Ako komunikovať so šéfom, ktorý má Aspergerov syndróm?
Som nová v práci, klasika korporat, teraz som tam 2 mesiace. Všetko by bolo super, kolektív aj náplň práce, len šéf veľmi čudne komunikuje. Sám sa nikdy neprihovori, ani len nepozdravi, nepodakuje, nič. Keď sa niečo spýtam tak pozerá úplne inde, ani nevyzerá že ma vníma, pol minúty ticho, potom si pomyslím že asi teda nič nepovie a idem preč tak odrazu niečo povie... Keď sa už začne rozprávať tak zase uprene pozerá do očí až je to nepríjemné. Občas má svetlé chvíľky keď sa normálne pridá do bežného smalltalku a pôsobí normálne, ale často práveže povie veci ktoré sú vyslovene nepríjemné, akoby vôbec nemal empatiu. Neviem z neho vytiahnuť informácie napríklad aké sú priority z tých zadaní ktoré mám, netuším či je spokojný s tým čo robím lebo nepovie nič. Je taký na všetkých, nielen na mňa. Minule som sa bavila s jedinou kolegyňou ktorá s ním zvláda komunikovať a ona mi povedala že má otca aj brata s aspergerovym syndrómom tak je na to zvyknutá, že tento človek je očividne taká istá diagnóza. On nie je zlý, vidno že to nemyslí zle len fakt nevie ako na to. Neviete prosím ako sa naučiť s takýmto človekom komunikovať? Či na to neexistujú nejaké materiály čo by sa dali naštudovať, alebo niečo podobné? Diagnóza je dosť rozšírená tak si myslím že to v živote ešte využijem aj inde než len tu.
@kavasmliekom nie, ona vravela že v tom nevidí rozdiel lebo tak vyrastala od malička tak jej to je normálne.
skus si nastudovat knihu vychova ditete s aspergerovym syndromem. je tam vela rad ako pracovat hoci s dietatom ale dg. stale ostava... drzim palceky napr. lepsia je pisomna komunikacia cez chat a pod. kde si vie premysliet co "povie" popr. jasne formulovana otazka pomoze problem je s abstraktnymi pojmamy, ty si predstavis pod danym pojmom nieco ale on ma v tom gulas a preto chvilu mlci lebo hlada vyznam (napr. ak povies "usko" on rozmysla, na salke, detske..... a kym to cele zanalyzuje tak to chvilu trva aby nasiel kontext)
Veľmi ma prekvapuje, že na vedúcej pozícii v korporáte je takýto človek. Človek, ktorý nevie aktívne a priamo komunikovať s ľuďmi, byť ťahačom tímu, nemá na vedúcej pozícii či robiť. Pýtala by som sa personálneho oddelenia. Nesúhlasím s názorom @kacena4 že ty si máš niečo študovať. Šéf je tam pre svoj tím. Prečo by zamestnanec mal hľadať cesty, ako komunikovať? To je rola vedúceho pracovníka. Ako môže takýto človek zadávať úlohy, zdieľať informácie, stmelovať kolektív, dávať spätné väzby a všetko ostatné, čo má manažér robiť, ak nie je schopný ani bežného rozhovoru? Ako kolega v poriadku, ako vedúci pracovník absolútne nie. Personálne nech ti poradí. Ak ťa neinformovali, že tvojim nadriadeným bude takýto človek, tak nech ti teraz pomôžu, ako s ním spolupracovať.
