Neznášam môjho muža
Ahojte.. Mám taký veľký problém,neviem,ako to riešiť.. Môjho muža nemilujem,už dlho.Vadi mi úplne všetko,čo sa jeho týka.. Či je doma, či nieje doma, či chrápe,alebo spí potichu, či rozpráva, či je ticho, nemôžem ho vystáť... Vadí mi,keď mi volá,keď mi píše,neviem,čo sa to somnou deje 🥺 Sme spolu dlho,mala som iba 17 rokov,keď mi prišiel do života, máme dve malé deti,(10 a 2)..No čím ďalej tým viac rozmýšľam nad tým, prečo sme vlastne spolu... Máme úplne iné záujmy, úplne iné názory,nevieme sa spolu takmer o ničom baviť.Nebolo tomu tak stále, posledné dva roky je to hrôza.A ja čím ďalej, tým viac som naňho alergická.. Stále mám v hlave,aby som odišla, že ho nechcem, že jednoducho na mňa ešte niekto čaká,nie teraz,ale že ešte mám šancu byť šťastná . Cítim také prázdno, beznádej.. Náš vzťah nikdy nebol bez chyby.Aby som opísala z časti, prečo sú moje pocity voči nemu také, aké sú..Keď sa mi 20 ročnej narodil náš prvý syn, nič ho nezaujímalo,prežívala som strašne ťažké obdobie,v ničom ma nepodporil, všade som chodila sama.Na prechádzku,za rodinou,na nákupy, skrátka všade.On mal svojích kamarátov,svoje koníčky,svoju prácu a my sme boli veľa rokov na poslednom mieste.Trvalo to veľmi dlho,zvykla som si robiť program sama s malým, keďže muž pracoval a víkendy sa mu nechcelo.. Prišiel zlom,Nakricala som naňho, že sa chcem rozviesť, že toto nieje život a predsa syn nieje iba môj.. Začal sa viac snažiť ,po 10 rokoch sa začal snažiť,ale mne už to nič nehovorí...Nechcem s ním už tráviť čas, už mi zavadzia..Ak s nami náhodou aj niekam ide, vždy to skončí hádkou .Ani jeden jediný výlet sa nám nepodaril bez hádky..Nevieme spolu fungovať..Ja som si zvykla fungovať sama a on mi proste vadí... Stále rozmýšľam, či je chyba vo mne
Nefungovalo to na začiatku nefunguje to teraz ak s tým nič nespravíte ani fungovať nebude, otázka je len jedna. Prispôsobíš sa alebo to ukončiš?
Ak vies zit sama financne tak co ti brani? Kedze ocividne si "slobodna matka" aj ked vydata? Mas okolo 30ky z dievcata sa stala zena a rozvidnelo sa ti. Normalny jav. Ak si sebestacna vela zien odchadza od muzov ked im deti odrastu.
Čo deti? Len ty a ty a ty. Načo si si robila druhe dieťa keď ho neznášaš?
Šla na terapiu a dala vzťahu 2. šancu
@cocolino234 máš pravdu,ale ja som voči nemu ešte tri roky dozadu,keď som otehotnela s mladším prechovávala city..Takže som si sprostá myslela,že sa to zmení..Aj sa to meniť začalo,keď som sa mu povyhrazala rozvodom,ale teraz pre zmenu nemám chuť na tom vzťahu pracovať ja....A môžem sa aj rozkrajat,proste ho neviem v mojej blízkosti vystáť 🙄
K tomu len tolko, ze uz je asi aj jedno, kto z vas je na vine, a mozno ani jeden, len ste si proste nesadli. A ak ho uz nelubis, zrejme niet cesty spat. Zivot je prilis kratky na to, aby sme ho travili s ludmi, ktori nam vadia. Asi to aj sama citis, len je tazke rozhodnut sa. Ja som sa s prvym muzom dostala do stadia totalnej alergie a ukoncila som to. Vadilo mi na nom aj to, ako sa presuva po dome, ako prezuva, pije, proste vsetko, az som si uhnala z toho stresu zdravotne problemy. Bolo u nas tak dusno, ze sa to odrazalo aj na dcere, vtedy som si povedala, ze stacilo a nasledoval rozchod.
