Stresuje ma byť vo vzťahu
Je tu ešte niekto taký, ktorého stresuje byť vo vzťahu? Akože necítim sa dobre ani sama, ale potrebujem aj oddych pre seba. A keď som s partnerom každý deň, stresuje ma to, prejedam sa, cítim, že to nie som ja.
Ja to takto mam. U mna je to vysokou citlivostou. Silne emocie a rychle zblizovanie, otvaranie sa jeden druhemu, to ma vie prevalcovat, nevyhovuje mi to, mam z toho stres. Mala som len dva dlhodobe vztahy - jeden bol na dialku a druhy s mojim muzom, ktory to ma podobne. Davali sme sa dokopy veeelmi dlho, roky 🙂 Ale inac u mna je to tak, ze postupne sa zvysuje cas vydrzatelneho bytia s partnerom. S muzom teraz mozem byt kludne aj uplne cele dni, my sme este aj kolegovia v robote, takze ho mam ozaj vsade 🙂
No kazdopadne treba vylozit karty na stol a povedat partnerovi, ako to mas. Vzdy sa da nejako dohodnut, ak ide o rozumneho partnera, ktory o teba stoji.
Je úplne normálne, že sa niekedy cítiš unavená alebo stresovaná vzťahmi, aj keď sú pre teba dôležité. Vzťahy môžu byť náročné a vyžadujú úsilie a pozornosť, aby fungovali dobre. Je dôležité, aby s sa o seba starala a venovala si dostatok času na oddych a relaxáciu, aby si sa mohla cítiť dobre sama so sebou a s partnerom. To znamená, že by si mala mať aj dostatok súkromia a času pre seba. Je bežné, hlavne v počiatočných fázach vzťahu, že človek vyžaduje väčšiu mieru súkromia a nechce si ešte pustiť tak veľmi do života niekoho nového. Je tiež dôležité mať otvorenú komunikáciu so svojím partnerom o tom, čo potrebuješ a ako sa cítiš, aby ste mohli spoločne nájsť spôsob, ako váš vzťah bude fungovať lepšie pre oboch.
@athom Slovo "subinka" je hanlivé označenie osoby, ktorá je submisívna vo vzťahu. Z popisu autorky nevyplýva nijako že by bola podriadená. Termín sa naviac používa skôr v kontexte BDSM vzťahov pre osobu, ktorá je emocionálne, alebo fyzicky podriadená druhej osobe, ktorá sa označuje ako "dominant" a to výhradne v konsenzuálnej rovine. Nie je teda pravdepodobné, že by sa "subinka" sťažovala na svoju podriadenú pozíciu.
Asi si nestretla toho pravého, .. alebo viac komunikovať, ak ta nenechá partner dýchať tak o com je taký vzťah... Mať priestor aj pre seba nie je nikdy na škodu..
@ianovec jeden z mála dobrých názorov tu 👍🙂
@dadka128 aktuálne mám partnera, na ktorom mi nič nevadí, všetko je dokonale, akurát že zatiaľ sme spolu pár mesiacov, zvykám si na tú zmenu aj, tá má prevalcovala, aj tým, že mám dieťa uz, tak som tak roztrieštená na všetky strany, práca, dieťa, partner a žiadny čas len pre mňa.
Poznam to, toto maju podla mna aj introverti (nie somt eda psycholog neviem, len podla seba a surodencov pisem), proste partner ano, rodina ano, ale ja proste ptorebujem, svoj klud a ticho a nikto sa mi nemoce pod nohami a nikto nechce stale nieco... RIesenie na to je, aj s dietatom. Aj s partnerom. Aj s oboma. Dieta vecer naucit nacas spat = mas free vecer, shvalne chodim spavat az pred pol nocou, proste potrebujem tie 2-3-4 hodiny ci cvicit, citat, kukat serial , tmolit sa... toto u nas funguje, okrem chorob od malicka az teraz do dcerinej puberty. Druha vec, partnera vyslat na navsetvu k rodicom, chodi do prace - cize nie je 24/7 s tebou tiez, ja sa smejem ze pre mna muz pracujuci na turnusy by bola vyhra :DDDD A k tomu je moznost: poslat ich von oboch, vybrat si nejake hobby mimo dom a nechat ich doma oboch...
Nie si nijak divna, je to normlane, ja som kolkokrat tak vynerovovana a to nepisem, ze po 18r vobec nemam dokonaly vztah uz :DDD neustale co robis, kde si, kde robis, s kym robis, preco toto a hento.. mne ide hlavu popri vsetkom co musim urobit roztrhat. Tak proste treba si to zariadit inak, naplanovat trosku ak sa da.
vztah ma byt o tom, ze ti bude lahsie, ze budes sa mat na koho obratit a proste to musi asi prist ten pravy aby si nemala taketo pocity, ale to sa vynutit neda 🙂
@athom urcite nie je “ subinka” ked sa jej zda dobry len nazor ktory zacina “ je uplne normalne…” Podla mna urcite nie je normalne ked sa neciti dobre sama. Clovek ktory nevie byt v pohode stastny Sam so sebou nemoze byt stastny vo vztahu s inym . Kym nemiluje samu seba .. ten druhy to nezmeni . Spokojnost musi najst v sebe. A ked ju najst nevie tak pricinu musi tiez najst len v sebe .
