Neverím partnerovi, že ma ľúbi
Ahojte.
Uz dlhsie bojujem s velkou nedoverou voci ludom. Pricina tkvie pravdepodobne v detstve, kedy sa moja matka o mna sice z povinnosti starala, ale neprejavovala mi lasku tradicnym sposobom - nezaujimala sa o moje starosti ani radosti, nerozpravala sa so mnou o nicom sukromnom, bola som len povinnost, ktoru si plnila.
jej "laska" bola podmienena mojimi uspechmi v zivote a mojim chovanim voci jej osobe.
dva roky dozadu sa mi rozpadlo manzelstvo, resp. som sa ja rozhodla rozviest s manzelom.
nasla som si potom nahodne noveho partnera. ktory je velmi laskavy a dobry na mna. naozaj mu nemam co vycitat. zaujima sa o mna aj o moje deti, pomaha mi v domacnosti, aj ked spolu nezijeme, je vsimavy, nikdy mi nic skarede nepovie. sme spolu 1,5 roka.
a ja mu proste stale neverim, ze ma lubi :( a potom mame zbytocne dusno vo vztahu, lebo napr ja chcem ist na vylet, jemu to z nejakeho dovodu nevyhovuje a ja to hned beriem ako dokaz toho, ze mu na mne nezalezi, lebo "keby ma naozaj miloval, tak by chcel so mnou travit kazdu sekundu svojho casu".
alebo byvame spolu vzdy v sobotu v noci, mne sa niektory vikend nebude dat, on to vezme v uplne v klude, ze vsak o nic nejde, a pre mna je to okamzite "dokaz" toho, ze som mu ukradnuta, lebo po "spravnosti" by mal smutny a nestastny.
stale vo mne hloda to, ze je so mnou len preto, ze nema po ruke ziadnu lepsiu.
a pritom, on mi nikdy nedal ani najmensiu zamienku sa takto citit, naopak, vzdy mi povie, ze keby so mnou byt nechcel, tak so mnou nie je. neverim mu to :(
ak ste niektora z vas zazili nieco podobne, ako ste s tym dokazovali bojovat?
ja tomu v hlave rozumiem, ale vzdy zas a nanovo, ked nastane taka situacia, tak moj prvy pocit je: nezalezi mu na mne, nema ma rad.
unavuje ma to, otravuje mi to vztah, som objednana aj na terapiu uz, ale dovtedy by som uvitala akekolvek konkretne rady niekoho kto si tym presiel a dokazal nad sebou vyhrat. dakujem.
fúha.... ťažká situácia. nepíšeš, koľko máš rokov.... ak si ešte príliš mladá (cháp do 30), tak je to nedostatok sebavedomia. a poriadny. ak máš už aspoň po 35, tak smer psychológ, lebo sama toto asi nedáš. rozprávala si sa o tom s priateľom? povedala si mu svoje pocity? čo on na to?
@bosorka2302 ano. ale on bol v tomto opacny ako sucasny partner. daval mi najavo svoju lasku okazalymi prehnanymi gestami.
napr bol extremne ziarlivy, co som ja vnimala ako dokaz lasky.
sucasny partner nie je ziarlivy vobec, bezvyhradne mi veri.
ex partner ma napr nepustil samu potme ani do obchodu, co som zas ja vnimala ako dokaz lasky, teraz by som to vnimala ako obmedzovanie.
ex partner mi kazdy mesiac nosil kytice a kupoval neosobne drahe luxusne darceky, ale popritom ma neustale podvadzal s inymi zenami.
sucasny partner mi nosi drobnosti, o ktorych vie, ze ma potesia, napr ked mam tazky den, tak mi donesie moj oblubeny energy drink, lebo vie, ze ja si ho nekupim. alebo ked vidi v obchode nieco, co bezne nemavaju a vie, ze to mam rada, tak mi to vzdy kupi a donesie.
s expartnerom som zacala byvat hned ako sme sa spoznali. sucasny partner sa do spolocneho byvania nehrnie (este nemam vyporiadane bsm po rozvode).
proste to mam u seba vnutri uplne pomylene, tie predstavy o laske.
Potrebujes asi prefliaskat ako dokaz ziarlivosti a lasky. Asi si myslis, cim viac modrin, tym "vacsia" laska.
Nechces ho radsej prenechat niekomu normalnemu, kym aj jemu pokazis predstavu o vztahoch?
Nájdi si psychoterapeutku. Aspoň pár sedeni
@panelacikova praveze mam uz takmer 40. a ano, s partnerom som sa o tom rozpravala, uz velakrat. vzdy mi povie akymi vsetkymi sposobmi mi dokazuje svoju lasku, ja sa na chvilu ukludnim, pochopim, a potom to pride zas. totalna neistota v mojom vnutri. ja neverim ani mojim kamaratom, ze ma maju radi :( stale mam v hlave, ze ked pre mna nieco urobia, tak sa im musim silou mocou oplatit nejako, ze to urcite nerobia len preto, ze ma maju radi, ze za tym je isto nieco ine. :(
aj deti ma maju radi, ale to len preto, ze musia, ze nemaju na vyber. toto je moje vnimanie sveta :(
a uvedomujem si, ake to je zle a nespravne a pomylene, dokazem sa chovat normalne a vnimat to spravne vsetko, ale niekedy, ked pridu tazke momenty, stres, unava, tak padnem dole a moj obraz sveta je zas pomyleny.
ano to bude tym toxickym manzelstvom, terapia pomoze
@pribinak ano. uz mam dohodnute. len najblizsi termin je az o mesiac a pol.