@pribinak prepáč,ale niesom toho názoru, ostať v nešťastnom manželstve iba kvôli deťom. preto ich ani nespomínam,lebo toto je o mne a o mojom mužovi,nie o našich deťoch..Som toho názoru,že keď je šťastný rodič,je šťastné aj dieťa..Sama som to zažila,viem,o čom hovorím..
Nás pravo byť šťastná , určite aj s niekym iným. Vo vzťahu sú vždy dvaja, takze chlap žiaľ za chyby platiť musí. Rozvod vo vašom prípade bude vykúpenie hlavne pre teba.
Ked chces byt stastna,zacni nieco robit. Pravidelny cas s manzelom bez deti. Bez tem ohladom rodiny. Zacni sa onho zaujimat,ak chces,aby sa zaujimal on o teba. Konflikty a problemy su normalne. Normalne su hadky. Normalne su emocie. A normalne je hladanie rieseni na ne. Spolocne. Aby obe strane boli spokojne. Tak zacnite,lebo lepsie to nebude,ak sa nezacnes snazit ty a aj on.
Tak sa rozveď a odíď.. ale nechaj mu aj deti, lebo aj tie ti môžu zachvilu začať liezť na nervy.. aj robota, kamaráti, rodina.. čo ja viem, pre mňa je toto bežný jav v mojom živote, že proste začnem nenávidieť vlastných kamarátov a podobne 😅 musím si vždy dať pauzu, lebo sa to vo mne len stupňuje.. moj muž to už pozná.. vždy si musím dať nejakú psychohygienu.. idem na víno, na kávu, na wellness, ku psychologovi idem na pokec, kadečo proste porobim, až mi začnú všetci chybať.. neviem si predstaviť zahodiť ani jedno z mojich priateľstiev, alebo manželstvo, či deti.. pokial si vieš život predstaviť bez muža, tak chod.. ale nikde nemáš zaručene že stretneš niekoho, akého si v hlave idealizuješ 😅 to máš len v hlave, ako aj cely tento problém.. ja z kratšej cesty nikdy nejdem, keď mám problém ja, riešim ho ja, ľudia okolo mňa nebudú chodiť po špičkách a v takej práci už vôbec nie..
Podľa mňa si na neho len veľmi,veľmi nahnevaná. Keby si k nemu nič necítila bol by ti ľahostajný,v tvoju myseľ by zamestnávali úplne iné veci,nie ako toto ze celý deň myslíš na neho ako ho nemôžeš vystáť...celé dni myslíš na muza ktorého nelubis, porozmyslaj a hlavne nerob unáhlene závery.
@elizabet173 ja sa tomu tiez cudujem, no mnohe zeny vztah "zachranuju" dietatom. Podla mna velmi sebecke rozhodnutie a neschopnost vziat zivot do vlastnych ruk. Nehovorim, ze je to autorkin pripad, je to len taky moj zivotny postreh.
Podľa mňa sa tieto tvoje pocity nedajú len tak zvrátiť. Ja by som sa netrápila, v živote ide o to aby sme boli šťastní. Tak asi na to by som myslela v prvom rade.
Pri 2 deťoch a jeho snahe zmeniť niečo by som namiesto rozvodu riešila nejakú manželskú terapiu. Deti trpia vašim vzťahom a budú trpieť aj vašim rozvodom
ako sa ti vyvinul život?
Stále rozmýšľam, či je chyba vo mne, snažila som sa predstierať,že som šťastná,ale už to ďalej nedokážem..Ani kvôli deťom.. Starší syn si všetko uvedomuje, všetky tie moje nervy z muža a ja proste nechcem tomuto vystaviť aj mladšieho..Snažila som sa s ním o Tom porozprávať,ale bez výsledku.Vraj je všetko moja chyba,on sa snaží a ja som nevďačná,ale ako sa mám do neho opäť zaľúbit,keď ho nemôžem vystáť? Preč neviem kam ísť(moja rodina žije v zahraničí, ďaleko od Slovenska a to by mi môj muž nikdy nedovolil),nejaké peniaze ušetrené mám,v hlave nakakane nemám, určite by som sa vedela postaviť na nohy,ale spraviť ten prvý krok je sakra ťažké... Čo by ste robili na mojom mieste?🙏