Neviem ako ďalej, nemám chuť na sex
Ahojte, možno mi poradíte. Môj partner sa extrémne zmenil, nikdy nepatril k chlapom, čo sa išli pretrhnúť od roboty, ale teraz je to extrém... Skutočne, čo si sama nespravím, tak nemám (len pre takú predstavu, predvčerom som sama spilovala strom na záhrade a on sa na mňa pozeral)... Nemám chuť mu niečo ani povedať, všetko otočí proti mne. Mám pocit, že mám druhé dieťa, no ešte aj to postihnuté sa naučí skôr veci ako dospelý chlap. Je strašne sebecký a všetko čo len on chce... Ja si odopieram veci, aby som mohla ísť s malým na terapie a on si rozhadzuje na sprostosti... Mám starý polofunkcny sporák, ale pán si kupuje modely lietadiel, farby, stretce, neviem aké kraviny. Nedá sa s ním rozprávať, buď sa zduje a viac sa nebaví alebo všetko otočí proti mne, že je to všetko kvôli tomu aká som ja. Nemám chuť ani na sex s ním, pripadám si ako matrac, pozná ma len, keď niečo chce. Unavená a utahana z celého dňa sa mám večer ešte nachystať. Aj ten sex je taký... Celý čas sa pri tom pozera na svoj penis a neviem, pripadám si že ho ani nevzrušujem. V poslednej dobe mám obrovské depresie, ale bojím sa ísť k lekárovi, že v pripade, že to skončíme, použije to na súde proti mne a vezme mi aj syna. Aj keď neviem, čo by s ním robil, ale stále mi rozpráva ako s nim on. .ostane doma a ja mám ísť robiť. Čo by som mu dopriala, aby si to skúsil, ale pre synove dobro to veľmi nechcem. Som už úplne na dne, bez neho to nedám finančne, s ním psychicky...
nemyslím si, že by si zobral postihnutého syna do svojej opatery keď píšeš, že nie je ochotný nič urobiť, to je len strašenie... ale ty potrebuješ oddych, vystriedajte sa na nejaký čas ty do práce a on doma, nech pochopí aké to je náročné
@nikoll29 nezaváži to potom pri starostlivosti o dieťa? Nie som nejaký sociopat. Starám sa o malého aj teraz... Len mám často veeeelmi čierne myšlienky, jednoducho má všetko strašne ťaží...
Mozno si iba vycerpana zo vsetkeho (dieta, postihnutie, nedari sa vam asi ani moc financne - nemate na nove vybavenie kuchyne, terapie), mas depku a hladas teraz na nom hlavne chyby. Ze je "neschopny" sa postarat o vas, nestiha aj pracu aj robit tazke prace doma.
Mat (postihnute) dieta neznamena pre muza uz len otrocit do smrti v praci a doma. Polofunkcny sporak predsa stale funguje, netreba hned novy a aj v manzelstve s dietatom je povolene mat hobby - model lietadla snad nestoji ako sporak.
Sama to nedas, jeho neznasas. Budes si musiet vybrat. bud budes sama a 100% uväzok do prace, alebo spolu a musite sa dohodnut na kompromisoch. Ak mate malo penazi, tak si skus najst polovicny uväzok. Neda sa iba hadat, treba prist s konkretnymi rieseniami.
To s tym pilenim stromu mi pride, ze si dostala nahly napad na skraslenie zahrady, jemu sa vtedy nechcelo a uz bol z toho problem.
Skor smer psycholog a poradit sa.
@lucka_ke to by som veľmi rada, ale neviem si to predstaviť, chlapovi starostlivosť o malého je pustiť telku alebo pc. Veľa som sa nadrela, aby som ho dostala tak, kde je teraz a je toho ešte dosť na čom treba pracovať. Ani teraz, keď som doma nedodržiava pravidlá pre malého... Bojím sa toho, že za nejaký pár mesiacov, budeme tam kde sme boli pred dvomi rokmi. Zavretý stále doma a s jeho záchvatmi. Už prežiť túto koronu bol zaberak. Na druhej strane, by som bola rada, keby si to všetko vyzral aj u lekárov, keď nebude robiť, čo má, lebo ti hneď zbadajú, či sa s dieťaťom pracuje. Ale všetko je to na úkor syna zas.
