Ako nebrať prácu až tak osobne? Mám prácu, kde celý systém moc nefunguje a veľa vecí ma vie rozčúliť alebo si viem zobrať nejaký konflikt veľmi osobne. Ako sa od toho odosobniť aby som si tú energiu neprenášala domov? V práci sa toho za deň deje veľa, často aj zlého nad čím sa mi rozum aj pozastavuje a vie ma to trápiť aj niekoľko hodín potom.
Po práci uplne vypnúť - zamestnať myseľ niečím iným, zmysluplnejšim, veselšim. Proste prísť do prace, odrobiť si, ísť domov a mať svoj krajší a lepší svet. Veď je to len práca - a práca vždy bola, je aj bude.
Ako by povedal kolega...,,Kukni na výplatnú pásku"...😃
Ja ta chapem, tiez som mala to iste. Zalezi ale asi aj na podmienkach v praci… nie len to, ci sa ta nejaky konkretny konflikt dotkol, napr ci mas aspon dobreho sefa, par spolupracovnikov, s ktorymi vychadzas dobre, alebo ci vobec praca ako taka ta bavi… mne nepomohlo nic, som proste ten typ, ze bud je vsetko tiptop bez problemov spravene, alebo som mrzuta a vedi mi, ze veci nie su idealne ako ocakavam, ze furt je volalo… v urcitom momente pracovneho zivota som si povedala, ze sa proste nebudem drat na cudziu rit, ze platia za tu napln prace, co mam v zmluve a ine bez obojstranne vyhodneho dodatku nerobim. Bodka.
.
Ak je to tam zlé choď preč.Ušetríš si svoje zdravie.Viem podľa seba 13 rokov som robila všetko čo odomňa chceli ale posledný pol rok bol katastrofa budila som sa v noci či som niečo nezabudla až som skončila so žalúdočnými a črevných problémami ktoré sa budú dávať dlho doporiadku.Ale dala som výpoveď..Nebudem a nechcem už byť v takom stresujúce.prostredí..
Mna trapia veci aj mesiace a dusim to v sebe ohladom prace
@melanta aj ja som toho nazoru,od konfliktnych ludi odisť,skúšať hladat inu pracu
Veľmi dobre tomu rozumiem, zažívam to isté. Najhoršie je to, že strácam trpezlivosť a mení sa aj moja povaha- miera toho, čo dokážem alebo hlavne chcem urobit. Veľmi ťažko sa z toho da ísť von, keď človek veľmi nemá možnosti sa tu zamestnať na 8micky. Držím ti palce, aby si našla silu zmeniť prácu, aby ťa to nezozieralo a neovplyvňovalo to tvoj život a to isté prajem aj sebe...
Ja zažívam to isté. Pocit vyhorenia ,kde chodím do práce so žalúdočnými problémami. Zo stresu ma preháňa. Nemôžem spávať. Snažím sa tam ostať len kvôli peniazom. Ale už mám pocit že ani kvôli tomu,by som tam ostávať nemala 🤔 že musím myslieť aj na svoje zdravie. A chodiť do práce z ktorej ma pichá v pečeni vždy keď si naňu pomyslím,z toho mám pocit že som si pokazila pankreas. Pichá ma na ľavej strane až do lopatky. Otras. Neviem koľko som schopná ešte zniesť. Ale už teraz mi je zle,že tam pôjdem. Ako to zmeniť? Nijak. Dôjde v živote k tomu,že si človek uvedomí,že on sa snažil zakaždým dávať do tej práce všetko,kým ostatní do nej nedávajú stále nič. Že žiadna zmena nie je ok ,žiadny nápad nebude akceptovaný,ale práveže potrestaný. Najhoršie ak nemáte kolektív ale je tam len pár ľudí,ktorí sa tak tvária. Ten systém ,kde nič nefunguje poznám a nie je to v poriadku. Tam nepomôže nejaká rada ako to zmierniť alebo zmeniť v robote. Ale odísť z miesta,kde sa cítiš nekomfortne a je to z toho ešte pár hodín po zle. ☹️ Verím že to zvládneme obe. Uvedomiť si,že náš život je dôležitejší ako práca ,ktorá nás pomaly zabíja ☹️
Pracuješ v zdravotníctve, alebo so starými, chorými, postihnutými? Tam jedine nájsť si mimo práce činnosti, ktoré ti dodajú energiu. Človek nie je stroj, je logické, ak sa ho také situácie dotýkajú. Takže možno šport, tanec, maľovanie. Alebo niečo v tomto zmysle.
Ak je to práca o inom a problém sú konfliktní ľudia a kolegovia, moja rada je odísť. Nerobila by som s ľuďmi, ktorí majú na mňa takýto vplyv