Vzťah bez lásky

miiimiii4
25. okt 2022

Ahojte.
Trosku sa tu rozpisem, vylejem si ♥️.
Mam pocit, že už nemám ani svoj vlastný názor, ani žiadne sebavedomie a zdravé zmýšľanie.
Mam partnera, svojho vysnívaného ktorého som chcela ešte z čias tínedžerských. Stretávali sme sa ako 15 roční a odvtedy mi zostal v hlave. Celé tie roky som na neho myslela a jedného dňa sa opäť vrátil. Bola som z toho hotová a neverila som, veľmi som si želala byt s ním a to sa mi aj splnilo. Tešila som sa ale len z pocitu, že je somnou, no neprinášali do vztahu nič pozitívne. Veľa som pre neho plakala, veľa sme sa hádali. A tak som otehotnela, naivne som sa tešila že sa všetko zmení keď sa nám narodí dieťa. Nezmenilo sa nič, žijeme spolu, mame spolu dieťa. Hádky na dennodenom poriadku, nerozumieme si asi fakt v nicom, nevieme sa normálne dohodnúť. Sex mame iba vtedy keď si on niečo vypije(nie je úplne že na mol ale musí mat vypité). Ja som žena ktorá potrebuje a priam prosí o bozk, objatie, chytenie za ruku, nemyslím si že to je detinské, skôr mi chýbajú tie úplne malé prejavy lásky ktoré som nedostala ani len raz.
No samozrejme, on zo mna robí úplnú psychopatku, mysli si že od neho žiadam nadprirodzené veci ktoré nezvládne.
Navštevujeme psych.poradňu už pár mesiacov. Nejako to udržiavame, alebo snažíme no. Ale nič sa nemení, presne vie čo chcem ale nič z toho mi nedá. Keď plním jeho požiadavky a robím tak ako on chce vtedy je všetko ok. No dokedy mám toto trpieť? Najviac mi ide o dieťa, keby nebolo už som dávno preč. Teraz neviem ako odísť, zmeniť som sa to snažila xkrat a myslím že som urobila už všetko a nič nepomohlo. Stále to otočí tak že ja som tá zlá a ja mám potom vycitky že mala som robiť inak. Dokonca života mám byt s človekom ktorý mi nijako neprejaví lásku, lebo možno žiadnu lásku neciti? Určite má má rad ked je somnou, ale aby to nikdy nepovedal? Neviem čo sa mu namne páči, prečo je somnou, aj keď si vôbec nerozumieme. Myslím, že je to tým že mal ku mne “ľahkú” cestu, o nič sa nemusel snažiť keďže bol môj “vysnívaný” a hneď som mu padla k nohám. Lenže už nemám 15 a zmýšľanie ako vtedy, teraz už chcem lásku a pokoj, no čo teraz s tým?

sima338
25. okt 2022

Myslím, že si ukážka pre ženy, ktoré si sem občas príjdu vyliať srdce, že im chýba stará alebo platonická láska z mladosti, že aj keď to s tou ,,láskou" výjde, nie je to záruka šťastia do budúcnosti. Píšeš to sama, už nemáte 15, zmenili ste si ako sa meníme vekom a životnými skúsenosťami my všetci v životoch, to je vývoj života.

emma2782
25. okt 2022

Odíď. Viem, že chceš pre dieťa to najlepšie a práve preto odíď. Ver mi, radšej mať rodičov zvlášť ale šťastných ako spolu s neustálymi hádkami.

deti95060810
25. okt 2022

mám pocit že si ťa neváži.

zmrzlinka2021
25. okt 2022

@miiimiii4
Pokial vo vztahu s aktualnym priatelom nie si dlhodobo stastna, tak sa s nim proste rozid. Nema zmysel tu polemizovat a filozofovat a mudrovat, co by bolo keby a ako co spravit. Proste pocas spoznavania ste dosli do stadia, ze k sebe nepatrite, nerozumiete si, on ta akceptuje vo svojej pritomnosti iba kvoli dietatu a tajne dufa, ze to pochopis a sama odides.

Je to uplne v poriadku, vela vztahov pocas spoznavania skonci, lebo jednoducho ludia zistia, ze k sebe nepasuju. Zial, u vas prislo skor dieta ako rozhodnutie, co dalej vo vztahu, ale proste ak k sebe nepasujte, je lepsie sa slusne rozist a dat priestor v zivote svojmu vnutornemu pokoju a hlavne, mozno na teba niekde caka tvoj buduci manzel, s ktorym sa budete lubit a budete spolu, az kym vas smrt nerozdeli.

bagre
25. okt 2022

@miiimiii4 nuž asi budeš musieť odísť kým sa nezblázniš, dieťa nedieťa alebo práve kvôli nemu - nebude vyrastať vo fungujúcej rodine.
Vzala si si niekoho koho si si vysnívala ale reálne bol ten človek iný, a ty si bola taká fixovaná na myšlienku že ho chceš, že ty si nechcela vidieť jeho vady, jemu to vyhovovalo a teraz ešte z teba robí debila.
Minulosť už nezmeníš, bolo by dobre dospieť a ísť od seba. Jeho neprerobíš a s nejakou ideou o niekom sa reálne žiť nedá.

jaskolka
25. okt 2022

Ty si bola detsky zamilovaná do nejakej krásnej predstavy, ale realita bola celkom iná. Rozišli ste sa, teba ta predstava nepustila a "vydobyla" si si ho.
Už to bolo bohužiaľ naivne. Čakať, že dieťa ho znení, bolo tiež naivne. No toto už nezmeníš.
V ničom si nerozumiete, on ta ma vlastne na háku, denne sa hádate, spoločne plány nijake, neviete spolu vôbec fungovať. Teda len nejako prežívate deň ta dňom...
Chces tak žiť celé roky? Predstav si to o rok, o päť, o desať...len kvôli dieťaťu.
Myslíš ze ono bude takto spokojne? Ze nevyciti napätie medzi vami?