Aj vaše deti začali odmietať jedlo v období 3 - 4 rokov?

@jarmila2010 ako dlho to trvalo asi? Do koľkých rokov?
Nechodí do škôlky.

doteraz...maju 12 a 9r...chystam a varim podla ich chuti...nemam chut varit a vyhadzovat jedlo,ked to nezjedia...snad sa to niekedy neskor zmeni

@elizabet173 tak som rada že to je iba fáza 🙂
Áno, presne ako píšeš to robím ale neprestáva to 😀 nepapa iné ani nerobím na výber, keď viem že niečo neľúbi tak neriešim a dám jej aj iné ale nie keď jedla čo ľúbila teraz ani nechytí.
A kľudná som, ona bude hladná nie ja 😀

Moj manzel ma 30 a z tejto fazy este nevyrastol 😂😂😂

áno...všetky moje deti... zlepšilo sa to až v puberte...

Ano, ma to odkukane od inych deti. Ale u nas take, ze "nechcem, nemám rad" neplati. Syn je suce tvrdohlavy ale nastastie pri stole vyhravam ja 😀 a zje to. A potom noze cukrik

Ja si pamätám, že od určitého veku, ale neviem presne odkedy, bolo to na základnej škole, proste nejem prívarky, polievky a väčšinu kaší. A viem aj presne prečo. Vždy mi na tom vadila tá konzistencia. Ak to vyzeralo ako "brečka", čo sa vykydne na tanier a ešte to aj spraví taký "zvuk", tak to mi vadí. Potom samotná textúra jedla mi pri takýchto jedlách vždy vadila, až ma niekedy napínalo na zvracanie, len čo som dala do úst, alebo som to držala v ústach aj 20 minút a nechcela prehltnúť alebo som to sústo prehĺtala po častiach (mám fotky z detstva ako dôkazové materiály, na nich vyzerám, že mám tak 1,5 - 2 roky, ústa mám napchaté ako škrečok). Takže ten problém so vzhľadom a textúrou som asi mala vždy (minimálne odkedy som prešla na tuhú stravu a mala viacej možností), ale až na základnej škole som to vedela poriadne odkomunikovať a vysvetliť. Niekedy mi vadí aj vôňa. Na cvikle mi zase vadí tá zemitá vôňa a chuť, ako by som mala v ústach za hrsť hliny. Rozvarenú mrkvu a inú koreňovú zeleninu neznášam (kvôli konzistencii aj výraznejšej vôni po uvarení), ale surovú milujem. V školských jedálňach sa týmto "zlým a hnusným" textúram/vôňam a chutiam nedalo vyhnúť. Doma mamka časom zistila, že mám veľkú preferenciu na tuhú stravu (ktorá sa je vidličkou a nožom) namiesto tekutej a kašovitej (ktorá sa je lyžicou), na rastlinnú namiesto mäsovej...a časom som si vypestovala vlastné preferencie. Od 21 som vegetariánka (teraz už takmer 12 rokov) a ako tak nad tým uvažujem, sklony na to som mala už od detstva, keďže nikdy som bohvieako veľa mäsa nepojedla... Dakedy stačí zmeniť spôsob prípravy jedla/ingrediencie a dieťa to už potom zje. Za mňa som rada, že ma mama do jedenia nenútila. Asi by som k tomu mala časom ešte horší vzťah. Vypestovať si pozitívny vzťah k jedlu je tiež veľmi dôležité, nielen to, že koľko a čo zje.