ahojte, potrebujem si asi len trosku utriedit myslienky, tak sa mozno postasti tu ziskat nejaky objektivnejsi nazor.
som rozvedena, mam male deti, som financne nezavisla. okrem deti nemam ziadnu rodinu.
kratko po rozvode som stretla davneho znameho. bola som psychicky na tom pobiedne, on mi velmi pomohol. avsak, bol to alkoholik.
vedel vypit liter tvrdeho na ex. bol schopny pracovat a byt samostatny. vedel niekolko mesiacov nepit a potom mal obdobia, ze pil kazdy den (nie vzdy liter).
pisem v minulom case, lebo uz cosi vyse roka sa alkoholu ani nedotkol. bol aj na lieceni. byva v malom byte, na slovenske pomery zarobi celkom slusne, nema deti, je v rovnakom veku ako ja.
mna tato jeho zavislost stale mata. ze ci ma zmysel mat vztah s niekym, kto je takto rizikovy. predsa len, nejde iba o mna, ale aj o deti. okrem tejto "vady" je velmi fajn.
sme spolu vo vztahu takmer 1,5 roka. za tento cas som zistila, ze mi na nom prekazaju naozaj iba banality.
je velmi empaticky, laskavy, pozorny, vzdy ochotny kazdemu pomoct, vobec v nicom ma neobmedzuje, je medzi nami uplna uprimnost, dokazeme sa spolu bavit s laskou a respektom aj o neprijemnych temach, dokazeme si vsetko medzi sebou vydiskutovat, doveruje mi (ked ma kamoska volala k moru s nou a jej styrmi kamaratmi, tak mi povedal, ze jasne, nech idem a uzijem si to), pri konfrontaciach je kludny, nikdy mi ziadno skaredo nepovedal, nech sa hneval akokolvek (a to ho viem svojimi maniermi celkom slusne vytocit 😀 ), moje deti ho zboznuju (aj pubertak), on sa im uzasne vie venovat, je ochotny byt s nimi, ked si chcem ist napr sadnut s kamoskou na kavu, atd... (aj v posteli si dobre rozumieme).
proste, v partnerskom vztahu mu ozaj nemam co vycitat.
nebyvame spolu. a v blizkej dobe ani neplanujeme. on je zvyknuty zit cely zivot sam, stretavame sa kazdy den na 2-3 hodiny plus ked su deti na vikend u exa, tak sme spolu cely vikend.
on si uvedomuje svoju rizikovost. svoj problem so zavislostou. aj preto na vsetko ideme velmi pozvolna. a mne niekedy napada, ci je toto spravna cesta. ci nie je jednoduchsie byt sama, nez proste byt vo vztahu s takymto rizikom. teraz by som zisla z kratsej cesty, teraz sa to este da.
a potom si spomeniem na vsetko to ostatne. co je na 90% idealne pre mna.
keď si s ním šťastná, nechaj tomu voľný priebeh. Určite by som s nám neplánovala deti, zatiaľ ani spoločné bývanie. A keby ste sa aj časom pre spoločné bývanie rozhodli, v žiadnom prípade by som nepredávala svoj byt. Ale určite by som toho človeka nezatracovala, nie je hanbou spadnúť, hanbou je zostať ležať a on vstal a ide. Veľa šťastia
Za mna nie. Kto mal v rodine alkoholika, ci dokonca narkomana, ten ti povie ruky prec. Ked maju obdobie, ze nepiju, su mili, su skveli. Ale ked zacnu pit, zmenia sa na uplne inych ludi. Neznesitelne monstra, ktore ti pokazia zivot. A nie kazdy vie prestat a uz nikdy nezacat.
Je tu x pribehov, aky bol na zaciatku skvely, venoval sa jej detom. Potom mali dalsie spolocne dieta, po par rokoch prisiel stereotyp, nezhody,... A ked to vtedy zacne riesit alkoholom, tak to potom len bude pruser.
Pripadne si to uzivaj, ale maj pripravene zadne dvierka a nechod do toho po hlave, ze vsadis vsetko na jednu kartu ...
Z vlastnej skusenosti ako partneri v jednej domacnosti urcite NIE.
Ale, nebyvate spolu, nemate ziadne zavazky ak je vam spolu dobre tak preco v tom nepokracovat. Hlavne ak je cisty cez rok. No riziko pitia je tam stale, tak dufam ze zase nesklzne do toho.