Neboj sa vyhladat pomoc a chod rovno za psychiatrom. Posudi co treba alebo netreba. Hlavne to treba riesit cim skor, lebo sa tvoja psychika moze zhorsovat a potom to nebudu lahke lieky na ukludnenie na pol roka ale tvrde lieky na ukludnenie do konca zivota. Pomoze ti uvidis.
@majkeel viem, že to nemyslíš zle... Ten strom bol príklad, bavili sme sa o tom už pred vyše mesiacom, že ho treba vypilit. Včera mal voľno, nechala som ráno aj pospať dlhšie. Ale tak je to zo všetkým, ani len žiarovku nevymení... Kedysi mi pomáhal a robili sme veci spolu, teraz sa vždy len pozerá ako niečo robím. Keď mu niečo poviem, či mi ide pomôcť, tak to odflakne, len aby mal pokoj. Ja nemám chuť sa stále hádať a pozerať sa aky je zduty, že som ho niečo poprosila spraviť, tak si robím veci sama. Áno model nestojí ako sporák, ale sa to nazbiera jeden 50€, druhý 70€, plus farby k tomu potrebuje, volake nálepky, či čo to je. Ja nemám žiadny koníček, lebo na to nemám čas... Nepindam mu do modelov, nech si ich robí, len proste neviem, pozerá sa iba čo on potrebuje a všetko ostatné je druhoradé, to mi na tom vadí. Keď mu to poviem pekne, že by si mohol kúpiť ten model na budúci mesiac alebo nejaký lacnejší, tak zas som len ja za tú čo mu nedopraje. A s prácou... Robila som na polovičný úväzok, ale nedalo sa to časovo, tak sa zamestnávateľ rozhodol, že si nájdu niekoho iného. Hľadám všetky možné aspoň občasné práce a do každej idem. Malého mi zo škôlky vyhodili, do inej ho nevzali a nemám ho komu zveriť na stráženie. Ja mám pocit, že všetky kompromisy sú na mne, tak mi povedz, čo ešte mám spraviť... Nehucim furt na neho, prosím ho o pomoc, chválila som ho vždy keď niečo spravil, aj keď som nebola s tým spokojná, snažím sa nehadat, chápem, že si chce aj oddýchnuť po robote, ale ja nemám čas absolútne na seba...
Podla mna ked odides, financne to bude zle, kedze sa staras o syna a on ked s nim bude, aj tak nebude cvicit. Ked si s nim, sice nic nerobi, ale aspon dohliadne, potom nebude ani to. Ak sa ti da vydrzat, ostan, cvic so synom, venuj sa mu, aj sebe a od muza asi vela neocakavaj. Peniaze isto ano. Myslim, ze bez tvojho, aj ked nevydareneho muza, by si to mohla mat este tazsie.
@ciernysokol toho sa presne bojím, len psychicky to nedávam dosť dobre... Všetky naše hádky vyústila v to ako za všetko môžem ja. Preto sa už ani nehadam. Aj keď som mala prácu, tak mi vyčítal, že on musí kvôli mne skôr chodiť z roboty (o polhodinu) a menej zarobí. Nedávno mi poslal článok, že za postihnutie syna môžem ja, lebo počas tehotenstva mi chýbal nejaký vitamín, či čo. Potom nejaké video o hormónoch v tehotenstve a postihoch... A takto ma dáva dole stále, namiesto podpory.
neviem akú má malý diagnózu, ale denný stacionár by nebol riešenie? a ty zatiaľ na polovičný úväzok do práce?
