Život bez lásky
Myslite,ze sa da v zivote zit,prezit a nezazit partnersku lasku taku nejaku naozajstnu a realne niekoho mat rad? Mam cez 30 ale nikdy som nieco take nezazila,par pobluzneni velmi kratkych,ked som mala -nast...ale inak nic, take dlhe,realne, ze by som s niekym chcela non stop byt a zit,buducnost.Ani nehladam vztah, neviem,ci som uz tak zvyknuta byt sama,alebo mam taku povahu,a som taky typ cloveka. Inak som asi normalna,praca,byvanie,vyzor. Vonku prsi tak sa zamyslajm 🙂
Ak si s tym ty sama v pohode tak potom ano 🙂 zalezi na tebe, tiez sa viem porovnavat s ostatnymi ale vzdy si poviem, ze ja som ja, a ak nieco chcem, citim, mam a nemam je len na mna a zalezi na mne ako som s tym spokojna ja, to ze je niekto v rovnakej situacii alebo horsej (pre mna) neznamena, ze s tym on nie je ok
A mozno to este len pride 🙂
Ak sa clovek v niecom odlisuje tak sa zvykne nad tym zamyslat, trapit.. ale nie je dolezite, ci ostatnych trapi ci niekoho mate, nemate ale ako to vnutorne citite vy 😉
ano da sa to, treba zit naplneny zivot v inych oblastiach.
Sme stavaní na lásku. Žiaľ taky život nikdy nebude naplnujuci bez lásky. Len tej skutočnej je ako šafranu.
Tak určite žiješ možno inú lásku. Nie tú partnerskú to vôbec nevadí. Aj priateľstvo je forma lásky.
Tak možno ešte niekoho stretneš alebo si môžeš napr. adoptovať dieťa, tak zažijes určite kopec lásky.
My sme sa s manzelom dali dokopy az okolo 35ky a dovtedy sme ani jeden nezazili pocit, ze chceme s niekym zit a uvazovat o buducnosti s nim. Ja som mala pred nim jeden dlhsi vztah, ale tam tieto pocity neprisli. Manzel nemal ani to. Proste sme do 35ky riesili ine veci, svojim sposobom sme sa vzdelavali, ucili o zivote, o svojom vnutri, bojovali sme nejake osobne boje. No a potom sme uz boli pripraveni na nas vztah. Kazdy zivot je iny, uvidis, co este caka teba. Hlavne sa podla mna treba nejako hybat dopredu, neustrnut na mieste.
Máš 30, nie 70. Kľudne môžeš mať ešte aj 5X zlomené srdce a byť bezhlavo zaľúbená. Hlavu hore 😉