Už naozaj neviem, ako ďalej. Pred týždňom sme boli na návšteve. kamoška mala na stole cukríky slávia a malý ( 4r.) si jeden zobral a ten mu zabehol a začal sa dusiť. Musela som ho zdvihnúť za nohy a pobúchať po chrbte až cukrík vypadol. Chvíľu bol vystrašený a potom sa ďalej hral. Večer keď sme šli spať to začal rozoberať a celý sa začal triasť, plakať a vrieskať, bol v šoku a predstavoval si ten cukrík, ako nemohol dýchať, napínalo ho a už to začalo. Takto to bolo ešte asi 2 dni, ale problém s jedlom nebol. Po týždni mi začal odmietať všetko čo sa musí žuť, dokonca obľúbené jedlá a dnes už neje nič, len pije, jogurt, kakao, ani brumíka nechce, lebo vraj mu to ide do krku. Som zúfalá. 2 dni pozorujem, ako bledne, začali soplíky. trochu to nechutenstvo pripisujem aj soplíkom a možno nastávajúcej chorobe. Ako ho motivovať, ako mu mám vysvetliť, že sa nezadrhne? Som teraz na neho sama. ak to bude pokračovať musím k doktorke a ja nemá tušenie čo bude nasledovať.
neviem ti síce poradiť, ale veľmi držím palce aby sa to čím skôr vyriešilo. akurát ma napadá, možno keby ste jedli spolu, neskúšala si? aby videl, že tebe sa nič nestane, možno by ho to motivovalo. Alebo mu skrátka vysvetliť, že to bol tvrdý cukríka že sa mu to už nestane.. No neviem, iné ma nenapadá, nezávidím situáciu ☹
A co keby si ho nechala na mixovanej strave a postupne zvacsovala kusky - ako ked sa dieta zacina prikrmovat. Nepripominat mu to a snad casom zabudne. Prip. sa porozpravala s lekarkou.
@nefertiti7 ja by som mu cukriky nedavala vobec... nech to ani nevidi.
@ifkael ale tieto doteraz normálne jedol iba skúšam ...
ahoj, ja som to zazila so synom, aj ked bol ovela mladsi ako tvoj, ale myslim ze podstata je ta ista. Maly mal asi cez rok a prehltol kakaovu cerealnu gulicku. Na druhy den bolo vsetko akoby sa nic nestalo. Potom to vsak zacalo. Tyzden a pol bol len na mlieku, nic, ale vobec nic nejedol, ani som ho neponukala. Myslim si, ze ho to v hrdle bolelo, mal to rozdrazdene a navyse tam bol aj ten strach. Len zbadal nejake jedlo na tanieri a uz zacal od strachu pistat. Myslim ze tvoj to ma podobne, len je starsi, asi sa mu uz horsie nato zabuda. Tak my sme nerobili nic, po 3 dnoch som ho prestala nukat nejakym jedlo, ale tiez som bola v strese, ze co bude. Po tom zhruba 1,5 tyzdni si vypytal jest. Tak nejak to prebiehalo u nas...
Ked neje ani v skolke tak sa zablokoval. Ked uz ani nepije, treba to riesit. O hlade by par dni vydrzal ale bez pitia ide o zivot. S absolutnym kludom k doktorke. Podla moznosti jej zavolaj dopredu, vysvetli o co ide aby sa to pred nim nerozobaralo ako problem. To vec este zhorsi.
Ked neje iba doma, tak sa zivi na Tvojej panike a toto asi len tak neprejde. Traba asi skonzultovat s odbornikom.
A musim suhlasit s ifkael. Naco mu cukriky? Skus radsej normalnu stravu, nie cukriky, ktorymi sa dusil a v podstate bez nich cely zivot v pohide prezije.
@nefertiti7 asi mu to pripomina negativny zazitok, cukriky by som mu urcite nedavala
@ifkael
@zita19
@lucikatn
@seemani Boli sme u psychológa, no neviem, či mi pomohol, po 2 týždňoch sme okrem kakaa, miláčikov, výživy, polievky mixovanej, alebo len vody, knedle a šťavy postúpili na piškóty a hrozienka. Tým, že sa vraj narodil pridusený, je to pre neho oveľa silnejší zážitok a aj keď si to nepamätá, v podvedomí, to zachytáva. Mám sa s ním hrať so zvieratkami, ako papajú a jednému zaskočí, akože ho zachránime, pobúchame mu po chrbte aby to zo seba preniesol na niekoho iného ale nechce sa tak hrať.....bola tu moja mama na 5 dní, dnes odišla, myslela som, že mu zmena pomôže ale ona nemala úspech, ale po jej odchode sme sa posunuli o 2 veci, ktoré našiel v zásuvke a vypýtal si.....zajtra ide po týždni do škôlky, tak uvidím, čo bude tam, ale so riadne z toho zničená
Je to na dobrej ceste. Daj mu cas a v skolke upozorni co sa mu stalo, nech ho nenutia. Tak aby to nepocul. Musi sa to brat akoze sa v podstate nic strasne nestalo. Aby prilisna pozornost neutvrdzovala jeho podvedomie aj vedomie, ze slo o vela.