@miadi Je úplne normálne, že sa niekedy môže človek cítiť nedobre so sebou samým, bez ohľadu na to, či je v párovom vzťahu, alebo nie, prípadne či očakáva menšiu intenzitu stretávania, alebo si chráni osobný priestor. Môže to byť spôsobené rôznymi faktormi, ako napríklad stresom, neriešenou úzkosťou, depresiou, alebo inými emocionálnymi problémami. Nijako to nesúvisí s "dospelosťou", alebo tým či je niekto "pubertiak". To je veľmi povrchné a zjednodušujúce tvrdenie, ktoré nevychádza zo skutočného poznania psychiky a emocionálneho stavu človeka.
Je dôležité sa postarať o seba a zabezpečiť si dostatok podpory a pomoci, ak to potrebuje človek. Ak cíti, tak aj odbornú pomoc (čo hneď neznamená že má nejaké vážne psychické problémy), ale možno len nevyriešené emocionálne problémy ktoré potrebuje s niekým si prejsť a uzavrieť ich aby sa pohol ďalej, spravil vážne životné rozhodnutie.
Tiež je dôležité mať na pamäti, že sa človek môže cítiť nedobre so sebou samými v rôznych fázach života a že je to úplne normálne. Pocit osamelosti a zároveň prebytku niekoho prítomnosti vôbec nie sú protichodné emócie a ani prejavom toho že človek tzv nevie čo chce.
Určite ak sa niekto cíti nedobre so sebou samou dlhšiu dobu, alebo vyslovené neštastný, možno by bolo vhodné vyhľadať pomoc od odborníka, aby mohol nájsť spôsob, ako sa cítiť lepšie.
@miadi Určite je dôležité, aby sa človek cítil dobre so sebou samým, aby mohol byť štastný a vyrovnaný vo vzťahu s inými ľuďmi. To však neimplikuje automaticky, že iný emočný stav nie je normálny. Ak sa cíti človek nedobre so sebou samými, môže to ovplyvniť aj náš vzťah s inými ľuďmi, ale ani nemusí. Je len o niečo ťažšie udržiavať vzťahy s ostatnými.
Afirmácia, alebo externá validácia od inej osoby môže pomôcť človeku cítiť sa lepšie zo seba samého, alebo so sebou samým, preto nie je možné tvrdiť, že ak sa človek sám nemá rád, tak to druhý človek nezmení. Je len ľahšie prijímať a rozvíjať vzťahy ak sme vyrovnaní so sebou samými.
@ianovec Jasne vsetko je uplne “ normalne.” Ale treba sa aj zamysliet sam nad sebou odkial ta nespokojnost prameni a potom sa to da riesit. Brat to za uplne normalne a cakat ze sa to same zmeni je dost pohodlne a vysledok nie je zaruceny. Kto ho vie Mozno este nie je pripravena na novy vztah ,alebo je to vztah z rozumu kde partner vyhovuje urcitym poziadavkam no emocionalne sa boji ho uplne prijat lebo sa popalila v predoslich vztahoch a tak sa obava ze “ strati samu seba.”
@miadi Určite nie je všetko normálne, ale sú normálne pocity a potom tie ktoré treba riešiť ako už závažné patologické javy. Ale zdá sa mi že len reaguješ veľmi impulzívne na moje stanovisko a pritom si naviac i doformulovávaš tvrdenia, ktoré nezazneli. Zároveň vidím tendenciu dotvárať si vlastný príbeh, pritom za veľmi jednoduchou a stručnou otázkou. To neprospieva nikomu a už vôbec nie autorke dotazu.
Bolo by lepšie byť oporou ak už chcete niekomu reagovať na dotaz a nie vyjadrovať opovrhnutie z pozície niekoho kto nepozná bližšie problém autorky a nemá napríklad podobnú skúsenosť. Nie je to ničím prínostné ani autorke, a ani ostatným ktorý sa snažili prejaviť spolunáležitosť.
"asik" haha to ma vždy pobavi
Zeny naozaj nevedia co chcu. Citam naozaj vsade nestastne nespokojne zeny, priatelia/manzelia povalaci... tak preco ste s nimi??? ja uspesny, plne zrucny muz a cely zivot riesim samotu.
@miadi Mozno to myslela tak, ze nie je pre nu riesenim nemat vztah, lebo vtedy jej zase chyba partner. Ja to takto mam, dlho som zila sama, nebola som nespokojna, ja som kludne isla sama aj na dovolenku, mam vela konickov, mala som pestry zivot. Ale niekedy mi bolo luto, ze nemam partnera a rada by som ho bola mala. No ale ked sa niekto zjavil, tak to nebolo pre mna lahke, o tom pisem vo svojom prispevku vyssie. Ja som dlho chodila aj na terapie, ale s tymto to ani nepohlo, to je dane mojou vysokou citlivostou, prilis intenzivne veci ma proste pretazuju. Pri velmi rychlom fyzickom zblizovani mavam dokonca aj fyzicke reakcie, dost casto v podobe ekzemu, pri jednom chalanovi sa stalo, ze mi prichadzalo nevolno, ked sa hrnul moc rychlo dopredu. O nervoch nehovorim, byvam velmi vycerpana. A to sa deje aj pri chlapoch, s ktorymi fakt chcem byt. Postupne si zvyknem a odoznie to. Viem, je to dost nestandardne, ale niekto to tak proste ma a nie je to ani na odbornu pomoc, ale na uprimnu komunikaciu s partnerom, pripadne treba najst podobneho. Autorka to ma mozno uplne inac a naozaj je vecne v strese a nie je ok so sebou, ale nemusi to tak byt.
Hmm Ja to mam uplne naopak som spokojna vo vztahu Aj ked som sama. Mozno nemas dobry vztah alebo nemas zdravy vztah sama so sebou .