Som naozaj zvedavá prečo ste so svojím partnerom😊 Respektíve prečo ste sa do neho zamilovali alebo kedy ste si uvedomili, že kokos ja ho milujem.😊 Či sa to stalo pri nejakej situácií keď ste si to v sebe utvrdili alebo zrazu ste si všimli , že vám chýba, myslíte naňho častejšie, ako to bolo?😊
Troška príjemnej témy 😊
Ja som sa so svojím, teraz už manželom, zoznámila na zoznamke ... ja som už pri prvom osobnom stretnutí s ním mala ten pocit, že áno, to je on, zodpovedný, dokáže sa postarať o rodinu atď. ... nelietali tam nejaké iskry krížom krážom, sprava, zľava, nepadala som z neho do kolien ... jednoducho som cítila, že je to on ... dnes, po rokoch, môžem povedať, že nie je dokonalý, no nemenila by som ... a že ten môj vnútorný pocit pri prvom stretnutí, ma nesklamal.
Raz mi bolo povedane: Ked spoznas toho praveho, tak to spoznas. 🙂 Ja som to spoznala snad uz do dvoch tyzdnov. :D A nemylim sa cez 12 rokov.
Ja som ho spoznala náhodne kuriózne všetci tomu nechcú veriť ale proste nám to klape stále ,základ je byť tolerantný,ustúpiť keď treba a hlavne komunikovat a vtedy sa zaľúbila rýchlo a vermi vydrží ti to dlho my sa poznáme už 32 rokov a manželia už cez 29 rokov v novembri už 30 sú to tie najkrajšie roky
Ja som zistila az po 3 rokoch, že ho ľúbim. Keď som ho spoznala brala som ho do vtedy ako super kamarata. On sa do mna zalubil hned a tie 3 roky to proste skusal vedela som o tom ale ja 18 on o 9 rokov starsi no nejako som si to nevedela ani len predstaviť. Potom odiisel do zahraničia a vtedy som si to uvedomila, že mi chýba a ľúbim ho. A vdaka nasej dobrej spolocnej kamaratke, ktorej som to povedala a ona jemu sme teraz 6rokov manželia a mame 2 krásne detičky. 😊
vlastne si ani nepamätám, kedy som si uvedomila, že ho milujem, chcem s ním byť čo najčastejšie a chcem s ním zostarnúť. Odvážne tvrdenie, keď sme sa ako štyridsiatnici spoznali, že? 😎 U mňa sa ten pocit rokmi upevňuje, stále sa mi roztrasú kolená, keď ma objíma, zažili sme zaťažkávacie roky, kedy sme doopatrovali svojich rodičov, vždy sme sa snažili byť jeden druhému oporou. Prečo som už roky s ním? Je pre mňa všetkým, najlepším priateľom, milencom, bútľavou vŕbou, človekom, s ktorým sa dá rozprávať vážne na akúkoľvek tému, ale aj neuveriteľne blbnúť, veľa sa spolu nasmejeme, jediné, čo ľutujem, že sme sa nepoznali skôr, ale človek asi nemôže mať v živote v všetko, tak som nesmierne vďačná za to, čo prežívam, lebo viem, že to vôbec nie je samozrejmosť.
a ty?
Veľmi pekné odpovede 😊 Je dobré vidieť, že naozaj sú ľudia , ktorí sú šťastní a ľubia sa 😊
@danica2711 Ja som si začala uvedomovať, že sa niečo deje vtedy keď som sa ráno zobudila a hneď som myslela naňho, chcela som mu napísať, zavolať, byť s ním . Keď sme ešte nebývali spolu 0/24 som mala pri sebe mobil len lebo som sa cítila bližšie k nemu.
Moj chlap je moja velka laska zo zakladnej skoly 🙂... Strasne sa mi vtedy pacil a veru aj sa mi podarilo "ziskat" ho. Boli sme len deti ale bolo to take mile. Za rucicky a pusinka na rozlucku 😍. Ani neviem ako a ci sme sa vobec rozisli 😀...jednoducho preslo 9-10 rokov a ozval sa mi na fb, ze ci si ho pamatam. A jasne, ze som si pamatala...uz vtedy som mala zvlastny pocit...akoby "osud" alebo ja neviem ako to mam nazvat. Dlhsie sme si pisali a po par mesiacoch sme sa aj stretli a odvtedy sme spolu...tento rok to bude 12rokov, co sme spolu, mame 7r syna a aj ked sme si presli naozaj tazkymi skuskami, kedy to nevyzeralo s nami ruzovo, sme stale spolu. Posilnilo nas to a dnes viem viac ako inokedy predtym, ze s nim chcem stravit zvysok svojho zivota. Aj ked ma niekedy neskutocne sere, su to len malichernosti. Jeho srdce je vsak nadherne. Je oddany, milujuci, zodpovedny, vtipny, starostlivy. Mozem mu vsetko povedat. Na podstatne veci mame rovnaky nazor. A za co ho najviac milujem? Ze on miluje mna 😀...taku aka som...lebo som k***a tazka povaha 😝
Ja som priklad toho comu nikto neveri a ani ja som neverila ze je to mozne, lasky na prvy pohlad. Vzdy som bola voci muzom pomerne nevsimava a smiala som sa ze az sa zjavi ten moj pan pravy tak ma bude musiet ovalit lopatou aby som si vsimla 😀 a obrazne sa aj stalo. Ked vosiel do miestnosti tak sommala pocit ze ma niekto tou lopatou tresol a instinkt krical to je ont o je on. Viem, znie to divne. Sympatie boli sice vzajomne ale kedze sme obaja dost racionalne osoby, je medzi nami trochu vacsi vekovy rozdiel a veru uz davnejsie sme mali 18, dooost dlho nam trvalo kym sme spolu zacali chodit a nakoniec sme sa po 2 rokoch vzali. Nie sme spolu este velmi dlho ale zatial som neolutovala ani raz ze ho mam. Skor naopak. Aj ked to obcas nie je jednoduche.myslim ze kazda o tom vieme svoje 😀
Som sním preto, pretože je to hlavne môj najlepší kamarát a môžem mu povedať a rozprávať sa o všetkom, vieme sa spolu zabaviť, bavia nás podobné veci, vieme byť k sebe úprimní a problémy si lahko medzi sebou vyriešiť, staráme sa spolu o syna, takže času máme na seba fakt málo, preto si vážime každú spoločnú chvílku ❤ ...