@melanta lenze evidentne nie je diagnostikovany a ak ma potrebne schopnosti tak moze byt aj veducim pracovnikom. treba sa len naucit prijat jeho inakost a nie diskriminovať ho. nepozera sa mi do oci? no a co? trva mu dlhsie kym odpovie?? a?!..... evidentne ostatni a nin vedia pracovat a vedenie usudilo ze je vhodny. kludne moze byt len introvent
Ja sama som as, navrhujem s nim komunikovat pomerne jednoducho, formulovat veci jasne a ciernobielo. Nepouzivat vyraznu mimiku, nepozerat mu do oci za kazdu cenu. Hlavne najst to, ako sa rad rozprava, akym stylom. To zistis casom podla mna. Dolezite je ho nestrasit emocnymi prejavmi. A nerozpravat v metaforach a dvojzmysloch. My to dobre nechapeme a sme potom ako slon v porcelane. Moj muz si myslel najprv, ze to je tym, ze som Slovenka. Ze mi ako nejak nedopne 😂 Priznala som farbu
Ďakujem za rady, keď sa nad tým zamyslím, písomne mu naozaj to ide oveľa lepšie - cez teamsy, maily, WhatsApp odpovie pekne k veci. Len mi je neprirodzené písať niekomu kto sedí pri susednom stole. Ale to vyriešim, mohlo by to celkom pomôcť. Pozriem aj tú knihu, super nápad, ďakujem.
On sa tam asi dostal tak, že na túto tému ktorú robíme, je najväčší odborník, naozaj sa vyzná, je šikovný, len tá komunikácia je zlá. Tím sa stmeluje len sám, bez neho. Nejaké akcie moc nemusí ale bola spoločná večera a tam sa s nami normálne bavil, dokonca vtedy pôsobil veľmi extrovertne, ale rýchlo zjedol večeru a šiel domov, my sme sa ešte pár hodín sami zabávali. Ja si myslím že je skvelé že aj človek, ktorý je trochu iný, môže mať takúto prácu, len sa potrebujem naučiť ako môžem prispieť k tomu aby sa nám dobre spolupracovalo.
Autorka myslim, ze je skvele ze mas k tomuto takyto postoj; ze chces vynalozit usilie porozumiet jemu a jeho kominikacii. Velmi sa mi to paci ako to cele ponimas. Potesil ma tento prispevok💚
@melanta súhlasím.
S pracovníkmi som sa stretla už fakt s kadejakými, v súčasnosti máme jedného s ADHD a jednu mám podozrenie že je zo spektra, má dosť typicky prejav, aj reakcie, fakt si už mnohí ťukajú na čelo, keď má svoje chvíľky, ale odkedy som si ju “diagnostikovala” nepreživam tak jej reakcie, ani sa neurážam, keďže jej niekdy neskoro, alebo vôbec nedojde, že sa správa neprimerane.
Ale teda na vedúcich pozíciách mame ľudí nielen vyslovene odbornikov, ale majú aj manažérske schopnosti, vrátane komunikačných schopnosti a iných soft skills, preto sa robia výberové konania, nielen podľa životopisu vybrať. Možno v nejakých firmách to tak nefunguje, ale je to zvláštne dať na riadiacu pozíciu človeka neschopného normálnej komunikácie.
Vecnosť, stručnosť, žiadne kolegialne smalltalky a blbosti. Normálne príď za ním pozdrav sa dobrý deň a fakticky polož svoju otázku?
vecne strucne pisomne aj ked sedi vedla jednoznacne formulovat co od neho ocakavas ake rozhodnutie atd
@melanta Na druhej strane nie je diskriminácia ak niekoho, kto sa narodil s tým, že mu inak funguje mozog ako väčšine odsúdime na život na invalidnom dôchodku alebo že bude robiť podradnú prácu napríklad upratovača a nemôže mať vyššiu funkciu lebo spoločnosť je nastavená na väčšinu a pravidlá v komunikácii sú pre väčšinu? To je podobné ako keby máš firmu kde je pri vstupe pár schodov a je človek-kolega na vozíčku nesúhlasiť s tým, aby tam dali plošinu, lebo uberie z šírky schodov a väčšine sa bude po užších schodoch chodiť menej pohodlne, nech ide robiť niekde kde majú budovu bez schodov... Ale to fyzické postihnutie spoločnosť akceptuje a prispôsobí sa, ale ak je mentálny problém, je to stále problém.
A kolegyňa neporadila?