Mám priateľa a mame spolu dcérku. Všetko je super, stará sa, ma nás rad, venuje sa mne aj malej vždy keď ma voľný čas a nie je práve v práci, pomáha mi s domácnostou no nemám mu čo vytknúť. Ľúbim ho ale nejsom šťastná. Nie je to život, aký som chcela. Trápia ma úzkosti a depresie, led si predstavím, že to bude už navždy. Mám stiahnutý žalúdok, nedokážem sa najesť, za posledný mesiac som schudla 12kg. Cítim sa veľmi zle, najradšej by som len ležala v posteli a plakala. Vyhľadala som už aj psychiatra, mám lieky. Žiaľ, zmena žiadna. Další problém je, že milujem bývalého partnera. Myslela som, že už je to za mnou ale nie je. Boli sme mladý a sprostý a tak to aj dopadlo. Ale viem, že už nikdy nikoho nebudem milovať ako jeho.Stále na nho myslím, mám potrebu mu písať, zisťovať ako ma sa, či niekoho ma. Poraďte prosím, čo mám robiť
Zmen lieky alebo rovno psychiatra. Budem hadat. Mas male dieta. Ale odchodom od partnera si nepomozes. Mas len depku lebo zivot sa ti zmenil o 180 °. Ono sa to podda. Dieta trochu podrastie a spravne lieky spravia tiez svoje.
ja nechapem, ze sa moze zena takto zabrzdit citovo a mysli na byvaleho. Aj vcera bola taka tema tu. Ved po rozchode si doprajem cas na smutok, prijatie situacie , zena by mala byt sama aj rok pokial sa s tym nevyrovna a az potom sa vrham do vztahu s inym. Ja ked sledujem moje okolie, len krutim hlavou. Den po rozchode uz hladaju zeny v zoznamoch znamych kto by ich chcel. Nonsens. Pre autorku: skus si nastudovat nieco o citovej zavislosti, porozmyslaj preco stale ta taha nieco k byvalemu, pravdepodobne on ta nelubil kedze spolu nie ste,alebo tam boli ine vazne dovody, ber aj nadalej lieky a chod na intenzivnu psychoterapiu. Intenzivnu rozumej aspon 1x tyzdenne. Raz mesacne cez poistovnu je malo v takom pripade. Potom si najdi konicek, hobby( je strasne vela zien co nemaju ziadne hobby len rodinu a partnera a kruzia ako zemegula len okolo nich, potom v sebe neustale riesia toto ). Je lepsie vecer padat unavou od cvicenia napr ako spekulovat nad roznymi scenarmi
Ber ďalej lieky, predpokladám, že si ich len nedávno začala brať. Chce to čas. Máš depresiu, lieky by mali pomôcť.
Nečítala som druhu tému, neviem žiadne pozadie tvojho príbehu, vyjadrím sa len k tomu psychiatrovi. Veľa ľudí povie "skúsila som psychiatra, lieky, nepomohlo". Ono to ale žiaľ nie je zázrak na počkanie. V prvom rade, lieky sú prvá časť, druhou je aktívna vedomá práca na sebe, jednak rôzne terapie, ale aj "domáca práca". Nejde to tak, že prehltnem tabletku a moje problémy sa vyriešia. A v druhom, rovnako dôležitom rade, so psychiatrami je to ako s každým iným lekárom, nie vždy sa na prvý krát podarí nájsť kvalitného so záujmom o svojich pacientov.
Ber lieky, lieč sa a potom si nájdi koníčky. Myslieť na frajera môžeš, pokiaľ si nejdeš posrať terajší vzťah.
Plny ucinok antidepresiv sa prejavi az za 4-6 tyzdnov, zrejme je este skoro, tak mas pocit, ze ti nezaberaju. Okrem psychiatra by si potrebovala aj psychologa. Pokial si schudla 12 kil za mesiac, zvazila by som aj hospitalizaciu-ber to tak, ze si trochu oddychnes od vsetkych starosti, nastavia ta na lieky, budes mat kazdy den sedenia, ziadne starosti s varenim a pomedzi to rozne terapie alebo sa mozes venivat konickom-citanie, kreslenie atd.
