Žiarlivosť - terapie

Ahojte, od buduceho tyzdna zacinam chodit na terapie k psychologovi kvoli mojej prehnanej ziarlivosti,avsak sa strasne hanbim :( neviem ako mam zacat, ci rozpravat uplne do detailov alebo ma bude viest psycholog, skratka neviem co mam od toho cakat...ziarlivost je fakt prehnana, prameni uz z detstva ked otec na mamu stale len ziarlil a vraj nemal preco, az kym som nato mame neprisla sama a dodnes to tajim pred ocom...su to roky...poznacilo ma to sialenym sposobom a to takym, ze sa hanbim napr. S manzelom si pozriet film, kde je vyzlecena zenska...cize nulove sebavedomie..a to som ten typ za ktorym chlapi stale sli...nikdy som nemala nudzu o chlapov...a aj tak stale svojho manzela upodozrievam z hocicoho...ak by som sa prejavila pred nim naplno, tak uz davno so mnou nie je, no vela veci v sebe drzim a placem do vankusa, ked nie je doma...je to proste hnusna choroba, ktorej sa chcem raz a navzdy zbavit..budem rada ak mi napisu baby so skusenostami u psychologa s rovnakym problemom...dakujem velmi pekne