Skrytý narcista

ďakujem veľmi pekne. Nie som odborník, ani si netrúfam niekoho diagnostikovať, ale tak mi to vychádza, podľa naštudovaných vecí, že som s takým žila. Aj facka bola a že ja som ho svojou povahou vyprovokovala......O manžel. poradni nechcel ani počuť, radšej chcel rozvod. Nechcel ani striedavku pri deťoch. Teraz sa už dlhšie zo všetkého spamätávam, je to ťažké, ale snažím sa o NO CONTACT s ním - to mi pomáha.

Zdravim Vás, rozpoznať poruchy osobnosti je veľmi ťažké a náročné jednak pre laika ale i odborníka. Mrzí ma,že ste žila vo vzťahu,kt.Vam spôsoboval diskomfort. Je super,že to viete pomenovať a začala ste rozmýšľať iným spôsobom. Je potrebné,aby ste sa stabilizovala a začala liečiť,aby ste mala plnohodnotný život.

Vyzerá to tak,že ste bola týraná žena,odporúčam Vám Alianciu žien,kde sa odborne zaoberajú týmito ťažkosťami. Alebo si nájdite po vlastnej línii niekoho kto sa zaoberá týmito ťažkosťami. Psychiater alebo psychológ nie je znály každej problematiky a vie ju ošetriť. Tým chcem povedať,že sa Vám nemusí dostať adekvátnej starostlivosti ak výhľade iba psychiatra a psychológa.Musi sa špecializovať aj traumy a domáce nasilie. Napadá ma aj klinický psychológ špecializovaný na traumatológiu v súčinnosti s Alianciou žien. Oni Vas už nasmerujú .

Ďakujem. Viem, že to bude znieť ako divná otázka, ale že nie je normálne, že hádku medzi nami riešil fackou - cca 6 krát počas 20 rokov? Nikdy nič nebolo navonok vidieť. A vždy to obolo otočené proti mne, že vraj ja som nevychovaná, drzá a pod. Snažím sa, ale až po rozvode mi dochádzajú isté veci, mala som to riešiť skôr. Ďakujem

@filomenajanska určite nieje normálne akékoľvek fyzické násilie. Tiez som to zažila a nečudujem sa že po 20 tich rokoch v takom vztahu sa aj po rozvode pýtaš, či je to normálne. NIE nieje , ty proste nemôžes zato, že on je debil.

@filomenajanska ano, este asi rok po rozchode mi dochadzalo, ako moc som bola manipulovana.... a to sme svoji boli tri roky, tebe po 20tich to zial moze trvat dlhsie - kym sa uplne odputas..

Zažili sme aj veľa pekného, máme deti, dlho mi nedochádzalo, že je niečo zle. Iba možno tak v "zábleskoch", alebo som to nechcela vidieť, neviem. Ale viem, že mi pomáha ho nestretávať, nevidieť, nepočuť.... A ja som chcela manžel.poradňu, ale už viem, že by bola k ničomu. Len mi je ľúto, že deti nemajú komplet rodinu. Ale všetko hodil na mňa, aj poslednú hádku, aj za všetko zlé v našom vzťahu môže moja povaha. On je vraj obeť a neprizná si absolútne žiadnu vinu. Že vraj ja som mu "vylepila" slovne, tak ma musel skrotiť. Toto mi povedal. Hrôza. A ja som mu vtedy verila. Teraz už nie.

@filomenajanska aj moj ex bol,plus rovnaká svokra+alkohol,nevera,sprostá som bola..ženy si to vlastne vôbec neuvedomujú,buď príde vytriezvenie a odchod alebo sa trápia celý život a ani samé nechápu prečo.Chce to iba čas po rozchode,platí to aj v tomto.Pracovat na svojom sebavedomí,robiť si radosť a za žiadnych okolností si nič nevyčítat,toho bolo dosť pri ňom.Postupne to prejde a nebudeš mať potrebu to v sebe riešiť prečo to robil apod.Pretoze to je hnup v skratke.Ja som sa vydala,mám rodinu tak ako som vždy chcela,muž o všetkom vie,niekedy ma prepadnu také divné myšlienky-spomienky,hlavne kvôli exsvokre,ona bola elitný narcis a manipulátor,mega toxický človek.Ako muž ma vypočuje,ale gro je to v sebe nejako zneutralizovat a to je niekedy naozaj ťažké,časom sa to samozrejme otupilo,ale asi sa to žiadnej žene nepodarí dostať na 100% navždy z hlavy.A zvlášť ak sú deti,vždy budeš musieť byť s ním v kontakte.Urcite ti pomôže venovať sa záľube ,nielen práca a deti dokola,nájdi si niečo čo ti naozaj robí radosť,je to super psychohygiena.Za pár mesiacov budeš inde👍

@filomenajanska aj ja som s takým žila vyše dvadsať rokov. Nikdy som neriešila prečo sa tak správa, až tu na MK som sa dozvedela, že sú to znaky narcizmu. Na začiatku som mala pocit; že mi šibe keď ma presviedčal, že som povedala niečo čo som nepovedala. Až časom som zistila, že chyba nie je vo mne, ale v ňom. Ku konci ma mučil pasívnou agresiou a raz má aj zbil. To bol začiatok konca. Keď sa po rozvode odsťahoval, neskutočne sa mi uľavilo. Ja s nim komunikujem minimálne, len ked treba kvôli deťom. Väčšinou si píšeme SMS, aj to len keď riešime deti. Som 5 rokov po rozvode a žijem sama len s deťmi a takto mi to vyhovuje. Konečne môžem všetko robiť tak ako ja chcem a nemusím sa s nikým doťahovať. Asi aj táto zlá skúsenosť mi bráni hľadať si iného partnera.