Po čase vzťah chladne, komunikujeme menej
Necitim sa stastna vo vztahu. S priatelom mame silnu chemiu od zaciatku, aj si rozumieme, mame podobne hodnoty, aj tak sa od seba vztalujeme , vela veci nemame vypovedanych, komunikujeme malo. Mrzi ma to, pretoze to malo potencial aj na manzelstvo a teraz ani neviem kam smerujeme. Viem, ze za vsetko nemozem ja sama, ale casto sa vinim z vela veci. Napr.moja opatrnost na zaciatku v nom vyvolavala dojem, ze mozno nemam zaujem, niekedy mi to hovoril, alebo ze som si obcas nepovedala co ako chcem...po dvoch rokoch sme spolu menej, vidime sa menej a to sme chceli zacat byvat. Mam strach sa ho aj opytat, ci v tom vidi buducnost a nadej tak ako na zaciatku. A ani neviem co so sebou, len premyslam ako dalej, cakam. Tie pocity viny som zvykla ale mavat aj v predoslych vztahoch. Priatel mi pripada zmateny, ja som nespokojna, riesi nas kazdy, neviem, ci to skoncit.
Kolko mate obidvaja rokov?
Chvilami som mala pocit ze som to pisala ja…
Okolo toho 2 roku už spadnú ružové okuliare, nedajbože že začneš s chlapom bývať spohodlnie a už nemáte potrebu riešiť veci kam sa pôjdeme najesť lebo navariš doma atd. Presne toto mám doma malo komunikujeme už fakt len ako spolubyvajuci…
Tak ak môžem poradiť, som v 20 ročnom manželstve, deti už veľké, vzťah treba stále udržiavat, komunikovat, a hlavne robiť kompromisy, nedá sa že bude stále po jeho či tak ako ty chces, raz ustúpi jeden raz druhý, vo všetkom, len tak sa dá zotrvať...a samozrejme spoločne strávený čas, ale nie pred tv či Pc hrami, s mobilom....kde sú deti nájsť si pravidelne samostatne čas, a potom samozrejme s deťmi..ak jeden nechce, tam nie je čo riešiť, ale posunúť sa ďalej....aj my sme mali krízu doslova, ale prekonali sme ju a je to dobré...až vtedy si obaja uvedomia že môžu prísť aj o toho druhého a prestanú ho brať ako samozrejmosť vo vzťahu
Už to, že máš strach nie je dobre, komunikujte, inak sa to skončí ani nebude vedieť ako, keďže asi sami navzájom neviete o svojich pocitoch k sebe.
Minule som pozerala zaujimave video, vysvetlovalo pojem "limerence" (z anglictiny). Je to pocit, cosi ako posadnutost byt z niekym, ale z nespravnych dovodov. Je to tuzba byt s predstavou, ktoru sme si o niekom vytvorili, nie s tym realnym niekym.
Chemia - takto casto byva vysvetlene zalubenie - zafunguje chemia, a my v cloveku vidime vsetko so sme si vypredstavovali o idealnom partnerovi. V case zalubenia sa ludia aj trosicku inak spravaju, su ochotnejsi vselico pre partnera robit, aby si ho ziskali, udrzali, z toho stastia ze su spolu maju energiu davat, obohacovat sa. Lakave je to vsetko nove, chut spoznavat a "ochutnavat" toho druheho.... Chemia zastrie mozok a zda sa, ze partner je idealny.
Postupne chemia zalubenia vyprchava, vravi sa ze to trva okolo dvoch rokov, a vtedy uz clovek toho druheho zacne vnimat realne, takeho aky je. Prichadza overenie vztahu. Aj s problemami aj s nemastnymi neslanymi dnami. Vtedy uz je to akoby vedome rozhodnutie, ze tento clovek ma bavi, chcem s nim byt. Dva roky ste sa spoznavali a ty bez zavoja vidis, aky ten clovek je a ci ti vyhovuje.
Samozrejme, clovek nie je rad sam, ale ak sa vznesies ponad situaciu a pozries sa na vsetko z vysky, ak na vsetko pravdivo nahliadnes - tak si vies odpovedat, ci to este stale plati, ze za ti ten clovek paci. Ci s nim ten buduci zivot chces. Alebo ci ten pravy dovod, preco s nim zostavas je, ze uz chces manzelstvo alebo ze nevies a nechces byt sama a podobne...
No a tu potom prichadza ten pojem limerance - ostavas s partnerom preto, ze tuzis aby bol ako tvoja vysnivana predstava? Alebo ostavas s nim preto, ze taky aky autenticky je, sa ti paci a vyhovuje ti?
Ak to prve - vzdy budes citit potrebu menit partnera a to vam lasku neprinesie.
Ak to druhe, to je naozajstna laska, vztah k druhemu. Je v tom ochota tolerovat aj mozno malickosti, co ti nevyhovuju, hladat riesenia spolu na vsetko tak, aby ste boli stastni a spokojni.
Mozno skus porozmyslat nad tym pojmom "limerence" - v tom zmysle, ze mozno snivas o nejakej idealnej predstave partnera, ale nie o tvojom skutocnom partnerovi takom aky je. Ze to aky autenticky je, ti nezapada do tvojho vysnivaneho obrazu, ze ty vlastne nechces byt s tymo realnym clovekom, s jeho prejavmi, ale s tym idealom.
A ked to je tak, ze tento sa ti paci, a vies si s nim predstavit zivot, zbav sa svojho strachu a povedz mu to. kazdy bozi den mu mozes povedat, ako si rada, ze je aky je, a ze ta bavi vo vasom vztahu pkracovat... a prave tato vedoma laska vas bude hnat dalej.
Tak zacni s nim normalne na rovinu komunikovat. Sadnite sa a predebatuje vsetky svoje pocity, problemy, moznu buducnost. Ak toho nie ste schopni, tak zbytocne stracate cas. Dobry vztah je o tom, ze sa partneri nemaju problem porozpravat o comkolvek. Ak sa kazdy z vas tvari zahadne alebo ma strach, nepovie druhemu ako sa citi, aky ma problem, co ho trapi, tak to nie je vztah.