Zneužívanie/sex
Ahojte. Neviem či si idem pre radu keďže tato tema sa casto neotvara, skúsim. Mozno zazila niektora podobne a poradi. Snazim sa napísať to priamo ale nie rozoberať uplne. V 12r som zazila sexuálne obťažovanie, neviem ako to presne nazvat, nešlo priamo o sex, ale dotyky, prsty a pod. Bola som este dieťa, nevedela som povedať nie a tak aj preto neviem ze ako to nazvať. Neskôr v období dospievania to ani doma nebol ideal, otec mamu sexuálne zneuzival, psychicky aj fyzicky tiral, comu som bola svedkom. Mňa tak isto psychicky tiral, ak si spatne rozpamatavam boli tam aj sexuálne narazky, sledovanie pri prezliekani a pod ... Roky som sa snažila to neriešiť, nerozmýšľat nad tym. V puberte sex pre mna nič neznamenál, brala som to ako uspokojenie toho druheho a slovo nie som sa nenaučila nikdy hovorit. Dnes Mam dlhoročného partnera, máme spolu dcéru . Vztah mame uzasny, rozumieme si, mame sa radi, podporujeme sa. Ale je tu jedno velke ale. Mam problém s intimitov. Od začiatku nasho vzťahu mam problem zo sexom. Mame ho striedmo, pri sexe ma priateľ dokáže uspokojiť, avsak ja cítim velky stres, vadi mi ta tesná blízkosť, nedokazem sa mu pozerát do oci, nedokážem sa uvoľnit akoby som chcela, vadia mi niektoré pohyby, casto myslím na niečo ine, chce sa mi plakat a podobne veci. Samozrejme par r dozadu som sa mu snažila povedat v com je problém, co sa stalo, avsak nedokážem s nim o tom priamo hovorít a povedat mu celu pravdu. Vie, ze sa stalo nieco v minulosti, ale detaili ani tie najväčšíe sme spolu nerozoberali. Podporuje ma, chápe ma, snazi sa, netlačí na mna. Avšak ja sa neviem s tohto kolotoča dostať von. Myslím ze by pomohlo mu to cele povedat a dostať to zo seba von, avsak mam s toho veľký stres a neviem ako presne na to..
Rozmyslala som nad odbornou pomocou ano, ale neviem si zatial ani to predstaviť ze by som sa mala na niekoho pozerať a hovoriť mu to..neviem ci tu hladam nejakú radu, mozno povzbudenie, mozno ste si s tým niektora prešla a poradíte.. Rada by som zacala normálne fungovať aj v sexuálnej oblasti
Co by ti to pomohlo keby si mu to povedala, zbytocne si pridas este vacsi stres, ze o tom vie, okrem toho je to pre neho nepodstatne, ked je to uz davna minulost, aj ked ty ju mas este stale v sebe, najdi ty dobreho psychologa a s nim sa o tom porozpravaj.
Toto riešiť odborne. Ako keby som o sebe čítala 🙏
Nájdi si dobrého psychológa ... ten nebude hneď pri prvej návšteve po Tebe chcieť, aby si mu to povedala ... pekne, nenútene Ťa k tomu nasmeruje, ani si to neuvedomíš ... a neskutočne sa Ti uľaví.
Niekto dával i link na psychoterapiu online - tam to napíš. Pozri vo fórach
psychoterapeutku urcite ale ja si zas myslim ze manzelovi by si to povedat mohla. minimalne ta lepsie pochopi alebo ti nevedome raz neublizi. to ze mate sex striedmo a este aj nie uplne idealny moze on vnimat ako problem co vyusti neskor do dalsich problemov. na druhej strane ak ta miluje a bude vediet pravdu bude to vnimat inak a verim ze by ti bol nakoniec napomocny. kazdopadne urcite zacat s odbornou pomocou a ona by ti mozno aj poradila ako dalej. je to velmi tazke. drzim palce aby si nasla niekoho kto ti pomoze. taketo veci by nemal nikto zazivat 😢
@pralinka25 akože on uz aj vie nejake veci, respektíve povedala som mu ze sa v minulosti stalo niečo co ovplyvňuje toto okolo aj sa pýtal, zaujímal, no podrobnosti ani nic bližšie som mu nehovorila ale vie o co cca ide takže si myslím ze aj dosť chape situáciu
A ďakujem
Je to hrozne cim si si musela prejst 😔 ale napriek vsetkemu mas uzasneho manzela, a sama sebe by si mala dovolit uzivat si vztah s manzelom naplno. To, co si zazila, je hlboka trauma a je uplne normalny a prirodzeny dosledok traumy, ze sa citis tak, ako sa citis. Uz s tym viac nebojuj sama - vidis, ze za tie roky, co si na to sama, si to nespracovala. Potrebujes a zasluzis si pomoc. Psychoterapia ti ulavi, a casom to dokazes povedat aj manzelovi (aj ked podla mna si to uz davno domyslel)
Je mi velmi luto. Pre mna osobne je dolezite nemat v blizkom vztahu s ludmi ziadne tajnosti. Ja by som to potrebovala muzovi povedat. Ale chapem ze niekto to moze mat inac. Ak mas problem o tom rozpravat tvarou v tvar, napis mu to v liste, alebo mailom. A tiez ma napadlo to iste skus napisat list psychologovi, ze tam budes sediet ale nebudes rozpravat ale on si to precita v napisane. Ale urcite viem ze s takym problemom ako mas ty sa stretli uz vela krat a aj to ze o tom clovek nedokaze rozpravat. Oni urcite vedia ako reagovat aby ti pomohli.
