Vzťah bez lásky

Ahojte.
Trosku sa tu rozpisem, vylejem si ♥️.
Mam pocit, že už nemám ani svoj vlastný názor, ani žiadne sebavedomie a zdravé zmýšľanie.
Mam partnera, svojho vysnívaného ktorého som chcela ešte z čias tínedžerských. Stretávali sme sa ako 15 roční a odvtedy mi zostal v hlave. Celé tie roky som na neho myslela a jedného dňa sa opäť vrátil. Bola som z toho hotová a neverila som, veľmi som si želala byt s ním a to sa mi aj splnilo. Tešila som sa ale len z pocitu, že je somnou, no neprinášali do vztahu nič pozitívne. Veľa som pre neho plakala, veľa sme sa hádali. A tak som otehotnela, naivne som sa tešila že sa všetko zmení keď sa nám narodí dieťa. Nezmenilo sa nič, žijeme spolu, mame spolu dieťa. Hádky na dennodenom poriadku, nerozumieme si asi fakt v nicom, nevieme sa normálne dohodnúť. Sex mame iba vtedy keď si on niečo vypije(nie je úplne že na mol ale musí mat vypité). Ja som žena ktorá potrebuje a priam prosí o bozk, objatie, chytenie za ruku, nemyslím si že to je detinské, skôr mi chýbajú tie úplne malé prejavy lásky ktoré som nedostala ani len raz.
No samozrejme, on zo mna robí úplnú psychopatku, mysli si že od neho žiadam nadprirodzené veci ktoré nezvládne.
Navštevujeme psych.poradňu už pár mesiacov. Nejako to udržiavame, alebo snažíme no. Ale nič sa nemení, presne vie čo chcem ale nič z toho mi nedá. Keď plním jeho požiadavky a robím tak ako on chce vtedy je všetko ok. No dokedy mám toto trpieť? Najviac mi ide o dieťa, keby nebolo už som dávno preč. Teraz neviem ako odísť, zmeniť som sa to snažila xkrat a myslím že som urobila už všetko a nič nepomohlo. Stále to otočí tak že ja som tá zlá a ja mám potom vycitky že mala som robiť inak. Dokonca života mám byt s človekom ktorý mi nijako neprejaví lásku, lebo možno žiadnu lásku neciti? Určite má má rad ked je somnou, ale aby to nikdy nepovedal? Neviem čo sa mu namne páči, prečo je somnou, aj keď si vôbec nerozumieme. Myslím, že je to tým že mal ku mne “ľahkú” cestu, o nič sa nemusel snažiť keďže bol môj “vysnívaný” a hneď som mu padla k nohám. Lenže už nemám 15 a zmýšľanie ako vtedy, teraz už chcem lásku a pokoj, no čo teraz s tým?