Osamelosť vo vzťahu

No ved mu to povedz (a na rovinu) ze sa citis na posun a uvidis. Ak rozmysla ako Ty, posuniete sa. Ak rozmysla inak, mozno sa vase cesty rozidu... Aj o tom je chodenie, ak navyse nemate 20r a od vztahu mate nejake vaznejsie ocakavania.

Pre mna by bolo byvanie po par mesiacoch rychle, niekomu naopak vyhovuje aj po 2 mes. Je to len o vas.

Čo je pár mesiacov a koľko máte rokov? Po pár mesiacoch by som sa snažila skôr inciovať viac randenia, viac spolu stráveného času ako pár, výlety, rozhovory… treba sa porozprávať o tom, že ti to chýba, čo ti vadí… spoločne bývanie by tu podľa mňa nebolo riešením, možno by ste boli fyzicky viac spolu, ale ak nemá záujem o inak spolocne strávený čas, budeš aj tak stále “sama”.. preto by som najskôr začala tým trávením času, aj keď bývate od seba… ak sa toto nepohne, nebudete na tom vedieť zapracovať, spoločne bývanie by bola v budúcnosti zbytočná oštara, lebo nebude mať asi zmysel v tom vzťahu zotrvať

nie par mesiacov, ale niekolko, takmer rok a pol, sme aj snubenci, vek mame v rozmedzi 20-30. Je velmi zodpovedny a vela pracuje, ale randenie je dolezite, chcem si s nim uzivat viac osobneho zivota, mohli by sme spolu byt len v mensom byte...

No stále je tu tá otázka, či si ten spoločný život budeš užívať, aj keď budeš sama vo vašom byte lebo on bude v práci alebo budete tam spolu len ležať na gauči a nič nerobiť/venovať sa práci… problém s randením a nejakým tým aktívne spolu stráveným časom asi spoločným bývaním zázračne nevyrieši, skôr by som povedala, že to bude ešte menej randenia, lebo veď budete spolu doma... ale ak ti stačí byť fyzicky viac spolu, tak si myslim, že po roku a pol je úplne okej navrhnúť, že by ste sa pozreli po niečom spoločnom… to že sa s ním o tom bojíš porozprávať nie je asi najlepšie znamenie… čoho sa bojíš? Prinajhoršom povie nie a budeš sa môcť odraziť, rozhodnúť sa ako ďalej… takto stojíš na mieste… teraz to máte ako? Každý svoj podnájom alebo u rodičov?

@lindous ja sama, on u rodicov. Problem s randenim mame, on si velmi nevie uzivat zivot, ja potrebujem len obcas niekam ist, nie len doma, alebo stale niekde vonku...

@lindous on akoby nevie sklbit karieru a vztah, alebo sa boji pracovne polavit...u rodicov si zvykol a ma tam vacsi priestor, ale ak sa lubime, mali by sme skusit fungovat inak

Pises, ze snubenec, takze sa chcete vziat? Ako si predstavujete dalsi zivot? Este ste si ani nevyskusali spolocne byvanie, on si nikdy nevyskusal samostatne byvanie... No neviem, na tvojom mieste by som sa so svadbou neponahlala, bala by som sa, ci bude schopny fungovat v domacnosti

@maranta_leuconeura fungovat v domacnosti 😁...neponahlame sa, ale nie kvoli fungovaniu v domacnosti, chceme si este chvilu uzit tuto fazu, proste sa lubime, len by to chcelo viac spolocneho casu

A v com je problem, aby ste sa posunuli k spolocnemu byvaniu?

Tak prevezmi aktivitu ty. Začni navrhovať výlety, spoločné aktivity. Zdá sa mi, že ste obaja introverti, vyhovuje vám to také pomalé plynutie času a mať svoj priestor. Ale pokiaľ cítiš, že ti niečo uniká pod rukami, spoločne trávený čas, rieš to. On sám to od seba nespraví, pretože mu status quo vyhovuje. Práca, mama hotel a občas priateľka, ktorá mu vyplní zvyšok dňa.