Kto o tom vie? Rodina, kamosky? Ci toto je prvy krat ze si o tom niekomu povedala?
Prave si urobila prvy krok vo svojej terapii. Napisala si anonymnú temu sem do fóra. Potrebujes pokracovat, hladaj kudi ktorym doverujes ( psychológ, kamarátka, súrodenec, priateľ) a formu pri ktorej sa budes citit bezpecne( telefonat, list, rozhovor).
Hoci vacsinu uzdravenia budes musiet odmakať sama, partner ti vie velmi pomoct. A vyzera ze je na to ten spravny.
Drzim palce.
Je mi to ľúto. Tiež poznám jednu dievčinu ktorá tymto prešla a chcela by som jej pomôcť,ale odmieta. Hovorí ze je v poriadku,ale vidím ze nie.Drzim ti palce.
@andreatytler dakujem. Ten list by bol určite lepsia alternatíva, nedokazem otvorene o tom rozprávať aj keď si myslim ze by to pomohlo v nasom vzťahu. Nevie o tom nikto, okrem mojho priateľa ktorému som par r dózadu tiez len napísala, ze sa stalo davno nieco s cim niesom ok a ze mi niekto robil niečo, co sa mi nepáčilo. A ovplyvnuje to nas sexuálny život. Skúšali sme sa o tom viac krát rozprávať, ale neslo to. Tak isto som skusala mu to napisat viac krát, ale neviem najst vhodne slova a to co pisem anonymne sem si ani neviem predstaviť ze by som pisala svojmu priateľovi napriek tomu ze je jediny človek ktoremu doverujem. Fakt neviem ake slová by som volila a to co som napisala tady ako príspevok mu neviem ani napísať. Ono sa to lahko pise keď to tu cita aj vela ludi, ale nik vas nevidí a je to podstatne jednoduchšie ako toto písať niekomu s kym zijem. Uz teraz mam problém s očným kontaktom a viem ze potom by to nešlo. A teda aj viem ze priateľ si s toho veci do myslel sam a nemusela som nic viac hovorít, napriek tomu viem ze ho to zaujima, viac krat mi povedal ze ak sa rozhodnem nech mu to poviem, ze tu na to je atd..
Ja som toto roky vobec neriešila, uplne som to mala s hlavy mimo napriek tomu ze tie problémy boli aj predtym, nerozmýšľala som nad tym, akoby sa to ani nestalo. az postupne sa ta trauma začala dostavat von a ja som si to zacala spajat dokopy a posledne 3roky to mam v hlave nonstop. Spojili sa s tym moje zmeny nalad, depresie, unava, vycerpanost, výbušnost atd..
Ak to nevieš napísať na papier pre neho, aby si to prečítal.
Tak si to na začiatok napíš sama pre seba, vypísať sa z tých emócií, papier znesie všetko. Môžeš tam aj nadávať, aj vyliať si hnev, smútok, krivdy, hocičo.
Nemusíš teda napísať priamo hneď pre neho, ale najprv skúšaj takto, postupne to zo seba dostávať, bezpečne, nikto ťa nebude súdiť, komentovať tvoje pocity, snažíš sa to dostať von.
@stanislavicenka tak som to urcite nemyslela, ale su rozne veci za ktore ludia nemozu a radsej nepovedia, ako potom este riesit co si mysli ten druhy a aj tak jej v tom nema ako pomoct, ked ze predpokladam, ze nie je psycholog.
Veľmi ma mrzí čo sa ti stalo :( a keby si mu dala prečítať túto diskusiu?