Je abstinujuci alkoholik. Poznam par muzov, co pit prestali a nikdy sa k alkoholu nevratili. Musim povedat, ze u niektorych som bola sokovana ich minulostou, lebo na tak neznych a milych muzov, by som nepovedala, ze bojovali s demonami. Jeden bol na tom tak zle, ze cca pred 15rokmi bol 2x na psychiatrii (po vysadeni alkoholu ma del.tremens), teraz je zenaty, max 2 male deti a na alkohol ani nepomysli. Neviem, ci planujete este deti...ale do spolocneho byvania by som s nim isla, myslim ze to je logicky krok. Svoje byvanie by som si nechala a uvidis. Ja verim, ze clovek dokaze zavislost porazit.
Moj dedko bol alkoholik, aj na liecenie chodieval, ked bol mladsi, ale nikdy nevydrzal. Na stare kolena s tym sekol sam od seba, bez liecenia, neviem ako sa mu to podarilo, zial spomienky ostali, tak sme boli len v takom povinnom kontakte, ale vydrzalo mu to az do smrti. Otec je alkoholik stale a nemieni s tym nic robit, neprizna si to.
Dolezite je aj zistit dovod, preco clovek zacne pit a vytvori si zavislost. Ak take nieco nehrozi do buducna, nechala by som tomu volny priebeh. Lenako pisu hore, ziadne spolocne deti, majetky atd. Aspon par rokov.
V podobnom vztahu som aj ja. Rozvedena s 2 detmi, nebyvame spolu, len o tie vikendy, ked su deti u ex som prisla. Nie je to uplne idealne, clovek nema taku oporu, ked ho potrebuje. Spanie osamote je tiez deprimujuce, ked ta nema kto objimnut v noci. Takze rozumiem aj preco rozmyslas, ze ci to neukoncit a nemyslim, ze je za tym len cisto ten strach zo zavislosti.
Tazko povedat. Poznam abstinujujich alkoholikov,ktori vydrzali aj 10 rokov nepit, poznam aj takych co to nezvladli a po navrate z liecenia pri stresujucej situacii zacali, poznam aj takych co piju potajme maju vzdy hladinku v sebe a navonok sa tvaria ze nie.
Ťažko povedať, poznám takých co boj nikdy nezvládli a poznám aj takých kt nepiju desiatky rokov. Ale rok je krátka doba na to aby vedel povedať ze obdobie alkoholizmu ma za sebou
Nezdielate spole jednu domacnost, nemate spolu deti, nie si na nom financne zavisla, tak preco by si byt mala byt sama pkial si spolu rozumiete. Ak by proslo k recidive, je lahke zrusit kontakt, zavriet dvere na byte. Nechapem, preco sa pytas, ina situacia je, ked deti mali otcov alkoholikov a matky sa nerozviedli kvoli financiam a ohovaraniu.
pozor na alkoholika. Prídu väčšie problémy a je tak kde pred x rokmi skončil... podľa známeho psychiatra sa alkoholizmu zbaví len 20 perc. pacientov - je málo ak pacient nepije rok, dva päť... min. 20 rokov. Aj tak nebude nikdy úplne vyliečený....
záleží aj akú má dotyčný kamarát povahu... môj ex bol hovädo, ktorý si zvykol v alkohol. opojení vyrovnávať účty...
na tvojom mieste určite by som nešla s ním do jednej domácnosti a spoločné dieťa by som načisto vylúčila...
Je vám spolu dobre, momentálne nepije, to je všetko fajn.. ale abstinujúci alkoholik bude do konca života, stále tam je riziko že sa k tomu vráti.. čiže nejaké záväzky by som si s nim radšej nebudovala.
@deti95060810 myslím si, ze to nie je len alkoholizmus, ale akákoľvek závislosť.
@mia_von_prag dakujem za nazor. ano, mala by som si asi ujasnit, ze co vlastne od dalsieho vztahu ocakavam
@elizabet173 dakujem pekne 🙂
@liljana my sme si spolu zacali, ked este pil. takze ho poznam aj po tejto stranke, ze aky je, ked pije. na nom to moc poznat nebolo, ked bol pripity. chodil cely cas do prace. pod vplyvom bol viac uvolneny, nikdy nebol podrazdeny, agresivny, vacsinou sa opil do nemoty vecer, a potom siel spat.
bol vsak vtedy hlavne nespolahlivy. a velmi sa trapil, lebo si uvedomoval, ze ma problem, ale nevedel, ako ho riesit. aj preto siel na liecenie.
ja som to vtedy velmi ocenila, lebo na nastup na liecenie cakal 6 tyzdnov a cely ten cas vobec nepil.
