Nie je vám ľúto, že už nespoznáte iného?
Taká trosku filozofická otázka do debaty😃
Tie čo máte vzťah, nenapadli vám občas trochu zakazane myšlienky typu že je vám ľúto že už nespoznáte niekoho iného? Napíšete mi možno že milujete svojho partnera/ muža a nemyslite na takéto veci, v podstate ja tiež ani ho nechcem neplanujem meniť ale ako som staršia dosť si tak všímam ( stačí keď ide okolo nejaký naozaj pekný muž hoci veľmi si ich nevsimam, no občas sa zadarí) že mi napadne že keby som sama tak tohto a tohto možno spoznam a bola by som zase s ním a nie iným a ide to tak dokola. Že síce mame niekoho o kom si povieme že je nás osud alebo naša polovička ale zoberme si fakt že rozumieť si vieme s veľa ľudmi, páčiť sa nám tiež vedia viacerí a ktokoľvek iny by mohol byt na mieste nášho partnera..platí to samozrejme aj obrátene keď vidím napríklad mladé baby vo veku ktorý ja uz nemám a tak si v hlave poviem či aj môj chlap sa nepozrie a nepovie si že mna lubi je so mnou ale uz inú tým pádom nespozná a možno keby mna nemal by táto a táto bola lepšia 😃alebo mladi ľudia ktorí sa zaľúbia v skorom veku a tým pádom neskúšajú iné keď je pre nich dobre to čo majú ale tiež nespoznajú iných.. to len take moje zamyslenie z nudy samozrejme že je všetko dobre tak ako je inak by človek musel byt sám 50 rokov skusat spoznávať užívať si až potom si vybrať jedného, ale len ma zaujíma či niekto sa zamyslel aspoň raz podobne ako ja😄 že koľkých ľudí sme uz v živote obišli s tým že niekoho mame tak nemôžme spoznávať a zažiť niečo s nimi😊
Ja to mám presne opačne, keď uvidím dákeho chlapa, vždy sa poteším, že už nemusím zažívať tú neistotu, ktorá patrí k začiatkom vzťahu, alebo či si sadneme po intímnej stránke, alebo si zvykať na jeho neduhy atď atď… vždy sa rozcítim, že chvalabohu, že mám svojho chlapa, ktorý síce nie je dokonalý ale po desiatkach rokoch sme už ako dvojičky…
Môj manžel je môj prvý (vo všetkom.... úplne)sme spolu 15 rokov, čakáme druhé dieťatko ❤️a nie ,neviem si to predstaviť..som spokojná tak ako som 😊
@lindous uplne tak isto to mam. Som absolutne presvedcena, ze potencialnych idealnych partnerov pre zivot je pre kazdeho niekolko, ale ked uz nejakeho takeho mam, fakt sa mi nechce absolvovat to cele zas a znova.
@autorka a zarovne si myslim, ze aj tvoje myslienky su normalne, a deju sa aj v hlavach tych, co su vo vztahoch spokojni a nechcu nic menit 🙂
Nikdy som takéto myšlienky nemala, skôr naopak, som rada, že nemusím už takéto veci riešiť. A úprimne, čím viac si všímam mužov okolo seba, tým viac som rada za toho svojho.
Tvoj manzel musel ale riadne oskarediet, ked sa ti hlavou prehanaju taketo myslienky pri pohlade na pekneho chlapa. Ludia sa casom vzhladovo menia, proti tomu nic nezrobime. Ja som skor rada, ze nemusim mat pri sebe chlapov, do ktorych som bola v mladosti zalubena.
@lindous ďakujem pekne povedané v podstate súhlasím, to čo mame za sebou za dlhé roky by sa mi nechcelo už s niekym iným, všetko ako aj spoznávanie novej rodiny, kamarátov atd .. to vôbec skôr len take že rande vecera a niečo po😂
Nie, keby sme sa rozisli, chcem uz byt sama.
@deninka233 akože ja to mám tiež tak-dokonca keď spoznam niekoho či uz jeho kamarátov, známych či celkovo keď niekoho spoznam si poviem že kokos neviem si ani predstaviť byt s niekym iným kto celkom inak žije rozmýšľa ..ale kedysi som viac verila na osud a tieto veci dnes si tak hovorím ze keby to nebol on možno niekto iny s kým by som zašla až sem lebo naozaj rozumieť si vieme s viacerými
@vesimelonimarsista nevyberala som si podľa vzhľadu hoci som bola mladá ale nebol to bod číslo jedna pre mna. Skôr charizma a tak celkovo pocity
@vanilkovazmrzka ja možno preto takto uvažujem lebo keď vidím okolo seba ľudí ktorí niekoho majú a dajme tomu niekde niekoho spoznajú či už v práci, vo fitku atd a sú unesení že ako sa im ten človek páči jak to iskrí ako si rozumejú a myslia si potom že ten ich partner už nie je ten správny lebo aké majú pocity pri tomto, tak si lem presne poviem že veď je to normálne ze keby chceme tak aj 10 akože partnerov môžme mat nie je to nič neuveriteľne si rozumieť aj s inými. Ale tie roky čo sme prežili s niekym nič nové nenahradí
@radacak aj môj muž je pre mňa prvým a dúfam posledným, sme spolu tiež 15 rokov, máme 2 detičky, budujeme svoj 1.vlastný domov a nič nám nechýba ❤️
@mamidomi91 aj my sme svoji prví a toto všetko nás ešte len čaká čiže keď budeme mat deti zase sa budeme možno cítiť ako ini ľudia 😃 no aj preto mi tieto veci napadajú keď nikoho iného nemal či ho to o to viac lákať nebude, napr keď spozná nejakú babu/ženu s ktorou si bude rozumieť lebo myslím je to bežná vec stačí že niekto sa usmieva 😃😅a či si tak nepovie že proste už nemôže viac
@autorka ano chapem, tiez to tak beriem 🙂
Mam to uplne opacne. Dokonca som nastavena tak, ze keby sa niekedy rozideme, uz chcem zostat sama. Nechcelo by sa mi znova zazivat to zoznamovanie, randenie (a s tym spojena ista davka stresu), spoznavanie toho cloveka vratane jeho chyb, zlaďovanie sa, zistovanie nasich vzajomnych reakcii, rutin atd atd. Nie, neprosim si. Vyhovuje mi ten pocit uvolnenia, istoty, bezpecia a vedomie toho ze sa pozname a vieme aj svoje slabe stranky, s ktorymi sme sa naucili pracovat.