Ja prispejem takou alternatívou, možno si veľa ľudí povie sprostosť, no z môjho pohľadu by som bol rád za každú radu, lebo psychoterapeut aj prvé čo každého napadne. Poznám pár, kde s jej mužom sa poznám strašne dlho. Po svadbe s odstupom času som si všimol, že je chalan nejako čudný, skrátka chlapi teda aspoň ja sa o intímnom živote nebavíme, ale prišla na to reč. Presne čo píšeš. Tiež nevedel detaily a myslel, že sa to časom spraví, ale práve po svadbe sa to zhoršilo. Mala tam totiž svojho otca, roky ho nevidela a pravdepodobne to bol spúšťač. Takže tu bol problém, ktorý baba nie detailne vysvetlila, ale +/- bolo jasné o čo šlo. Sexuálne zneužívanie, psychické táranie atď. V akej miere netuším. Pobehali lekárov a podobne, no bez výsledkov. No a potom aj keď s obavami vyskúšala hypnoterapiu - hypnózu. Boli to dve sedenia. Baba je ako vymenená, po každej stránke a to čo ich vo vzťahu obmedzovalo je preč. Takže aj toto je jedna z možností. V každom prípade držím palce.
@chrumka333 tu som oveľa otvorenejšia ako v beznom živote, nepríde mi to pre mna ok az takto mu to podat asi
@unicornlady dakujem toto postupne skúsim
Aj som si to myslela,preto som to navrhla.otvorila by som mu to na ploche na Pc a odišla z domu na nákup. Ale ty samozrejme urob ako to ty cítiš ❤️
Som rada ze si sem napisala. Tiez si myslim ze to je prvy krok k lepsiemu zovotu. To ako si opisala tie neprijemne pocity pri sexe s priatelom to je podla mna presne to ze sa v tom momente vzdy vratis do minulosti a v mysli nemas sex s priatelom, ale s tym clovekom co ta znasilnoval. Nedokazes sa tomu branit otvorene a tak sa branis ako vies – nepozeras do oci, myslis na nieco ine, vadi ti telesna blizkost, chce sa ti plakat.
Musi to byt hrozne s tym zit tolke roky. Si velmi silna. Myslim ze vekom sa stavas este viac silna. Nezacali ti tieto myslienky vyskakovat v hlave kratko po porode? Velakat sa zena zmeni ked sa jej narodi dieta. Stane sa ovela odvaznejsia a odhodlanejsia. Proste najde silu ktoru ped tym nepoznala. Toto iste sa podla mna deje tebe a dospela si do bodu kedy sa zacinas citit dost silna na to aby si to riesila. Myslim ze casom sa k tomu dopracujes a tu odvahu najdes. Netlac na seba. Daj si cas. Mas uzasneho priatela v tom ze ma pre teba tolko pochopenia. Maj to pochopenie aj pre seba sama.
Myslim ze by ti pomohlo pocut pribehy zien ktore si tym presli. Mozno ti niekto napise spravu ked si precita tvoj prispevok. Niekto tu aj spomenul ze maju podobne zivotne pribehy. Skus im napisat spravu. Urcite existuju aj podporne skupiny ako maju napriklad alkoholici a urcite je internetova forma… lebo ten problem o tom rozpravat je asi rovnaky u vsetkych obeti. Hladaj. Pytaj sa psychologov cez email ci nepoznaju taku skupinu. Ak vies anglicky skus anglicky hovoriace fora. A skus porozmyslat ci nie je iny clovek ktoremu by bolo lahsie o tom povedat ako prvemu. Mozno kamoska. S mamou, alebo sestrou by som radsej opatrne, lebo oni su tiez obete a asi by si u nich nepochodila uspesne.
Teraz neviem ci nezajdem uz prilis daleko (prepac ak ano), ale zaujima ma ci ten clovek stale zije a ak ano, ako ho vnimas? Lebo mna (ako citovo nezainteresovaneho cloveka) hned napadne riesit jeho a potrestat ho za to. Ale ty si ho vobec neriesila v tejto debate. Mozno je to tak lepsie, lebo potrebujes risit svoj problem. Ale co tak pocuvam spravy, tak obete castokrat citia pocit ulavy a zadostucinenia ked vidia ze je vinnik potrestany. A asi by uz ani neslo ho potrestat, kedze sa to stalo davnejsie. Nemusis odpovedat ak nechces.
Drz sa a nech sa ti dari.🍀
@andreatytler dakujem za povzbudivé slová, pomohlo mi to.
Zacalo sa to tak vracat ked mala dcéra dva roky cca.. Podobne diskusie a temy som hladala a riešila aj troska predtým,ano myslim po porode cca, pozerala dokumenty a filmy, ale nejak som si to zacala spájať az postupne. Dlhu dobu uz rozmýšľam nad psychológom, len ozaj sa citim nekomfortne o tom rozprávať, ked k nemu prídem tak neviem ani aky dovod by som povedala ze som tam. Ono sa to fakt ovela lahsie pise ako hovori a hlavne anonymne.