@zoro9836 alkohol bol ale uz nie je. ja nepijem alkohol vobec, takze mam voci tomu dost silny odpor.
@lavender273 ano. aj ja dufam, ze do toho nespadne. on vyzera teraz, ze to zvlada celkom dobre, napr mu vobec nevadi, ked niekto v jeho pritomnosti pije. on si uvedomuje, co vsetko by sa stalo, keby zas zacal.
chodi pravidelne ku psychiatrovi, ale lieky neuziva ziadne.
Ostan s nim kludne zit, no nemaj s nim deti, neber si ho za muza. Bud nadalej samostatna a nezavisla. Ziaden spolocny majetok.
Proste si uzivajte spolocny zivot, ale s rozumom. Aj bez sobasa mozete byt stastni.
Ak sa cokolvek pokazi a zacne zas pit, mozes potom vzdy slobodne vycuvat, bez zavazkov (a pre bezpecie deti). I ked psychicky ta bude istu dobu napriek tomu nicit nadalej.
(jeho telefonaty, tvoja zaviazanost k vztahu, potreba ist mu pomahat, napr. hladat ho po mrazivych nociach vonku, natahovat sa s nim, pocuvat opite vyznania lasky prepletene s najhrubsimi vulgarnymi nadavkami na teba, dokonca bit udreta, … - niektore zname by vedeli rozpravat, co to bolo, nez sa aj psychicky odstrihli a dokazali alkoholika konecne nechat tak, netrpiet pocitom viny, ze to urobili a nenechat sa alkoholikom tahat na dno.).
@dadis dakujem za povzbudzujuce slova. bodaj by to naozaj dokazal. on ma za sebou tiez pestru minulost, bol v zlej partii v puberte, pichal si aj pervitin, ale so vsetkym prestal uz davnejsie. ale ten sklon k zavislostiam je tam proste stale, to sa nestrati :(
Autorka, nechaj čas plynúť a uvidíš čo ďalej.
Nehrnula by som sa do toho bezhlavo, môže 5rokov nepiť a potom keď stratí robotu alebo bude väčší problém tak siahne po ňom. Musíš vedieť ako silny psychicky človek to je.
Poznám takych čo skončili zo dňa na deň a nepijú xy rokov, ale aj takých čo sa k tomu vracajú. N atoto ti nedáme jednoznačnu odpoveď.
Ale určite by som to nezatratila, možno keď nemá človek zmysel života a užíval si keď bol sám tak nevidím na Tom nič zle. Netlač to nikam a časom uvidíš sama.
Uvidíš aj keď sa začne teraz chodiť na oslavy/gril párty/ koncerty a teda spoločenský život, či tam siahne po poháriku alebo sa vie baviť aj naprazdno
Možno by pre neho bolo dobre keby chodil do nejakého klubu pre abstinujucich alkoholikov a aj ty by si sa pri ňom mohla úplne vzdať alkoholu ako podpora. Moj otec je abstinujuci alkoholik a áno aj on mal obdobia, ze nepil (aj roky) a zas začal. To je celoživotný boj so závislosťou, preto je vhodné sa obklopit aj ľuďmi, ktorý sú podpora pre daného človeka.
@canany ano, to spolocne spanie mi velmi chyba. a ano, je za tym aj to, ze to nie je proste plnohodnotny vztah bez spolocneho byvania. ale do toho ist ani jeden z nas zatial urcite ist nechce.
Ja zas verím že ak si pichal pervitín a dokázal skončiť, dokáže aj s alkoholom. Mam pár známych ktorí boli na takýchto drogách a vždy keď bola možnosť a párty kde boli drogy (akékoľvek) tak si dali
@sense to on vobec netvrdi, ze to ma za sebou. on si praveze svoje rizika velmi uvedomuje, takze aj kvoli nemu nie je nas vztah zdaleka taky intenzivny ako by byt mohol.
@kornelies lebo mam niekedy pocit, ze stracam cas s niekym, s kym to nemusi mat ziadnu buducnost.
Vyzerá to, že si rozumiete, otázka je, čo v živote ešte plánuješ.
Chceš ešte ďalšie deti? Svadbu? Spoločné bývanie? Vieš si ho prestaviť ako súčasť tých svojich plánov?
Ja myslim, že ľudí netreba uplne zvrhnúť za minulé chyby. Ale zas, keď si uvedomuješ riziko, nejake velké záväzky (napr. ako dieťa) by som s nim nerobila.
Ak v živote hľadáš spoločnosť, vyhovuje ti ako človek, si finančne nezávislá, tak prečo v tom vzťahu nepokračovať?