Prečo po X rokoch manželstva sa prestanú muž a žena sebe venovať?

pretože si mnohí po tých rokoch začnú liezť na nervy, majú rozdielne názory ke´d nájdu niekoho s kým majú nejaké spoločné záujmy, dajú sa dokopy. Niektorí si potrebujú aj niečo dokazovať a tam človek nespraví nič. ale veľa manželstiev je takých že každý má iné priority, záujmy, názory, a pre niekoho je lepšie ukončiť takýto vzťah a mať niekoho s kým chodíš na výlety alebo zdielaš rovnaké záujmy

@stanulienkat presne ako píšeš ..musia na to byť dvaja. Lenže keď muža povahu že nevie preukázať moc city navonok , mala som si na to zvyknúť už dávno ale keď mne to chýba.
Na už prestávam sa zaujímať ako som to robila doteraz . Ja len dávam a nič nemám z toho

Tak ho nakopni ty. Decka k babke, objednaj predlzeny vikend len pre vas. Vikendy organizuj vylety po okoli. Mnohi ocakavaju motylie kridla v bruchu aj po 15 rokoch-to uz zrejme nebude, ale vztah si mozere vybudovat pekny. Je to tazke, ale treba na to fakt dvoch.

Ono to je o tom že veľa ľudí sa pred sebou pretvaruje a na niečo sa hrajú. Po rokoch sa to ukáže a samozrejme sa odcudzia.
Ja tak isto nemám ten problém som s mužom 15 rokov, jasné máme tažšie aj lepšie časy ale vždy držíme pri sebe. Na nič sa nehráme a hlavne aj keď sme manželia naša sloboda nám ostala. Vieme sa porozprávať, vyjasniť si čo nám vadí ale berieme sa taký aký sme nesnažíme sa jeden druhého meniť.

no ak skusas a nic sa nedeje a chlap je hluchy a slepy tak by som mu to povedala narovinu ako to vidis a citis presne tak akosi to napisala sem. ja som uz vo veku kedy mi je jasne ze co chlapovi nepoviem priamo jasne zrozumitelne a holymi jednoduchymi vetami nepochopi. (a to ten moj ma dve vysoke a je mudry rozhladeny chlap ale narazky okolky a naznaky nevidi)
na vztahu musite pracovat obaja a obaja by ste si mali hovorit co vam vyhovuje a co uz nie. ono to akosi nejde samospadom a jeden to nikdy nezachrani.
chapem ako to myslis. mne sa tak rozpadol kedysi davno vztah. tiez bol hluchy slepy aj ked som povedala narovinu. neboli sme manzelia tak som to po troch rokoch jeho necinnosti vzdala.

S manželom sme spolu 13 rokov a mám pocit, že čím sme starší tým sa venujeme jeden druhému ešte viac ako na začiatku.

Som s manželom 15 rokov, z toho 13 rokov manželia a ako nám deti vyrastajú, začíname mať stále viac aktivít spolu a je to super. Máme kopu spoločných plánov a aktivít. Môj muž nie je žiadny romantik v zmysle, pusinky, kvetinky, správičky, vyznania, ale jeho lásku cítim denne. Ľúbime sa, rešpektujeme, podporujeme navzájom, motivujeme sa a sme si oporou. Kvalitný vzťah ti dáva krídla, neubíja ťa. No na vzťah treba DVOCH, obaja sa musia snažiť, budovať a vzťah pestovať, jeden to neutiahne.

Každé manželstvo/vzťah je iný, nedá sa to paušalizovať. Sú páry a poznám takých dosť, že po 20 rokoch mi tí ľudia skôr prídu ako spolubývajúci/kamaráti, ale majú k sebe rešpekt, úctu, vážia si spoločný život a nejaké extra aktivity nepotrebujú. Potom sú páry, ktoré aj po 20 rokoch vidíš viesť sa za ruky, vtipkujú, majú sa radi, iskra stále krásna, niekedy ešte lepšie ako za ,,mládi" pri malých deťoch a budovaní kariéry. A niekde to upadne úplne, lebo niekedy nie obaja chcú to isté. Ty sa snažíš, teda podľa toho ako píšeš, ale keď tvoj muž do toho dáva 0%, tak to ide ťažko. Musíš sa jeho spýtať, aké má predstavy, ako to cíti, kam by chcel, aby sa uberal váš vzťah. Musíte chcieť obaja.

My sme s mužom spolu 10.rok, z toho 4,5 roka manželia, no trávime spolu maximum času… vôbec sa čas na našom vzťahu nepodpísal.. všetko je len o ľuďoch

Ja teda taký problém nemám ale na to treba veľa veľa komunikovať o všetkom a úprimne. Keď sa niečo deje chcieť to riešiť nenechať to len tak nedoriešené a neutekať od problémov lebo to sa rokmi nabalí až kým nezačnú byť buď obaja alebo jeden z partnerov k sebe apatický a už je problém na svete. A hlavne netreba to brať tak, že keď už toho partnera nejaký čas mám tak netreba sa už snažiť. Dokazovať si to ako jednému na druhom záleží treba a to stačia len maličkosti. Čo som si všimla aj kamarátky čo mám tak napr majú ten problém, že aj keby si chceli sadnúť a komunikovať tak partner buď nechce alebo neprijíme absolútne nič čo nenavrhne on sám. A veľa párov si prestanú po čase hovoriť aj že sa ľúbia lebo to berú ako samozrejmosť a to je veľká chyba. Podržať jeden druhého keď ho niečo trápi a podporovať sa. Hľadať taký kompromis, ktorý bude čo najviac vyhovovať obom nie len jednému. A keď už ani to nezaberá tak jedine do poradne a snažiť sa to zachrániť a nie to hneď vzdať. Keď sa to zachrániť nepodarí aspoň človek vie, že sa o to pokúsil a nezahodil to hneď za hlavu.

Vztah je makacka bez pauzy. Len tolko k tomu.

Zvlastne. Vacsinou su manzelia na chybe. U nas je opacny problem. Sme spolu 15 rokov, som od neho o 6 rokov starsia, vzdy som bola ja ta, ktora viac prejavovala lasku a aj viac ziarlila. Dlho som nemohla otehotniet. Podarilo sa nam to po umelom, syn ma 7 rokov a casto mi manzel vycita ze som voci nemu chladna, ze ma pocit ze ho uz nelubim. To ale nie je pravda. Z mojho hladiska akoby som vsetku lasku prehodila na syna a jemu dala uplne vsetko a pre manzela uz nezostava tolko ako bol zvyknuty. Niekedy su u nas hnusne hadky na tuto temu. On ma svoje predstavy ako mu ukazovat ze je stale lubeny a ja mu to nesplnam. Velmi ma to trapi, ale uz to nedokazem tak ako dakedy hoci ho lubim. Je to tazke.