dnes urobiť to čo už dlhšie odkladala pusti sa do toho. Najťažšie je začať potom to už ide. Budeš mat dobrý pocit z dobre vykonanej prace. Ďalšia vec je robiť veci najlepšie ako vieš ale nie lepšie. Nekontroluj druhých príliš a doveruj im. Neviem akú funkciu máš.
Ja ti neviem pomoct, ale presne takto som sa citila pred vyhorenim, uz je tomu par rokov... Dokonca mnou vtedy mykalo v spanku a raz som tak zakopla, ze mi scernel necht na nohe. Potom moj mozog povedal, ze stacilo, too much stresu a ja som vyhorela ako zapalka. Trvalo mi 2 roky sa z toho dostat, musela som zmenit poziciu vo firme (ucenie sa novych procesov v praci cez vyhorenie tiez nikomu neprajem zazit),moj nervovy system ku mne nepustil ziadny dalsi stres, isla som na autopilota ani neviem ako dlho. Do teraz mi ostalo, ze ked zavriem nb, alebo idem na obed, tak zabudnem na vsetko pracovne, co som riesila a spomeniem si na to az ked znovu otvorim maily. Vsetok stres je prec, ale za aku cenu? Poradim mozno iba jedno - zober si 2+ tyzdne dovolenku a pracu oddeleguj na kolegov. Nech sa pekne kolegovia zaskolia, zapracuju a ty sa budes moct na nich spolahnut pri dalsej dovolenke. Opakuj si, ze nenahraditelna v praci niesi a cela firma na tebe nestoji, lebo to je pravda. Ja ked sa na to cele spatne pozeram, tak ta vtedajsia praca za taky stres fakt nestala.
@ndrag vau, úplne si popísala svoje pocity, tiež mnou myká zo spánku, je toho tak strašne veľa, že sa už ani nesústredím a naposledy som spravila úplne začiatočnícku chybu. 🤦🏻♀️ mám pocit, že ešte chvílu a zhorím ako zápalka, presne si to vystihla. O dva týždne ideme na dovolenku, neviem sa jej dočkať, zároveň sa bojím, aby do toho nič neprišlo, lebo na poslednej dovolenke mi stále vypisovali/vyvolávali z práce a bola som v extrémnom strese. Áno, máš úplnú pravdu, žiadna práca za to nestojí, zdravie mám len jedno, ja si to uvedomujem, ale aj tak sa neviem odosobniť.
mne pomohol vek- cim som starsia, cim to mam viac na salame, predtym sa mi o praci aj snivalo. teraz si poviem-do vysky platu a kazdy je nahraditelny, to vidim na ludoch, ktori odisli do dochodku, pripadne zomreli, do pol roka si na nich spomenie malokto, a ak, tak v suvislosti s niecim vtipnym...
skôr by som zvážil, či sa na danú pozíciu a zodpovednosť hodíš. Na zvládanie stresových situácií treba mať aj povahu. A podľa toho, čo píšeš, asi nebudeš extra odolná.
@spadnutaslivka aj ta najodolnejsia po aha sa casom vie zlomit,mme osobne velmi pomohol vek a deti... mam fp ... robota nie je zajac. Mam toho dost ale uz si nepripustam. Su dolezitejsie veci v zivote ako praca.
netvrdím, že práca je najdôležitejšia na svete, ale že keď nevie zvládať stres, možno na to nemá a zbytočne sa silí.
@spadnutaslivka robím to osem rokov, doteraz som nemala problém, problém je posledné dva mesiace. Zrejme to teda nebude v tom, že by som sa na danú pizíciu nehodila, ale ďakujem za názor.
Len raz mi šéf zavolal cez dovolenku s niečím “súrnym”, tak som si rypla, či si tie dva týždne v thajsku môžem vyúčtovať ako služobku keď mi nedá pokoj ani teraz a bolo vyriešené 😅
Inak si vždy hovorím, že je to len práca a keby som aj niečo pokazila, tak ma nevyhodia po tých rokoch. A keby áno tak nájdem druhú prácu. Nesľubovala som nikomu neomylnosť a bezchybnosť, všetci sme ľudia a občas spravíme kiks a väčšinou sa to dá napraviť.
Kedze nesiem velku zodpovednost, u mna plati toto:
- je to len praca. Svoju pracu mam velmi rada, bavi ma ale stale je to len praca
- robim najlepsie ako viem, snazim sa ucim sa, pracujem na sebe
- nelipnem na dokonalosti, na perfekcionizme
- prijala som fakt, ze potrebujem veci aj konzultovat, a aj robim chyby - som clovek, nič s tým nespravím, ale mozem sa na svojich chybach ucit
- balans zivota - pracovneho a sukromneho, ziadne od nevidim do nevidim, rodina, priatelia, sport, dobry podcast a realax su pre mna podstatne vei
- mam pracu psychicku, snazim sa to "vyvazovat" a teda cvicim, bajkujem, chodime do prirody...
- nepozerame a nemame ani telku
a ja si este pomaham jednou barlickou- pytam sa, ako sa na to-aktualny problem budem pozerat o 5-10rokov... no a odpoved je-ze si to pravdepodobne nebudem ani pamatat
Zvládla som to tak že som totálne vyhorela, dala výpoveď a už sa tretí mesiac spamatavam a dávam sa dokopy.
Benechaj to zájsť až takto ☹️
Ako dlho to trvá.?