No treba to nechat vyhoriet...ked ho poziadas aby daco urobil...nechaj to tak aj mesiac kym to neurobi....
muz zjavne nevie zpracovat, ze mate postihnute dieta ☹ krasne to vidno na tom, ze ti hodil, ze za postihnutie mozes ty (co je hlupost, pokial si nepila/nedrogovala/nebrala lieky) a preto ide aj vas vztah dolu vodou. ty si fixnuta na syna, muzovi davas pocitit, ze nieje schopny sa postarat o syna, ze ty to vies lepsie. urcite by sa vam hodila nejaka pomoc - umiestnit dieta aspon na pol dna niekam, ty do zamestnania na par hodin
Neviem ako má syn dg...možno má nejakú aj tvoj manžel (keď myslí hlavne na svoje potreby a chýba mu asi empatia)...autizmus má napríklad často genetické preddispozície. To nemyslím nijak zle, len konštatujem.
Píšeš, že ti predtým ako tak pomáhal...čo sa stalo, že prestal?
Tiež píšeš, že ti malého zo škôlky vyhodili, myslíš tým klasickú/bežnú? Či zo špeciálnej ti ho vyhodili?
Je mi veľmi ľúto čo zažívaš, myslím že by bolo super, ak by sa ti malého podarilo umiestniť do špeci škôlky aspoň na pol dňa...i ty by si si trochu vydýchla...aspoň psychicky 🙂
A v tomto bode ste skoncili. Nie ty chod ku psychologovi,ale obaja. Jeho tazi postihnutie syna a ze ti to dava za vinu zasielanim clankov,videi,su jeho vykriky. Apaticke je,lebo ho to tazi. Vies,my zeny unesieme vsetko a berieme to inak ako chlapi. Chyba vam vzajomne pochopenie a zmierenie sa so situaciou.
@ayanamirei suhlasím z tvojou odpovedou. Tiež si myslím že on upadá na ,,duchu" lebo sa nezmieril zo zdravot. Stavom svojho syna. No je to problem oboch, určite je riešenie na posilnenie vzťahu cez pokorné prijatie osudu.
No ja neviem, keby bol vudy taky a ty si sa teraz prebudila nie je co dodať. Ale ked tak citam vyzera to, ze mozno in ma nejaky dovod tiez.. ak doteraz taky nebol a teraz straril zaujem znamena ze ma aj on problem . Mozno kríza , mozno ta vidi len ako mamu co drie s postihnutým synom .. mozno je to aj naň vela .. ja si myslim, ze proste rezignoval lebo nema uz ani priateľku ani manželku len opatrovateľku postihnutého dieťaťa . Twraz samozrejme v ideálnom svete by sa pozbieral a začal pomahat a riešiť ale vela mužov su neschopní a nechajú to vsetko skor upadnut. V skratke mate problem obaja a mali by ste sa porozprávať, mozno manželská poradňa kde vam pomôžu trosku si najst cestu k sebe a vidiet sa inak ako muz a zena co potrebuju jeden druhého ... raz to nude medzi vami klapať bude pomahat aj snažiť lebo tam bude zaujem. Nebaví ho tento zivot a neba tiez nie.. tak to zmeňte .. ostane pride samo.. ty si sa urcote tiez zmenila.. porozmýšľam.. viem ze to neni lahke ale nie si len mama ale si aj zena a manzelka a clovek, ktory ma mat záujmy, byt veselý taka aka si taka je atmosféra. Viet zento znie hlupo ale je to tak. Vzdy sa zacne obviňovať a cakat na toho druhého ale nieked ystaci zacat u seba. Dalsi si hobby, daj na nejaky cas dieta mizivý nech sa stara vela toho n par h denne nemoze pokaziť. Zajdi si na shoping , oblec sa a účes .. vyjdi si s kamarátkami .. uvidí ze sama zisej a mas radost zo života energia sa zmeni. Porozmýšľam ako ta on vidi teraz. Niekedy su to maličkosti ale muzi si neni ziadne hlboké stvorenie takze nic hlboké nečakaj ...
sice sa bojis odbornej pomoci ale ty ju potrebujes a byt tebou nejakeho psychologa vyhladam. mozno by ti aj poradit ako dalej pokracovat v takomto vztahu.