Ja sa mu necudujem. Uz som to tu pisal, za mna ideal nie len oddelene spalne ale aj byty 😁 skor mam pocit, ze vy nemate nic spolocne, akurat ty ❤️ lubis ❤️. A cely ten tvoj text vyznieva pomerne pateticky. Ty budes taky rojko, emocia sem, emocia tam a on pragmatik, technokrat. A kvoli tebe to asi az tak menit nechce, teda to, ze sa prekona a bude hrat divadlo.

Koľko času spolu trávite?

Tak naci ste sa zasnubili, ked sa nejdete brat? Nerozumiem 🤷

Píšeš ako anonym a vek hodis v rozmedzí 20-30. Tak pokiaľ máš ty 21 a on 22, tak samozrejme, že on sa do spoločného bývania nehrnie. Pokiaľ má on 30 a ty 28, tak potom by spoločne bývanie už bolo úplne logické.

Každý nový vzťah je na začiatku krásny a lákavý, len časom sa stáva, že prestaneme robiť to čo sme vplyvom zaľúbenosti tak spontánne a ľahko robili na začiatku. A história sa ľahko zopakuje a znova nie sme šťastní v ďalšom vzťahu, lebo nevieme čo máme robiť, nikto nás to nenaučil. Aby bol vzťah presne taký po akom túžime - stále a trvalo krásny, potrebujeme sa naučiť napĺňať emocionálne potreby jeden druhého a tie partnerove sú úplne iné ako tie moje. To som pochopila až keď som si prečítala knihu "Moje túžby, tvoje túžby". Veľká škoda, že som o nej nevedela skôr. Dostala sa mi do rúk až ked sa mi rozpadlo po 13 rokoch manželstvo pre mimomanželský pomer môjho muža. Možno keby som si skôr uvedomovala moje a jeho emocionálne potreby a ako ich napĺňať, dnes mohlo byť všetko inak...... Preto je dôležité mať po boku partnera, ktorý na sebe pracuje a ak zistí, že má niečo robiť inak, tak to zmení a s ktorým spoločne rastiem

Ahoj. Môj prvý vzťah trval 8rokov a z toho 7 sme boli ,, zasnúbený,, bývali sme u jeho mamky a on sa nemal k ničomu. Keď som si zbalila kufre a šla do podnájmu pribehol ale už bolo neskoro. Tá šikana jeho mamky sa na mne podpísala. Nikdy nebudem dobrá . Vždy budem len odtlak...S teraz už manželom som sa poznala 3 mesiace, keď ma k sebe zavolal bývať. Veľmi ma to potešilo. No moje okolie nechápalo ako môžem s ním bývať keď sme spolu ešte nespali. Pusa padla na treťom rande. Samozrejme že som na neho tlačila čo ma veľmi mrzí. Po dvoch rokoch sme sa vzali a rozhodli ísť do spoločnej hypo a dať si postaviť dom. Všetko sa domrvilo. 3roky manželstva. To šťastie a pohoda , láska a všetko pekné sa vytratilo. Večer je na telefóne a rieši prácu. Veľmi ma to mrzí že mňa sa ani neopýta aký som mala deň..alebo akýkoľvek iný záujem. Má prácu ktorá je zároveň aj jeho koníčkom čo ma veľmi teší, nakoľko našiel šťastie a nie je nič lepšie ako chodiť do práce s úsmevom. Ja to nepoznám. Svoju prácu nenávidím... začali prvé škriepky a vykrikuje že si pokašľal život. Ja som mu ho pokazila. Mal krásny byt, odsťahovali sme sa do nového a pomaly zisťujeme že sme sa nechali okašlať. Vďaka domu to všetko začalo. A myslím že aj skončilo. Vlastne za všetko môžem ja. Ja som ho donútila. ...Nechala som sa ovplyvňovať okolím. Keby som vedela vrátiť čas, netlačim. Nechám to pomaly plynúť.
Porozprávajte sa a dajte tomu čas. Sú to veci na ktoré netreba tlačiť a užívať si spoločne chvíle. Budete si vzácnejši. Musel by platiť nájom? Prispievať? Je to zvláštne. No asi to tak má byť

Základná otázka je, či chce aj on viac spoločného času, alebo to chceš iba Ty? Nie je citovo chladný? Emocionálne plochý? Neľúbiš Ty viac ako on? Hlavne na toto si daj pozor.