Keď čítam tie príspevky tu na MK, akí muži chodia po svete, som za toho môjho vďačná nech je aký je. Takéto myšlienky ako ty popisujes nemám, skôr naopak, som presvedčená že aj keby som zostala sama iného muža už nechcem. Náš vzťah s manželom budujeme už 13 rokov a začínať odznova s niekým iným je nočná mora.
@kittykat22 je na každom ako odpovie sú tu odpovede pekne napísané kde nikto nemusel písať mens dátumy históriu rodiny ani nič podobne ..normálna tema o pocitoch kde aj odpovedať sa dá inteligentne tak že inteligentní pochopia a ostatní nie tým pádom aj autori odpovedi zostanú v kludnej anonymite 😃
NIE keď tu čítam čo za exotov sa po svete pohybuje 😀 a ďalšia vec, že je náročné nájsť niekoho s kým si kompatibilná... v sexe, peniazoch, vzdelaní, názoroch na svet, názoroch na výchovu, politike, náboženstve, bežnom fungovaní.
Ja si vzdy vydychnem, ze uz to snad nebudem musiet absolvovat. Ja tu zoznamovaciu fazu a zladovanie a potom zaciatky byvania a kym sa spoznate a dojdete na to co komu ako vyhovuje a ,,ako spolu vydrzat" povazujem za utrpenie 🫣
Presne to mi minule prebleslo hlavou..
Áno, mám manžela, s ktorým som šťastná, funguje nám to, nevymenila by som ho, bol môj prvý úplne vo všetkom.. a tak mi to došlo že už nezažijem také tie prvotné oťukávačky a to či som niekoho zaujala, ako sa to vyvinie, nejaké to pobláznenie... nie je mi to ľúto, tiež by som si tým nechcela prejsť, len som si to uvedomila z takého pubertálneho hľadiska že to už ani nebude
nie, nie je mi to luto. Stretla/ spoznala som vela muzov aj potecionalnych partnerov, ale som rada, ze mam mojho terajsieho priatela. Nechcela by som to znovu vsetko absolvovat a navyse mam dost, ked citam niektore temy na MK, tak som za toho mojho neskutocne vdacna.
Raz som počula toto:
Dve klamstvá muža: 1. nemasturbujem, 2. nepozerám porno
A teraz mi napadlo, že
1 klamstvo ženy: nikdy som sa nezamyslela, aké by to bolo s iným 😄😄
Nie, lebo pred vztahmi som sa poriadne vyburila.
tak to som sa pobavila, nie, nie je mi nič takeho ľúto, lebo tolko kktov co človek stretne za život, to sa ani zrátať nedá. Ja som to vyhrala na celej čiare a nemenila by som nikdy a s nikym. Praveze mi je az luto, ze aj baby v mojom osobnom okolí az take stastie nemali, ale tak kazdy si je strojcom..Aj ked je tiež pravda, že tych dobrých je ako šafranu.
Nie, vôbec.Praveze sme minule s kamarátkou rozoberali, že kde by sme si niekoho hľadali máme 45 r.mňa za tie roky máloktorý muž očaril a teraz by som mala latku nastavenú sakra vysoko🙂)a ťažko by som robila kompromisy každý má za sebou nejaké ex, deti milión problemov
Luto mi to je, lebo randenie ma bavilo, ale na druhej strane by sa mi nechcelo prehrabavat v tom co ostalo v mojom veku 😀. A vlastne moj je v mojich ociach stale ten naj ☺️
nie nie je mi to luto 🙂 som vdacna za manzela a to aky je a hlavne mne sa uz fakt nechce riesit randenie, spoznavanie sa, ... a ked sa pozeram naokolo, co riesia single kamaratky alebo staci, ked raz za rok vyjdem von do mesta, co za material sa tam vyskytuje, este radsej sa vraciam domov a snad mi bude dopriatych tych dalsich 40 rokov prave s tymto jednym muzom
Mať o 20 rokov menej, tak možno rozmýšľam inak. Teraz to mám doma “upratané”
Naopak ,veľmi ma to teší . Keď sa tak poobzerám okolo nemala by som z čoho vyberať. Z tých chlapov sa nejako vytráca mužnosť. Keď to takto pôjde ďalej neviem čo bude za 15 rokov. V duchu ľutujem svoje dcéry.
Nie, mne to ľúto nie je, neviem (nechcem) si predstaviť opäť prechádzať nejakým tým výberom partnera - randením, zoznamovaním, spoznávaním, zase sa s niekým zohrať, proste začínať od nuly 😅... a to si nemyslím, že môj partner je môj osud, druhá polovička, jediný pravý lebo v niečo takéto v podstate neverím... práveže viem, že za tým vzťahom je práca a ako hovorím už by sa mi nechcelo začínať od znova