Uvedomiť si, že nie je to len o tebe a byť šťastná s tým čo máš 👩🎤👍
Môžno to napíšem drsne ale život nie je romantický film. Nie je možné byť šťastná 24 hodín denne, 7 dní v týždni po celý rok. Šťastie je vzácne lebo ten pocit trvá len chvíľu a potom zasa na čas nasleduje všedna realita so všetkým svojimi plus a mínus. Šťastnými nás robia maličkosti a je len a len na tebe aby si si našla aktivitu (čas strávený s dieťaťom, šport, hobby) ktorá ti ten prchavy okamih prinesie. Očakávať od partnera že ťa spraví šťastnou je nereálne.
No to musi sucasneho partnera asi velmi tesit, ked mate spolu dieta a ty myslis na ineho. A este pises, ze je fajn. Tak od neho odid, daj sa dokopy s byvalym, aby si zistila, ze to preco ste sa vy dvaja rozisli, je stale aktualne a prid s placom spat. Mozno otec tvojho dietata este nikoho nebude mat a nekopne ta do zadnice. Daj sa najskor psychicky dokopy a mysli na to, ze nevstupis dvakrat do tej istej rieky.
Píšeš že máš všetko máš dobrého chlapa pomôže ti doma s dcérkou v domácnosti, venuje sa vám tak čo TI chyba. Už nie si sama je tam dieťa to znamená že ak by ste boli bezdetný tak dobre zbalíš veci a ideš dalej ako sa povie. Ale už musíš pozerať aj na dcérku. Vieš ked sa nad tým tak zamyslíš vieš koľko žien tu na MK by dali čokoľvek za to aby malý takého muža akého máš TY. Akú máš záruku u bývalého že bude nadalej s tebou čo ked začnete si spolu a za krátky čas ukončite. Prídeš nazad k tomu manželovi s plačom. Ja som za to že ked sa už raz s partnerom rozídem nikdy s ak nemu nevráti už by to bola chyba. A TY zo super situácie chceš ísť do neistoty. Má niečo ten bývali partner prácu bývanie či len tak chceš byť že sa flákať s nim slobodný život. Kde máš záruku že bude k tebe dobrý že ťa nebude byť okradať biť piť . Má aj ON rodinu či ON žije ako ak má rodinu TY chceš rozbiť dve rodiny. Ak nemá v poriadku po čom túžiš po dobrodružnom živote. Si matka a manželka máš dobrého manžela. Asi TI treba poriadnu facku na prebratie sa.
Tak antidepresíva treba užívať dlhšie, aby nastúpil účinok. Mozog sa musí akoby "nasýtiť"tým. To je jedna vec.
Druhá vec je, že si stále zamilovaná do bývalého. To ale žiadne lieky na svete nezmenia. Môžeš mať najlepšie lieky, aké existuju, aj super manžela, krásnu dcéru, ale keď stále budeš sa vedome a dobrovoľne rýpať v minulosti,sledovať ho na sociálnych sieťach, kontaktovať ho a plakať nad tým, čo sa už nevráti, tak ver tomu, že budeš nešťastná a zúfalá stále. A nie, už to nebude o depresii.
Pokial sa budeš viazať na minulosť a ex, tak áno, stastna nikdy nebudeš.
A co radiť? Začať žiť prítomnosťou a nie sa utapat v minulosti. Tvoj ex uz je dávno za tebou, to len ty na neho myslis.
Po ďalšie, zmeniť psychiatra a uvažovať nad hospitalizáciou, kde by ta dali dokopy.
@veronikaszabova myslím, ze nie len včera.
Sú ľudia, ktorí nikdy nebudú šťastní, aj keby vyhrali euro jackpot, krásnu zdravú šťastnú rodinu a mali najdokolajsi život na svete...
Myslím, že autorka je jedna z nich.
dlhodobo mam pocit,ze je nam prilis dobre a z toho pramenia nase depresie...
kamoskina babka vraviela : "mas depresiu divca,lopatu do ruky"...asi na tom nieco bude
neodsudzujem autorku,toto je vseobecny pohlad na tuto dobu
Nepisala si uz nahodou vcera?