@nefertiti7, nemaj mi to za zle, ale podla mna s tym podvedomie ze bol priduseny nema nic. Podla mna je to kravina. Zisti ako papa v skolke. A skus mu robit omacky. Tiez by som skusila vymysliet rozpravku a dievcatku, ktoremu zabehol cukrik a on ju zachrani. A vysvetlit mu, ze preto sa detom nedavaju take cukriky aby im nezabehli. Povzdbudzovat ho a za kazdy pokrok odmenit, necham to uz na tebe ako, vylet, alebo rozpravka nieco co ho potesi. Povedz mu ze je odvtedy strasi, sikovnejsi a ze ked bude pomalicky zut, ze sa mu nic nestane. Urcite to casom prekonate. Drzim palce. Este mi napadlo, rob mu privarky, tekvicovy take hladke omacky, dostane vsetky potrebne vitaminy, popripade mu tam rozmixuj masko. Neviem naco skusate hrozienka alebo piskoty. Ved to su sladke somariny co ho zasytia ale nic mu to neda. Povzbudzuj ho, daj mu cas. Odmietne nieco? Dobre, tak pockaj a skus neskor. Ajkeby takto jedol 3 mesiace, len nech ma spravnu stravu a psychicky sa z toho dostane neboj. Chce to len cas.
@nefertiti7 Je to na dobrej ceste, vydržte! Čo sa týka toho pridusenia pri pôrode, je dokázané, že traumy prežité už počas prenatálneho vývinu nás robia na isté udalosti v živote viac senzitívnymi. Možno iné dieťatko by sa pri takomto zážitku otriaslo a išlo ďalej. Tvoj drobček má v hlavičke už vytvorený pocit ohrozenia v takejto situácii a tým to celé aj horšie znáša. Takýto zážitok, keď človek nemôže polapiť dych je sám o sebe veľmi nepríjemný a traumatizujúci a treba zložité kognitívne mechanizmy na jeho zvládnutie. Toho ešte dieťatko v tomto veku nie je schopné. To len na vysvetlenie. Čo sa týka tej hry, nenúť ho. Skúšaj mu takú hru navrhnúť, ale ak nechce nechaj ho, nech sa s tým skúsi vyrovnať svojím spôsobom a vlastnými mechanizmami. Prípadne vie byť ešte veľmi nápomocná kresba, nech nakreslí nejakého chlapčeka alebo ho nechaj kresliť voľne. Ak ho ani to nezaujme, môžeš s ním ešte medzi rečou ty voľne rozprávať. Napríklad mu ty hovor nejakú rozprávku napasovanú na danú situáciu. Pointa musí byť v tom, že sa všetko dobre vyrieši. Nepopieraj v nej strach či zľaknutie - dieťatko nesmie mať pocit, že to, že prežíva strach je nesprávne, len sa musí naučiť, že aj strach sa dá zvládnuť a veci napraviť,a že je toho schopný dokonca on sám.
Ale hlavne dôležitá rada pre teba - skús sa upokojiť. Sleduj, ako sa cíti zdravotne, skúste spolu niečo malé uvariť, prípadne mu dávaj možnosti na výber. Spýtaj sa ho, ako by mu jedlo viac chutilo, či pomixované, či popučené vidličkou. Pridávaj jedlá opatrne a pomaly. Neboj sa, nezomrie od hladu, samozrejme sleduj ako sa on subjektívne cíti a veľa mu rozprávaj, prečo je jedlo dôležité. 🙂
Držím palce !!! 🙂
ďakujem dievčatá @ katka1981,@bublinka711 je to na dobrej ceste, rozbiehame sa, mám veľkú radosť....boli sme u svokry 3 dni, tam sa to pokazilo ale akonáhle sme prišli domov, tak sme opäť nabehli na našu stravu a Adam robí pokroky....ďakujem za podporu.
@nefertiti7 ja myslim, ze od hladu neumrie..vysvetli mu, ze to boli cukriky a nie jedlo ktore je zdrave ..
a hlavne na neho netlac.