Ako som pisaala uz predtým, dlhe roky som to mala uplne vytesnene z hlavy, nerozmýšľala som nad tym ze vobec nieco take sa stalo, az neskôr som si to zacala tak nejak spájať a uvedomovať, sama pre seba som si hovorila ze sa to stalo ale nedokázala som nejak spracovať s kym, kde, ako.. Asi to bude divne ale fakt som sa nad tym nedokazala zamyslieť. Casom po uvedomeni som zacala rozmýšľat nad tym ci sa to považuje za nejake sexu. nasilie, kedze som nepovedala jasne nie, napriek tomu ze bolo zjavne ze som s tym nesúhlasila. Ako ho vnimam, napíšem tak ze bol o 5r starší takze som sa zamyslala ze aj ked vedel co robi a dobre vedel, ci chapal vlastne ze to nieje ok. Aj ked teda viem ze ano chapal ze to nebolo správne. Stretli sme sa Odvtedy par krat, necitim hnev, len odpor. Stretnutiu sa asi nevyhnem raz za par rokov a to je jedine co ma desí..
Co sa tyka tej druhej časti mojho otca, zije. Mama sa s nim rozviedla, 8r sme sa nevideli a neboli sme v kontakte este par r predtým, hned ako som odisla v 18s domu, vtedy som sa mu zacala vyhýbať . Tu cítim neskutočny hnev a viem ze keby ho uvidím tak to asi psych nezvládnem.. Nemyslím si ze by som ale cítila pocit úľavy keby je toto potrestané ani v jednom ani druhom prípade. Vôbec takto to ani nechcem riešiť, najradšej by som len zabudla na všetko a dala si svoj život dokopy.
Ja ta chapem ze sa citis nekomfortne, ved aj keby si nemusela rozpravat o zneuzivani, uz aj to ze budes rozpravat s cudzim clovekom o sexe musi byt neprijemne. Asi by pomohlo, keby si sa s tym psychologom na zaciatok zoznamila... ze by to nebol pre teba cudzi clovek, ale povedal by ti nieco o sebe a ty jemu o sebe. Ze prvych par sedeni by ste sa bavili o inych veciach ako o sexe a zneuzivani. Mozno mozes zacat s tym ze ta trapia zmeny nalad a asi mas nabeh na depresiu (kludne aj zaklam ze je to preto lebo si vycerpana z dietata) a chces riesit toto a ak sa budes citit bezpecne a isto, mozes skusit nadhodit temu ze je aj nieco dalsie co potrebujes riesit ale nedokazes o tom rozpravat a stavim sa ze on (alebo ona) ti v tom pomozu. Mozno bude stacit povedat to co si povedala muzovi. Nebude potrebovat detaily.
Podla mna si na velmi dobrej ceste toto poriesit. Mas podporu v manzelovi, mas stabilne zazemie, nemas potrebu riesit nasilnikov, ale si zamerana na seba. Davkujes si tu traumu postupne, podla toho kolko dokazes uniest. Uz si presla sama velky kus cesty od uplneho vytesnenia a zabudnutia az k tomu ze si nam o tom povedala s hladas riesenia.
Najst psychologa ktory ti sadne ale nie je vzdy jednoduche. Niekedy treba vyskusat aj niekolko az kym sa clovek dopracuje k tomu pravemu. Preto by asi bolo najskor najlepsie za nim prist s inym problemom (aj vymyslenym). Stavim sa ze mu to vobec nebude vadit ze si ho na zaciatku oklamala a bude ta chapat. Oni sa s tymto stretavaju velmi casto, ze obete sexualneho nasilia maju velky problem o tom rozpravat.
Ked som ja isla z psychologom, tak najviac co mi pomohlo bolo ked mi vysvetlil ze moj problem je uplne bezny, ze ho ma kopec dalsich ludi, ze v tom nie som sama a nie som cudna sama.
Ako radia baby vyššie, určite terapie. Ale... Teraz je dosť veľký problém nájsť terapeuta, majú dlhé čakacie doby a ceny sú tiež dosť (len na margo). Muselo byť pre teba náročné sem napísať, ale odvahu si nabrala, gratulujem, prvý krok máš za sebou. Rada by som poradila bližšie, môžeš napísať súkromnú správu?
Autorka prosím nápiš mi IP.
Vyhladat pychoterapeuta (vo vasom pripade psychoterapeutku). Mozno po par sedeniach si vybudujete doveru, viac sa otvorite, zacnete o probleme rozpravat. Urcite chodte do toho. Existuje aj forma psychoterapie, ktora prebieha online-kde sa da aj pisat, anonymne... V pripade, ze by sa vam dalo o tom lahsie pisat...