..akoby som citala o sebe
Ja by som zašla za psychológom, on ti tieto veci objasní, alebo si kľudne kúp nejakú knihu.
Cielom vztahu je byt s niekym spolu, pomahat si, mat v zivote spolocnymi silami co najvacsi klud, relax, harmoniu a pohodu. Nie byt podrobovany den co den skuskam, testovaniu a dokazovaniu, ako druheho "lubis". A ked nie, tak je dusno. To nikoho dlhodobo nebude bavit. Vyciciava to z energie.
@bosorka2302 aj manzelom aj matkou. vzdy som bola v pozicii, ze som si lasku musela "zasluzit". ako dieta som nikdy nebola v pozicii, ze ma moji rodicia milovali nezistne, len preto, aka som.
a potom to ex priviedol do este vacsieho extremu, ze on mi daval velmi vela lasky, ale bohuzial opacneho extremu. bola to chora laska z jeho strany.
no a teraz, ked mam normalneho partnera, tak sa to vo mne cele bije.
s matkou som zila 19 rokov.
s exom tiez takmer tolko.
rozumom chapem, co je spravne, ale tie vnutorne emocie, naucene reakcie za dlhe roky zivota, s tymi sa mi pracuje velmi tazko samej. vzdy sa musim len nahlas presviedcat a opakovat si, ze ako su veci naozaj, ze skutocne ma lubi, ze je vsetko v poriadku. to je zatial moj jediny sposob ako s tym dokazem bojovat.
@sherynkamalinka a ako s tym bojujes? ako sa to u Teba prejavuje a co je pricinou?
Ked to na teba pride, otvor si knihu, chod sa prejst, zabehaj si, urob nejaku manualnu cinnost a negativnu energiu nejako spotrebuj na inu aktivitu.
@sono2 ano. pisala som v uvode ze terapiu mam uz dohodnutu 🙂 knihy mam tiez, len sa nejako neviem odhodlat k citaniu. resp. precitam a poviem si, ano jasne, vsetko chapem, ale potom pride situacia a bum, moja prva reakcia je aj tak stale rovnaka" nezalezi mu na mne. " ja si to potom viem racionalne odovodnit a som v pohode, ale tu uplne prvu reakciu nedokazem potlacit :(
ono psycholog ti pomoze spracovat tie emocie, ale treba si uvedomit ze nema zazracnu palicku aby ta vratil v case a doplnil co chybalo. Tam sa odporuca robit nieco co ta naplna. A precitit tie emocie ked pridu, vediet sa s nimi vyrovnat. tie techniky ti uz povie na terapii.
velmi tazko, psychicky to velmi vycerpava. Tiez hlava rozumie, ze prehanam, ale pocity idu svoje....a tiez som mala rovnaky vztah s matkou
ja som nastudovala vela knihy, pozrela vela videi a prisla som na to ze som citovo zavisla na druhych...cize ked mam partnera tak na partnerovi...ktorebu by som dala prve posledne a to iste cakam opacne, lenze cakat netreba nic a clovek nebude sklamany...a to neviem
@liljana skus prosim citat s porozumenim. ja viem, kde je chyba. viem, co je spravna reakcia. v hlave to mam upratane. co riesim je, je ta moja prva reakcia. ta, ktora je podvedoma a naucena.
su momenty, kedy chapem a rozumiem, ze ma lubi. ale potom pridu chvile, ked tomu proste vobec neverim a vidim v nom len to najhorsie, vsade hladam zradu nejaku :(
to nie je negativna energia. alebo nejake utapanie sa. casto staci jedna poznamka ako spustac a mna to uplne vyvedie z miery.
tak skusam najst niekoho, kto si niecim podobnym presiel a vedel by mi poradit ako s tym pracovat, kym pojdem za psych.
z detstva si naucena si lasku zasluzit. myslis si, ze laska je odmenou za tvoje spravanie. beries lasku ako nejake platidlo. cakas od partnera, ze ti bude platit laskou za to, aka si. a ked ti "nezaplati", tak mas pocit, ze ta nema rad, ze nie si dost dobra, lebo nemas cenu lasky. takto to moze (ne)fungovat s akymkolvek partnerom, pretoze problem je v tvojom vnimani lasky.
laska nefunguje tak, ze dnes ta milujem, zajtra nie a pozajtra zas ano. alebo milujem ta, lebo dnes si dobre navarila a vcera som ta nemiloval, lebo obed mi nechutil. clovek nemoze kazdy den overovat, ci aj dnes laska este plati.
zrejme by si mohla pouvazovat nad tvojim "jazykom lasky" a porozpravat sa s partnerom. aby vedel, akym sposobom by ti mohol lasku prejavovat, aby si sa citila milovana a spokojna. lebo ty konkretne cakas urcite prejavy a ked ich nedostavas, citis sa neista a nemilovana.
@bosorka2302 ano., rozumiem, chybajucu lasku rodicov mi uz nevrati nikdy nikto. potrebujem sa naucit s tym nejako vyrovnat.
a ano, bolo by fajn mat nieco co ma naplna. naplna ma byt s partnerom. ale to nie je spravna cesta. potreujem sa naucit byt stastna sama so sebou, len neviem ako na to.
@sherynkamalinka ano. presne tak. ta citova zavislost na druhom. ja velmi vazne uvazujem nad tym, ze sa s nim rozidem, aby som mohla byt sama. a mat priestor na to naucit sa byt sama so sebou stastna.
rozchadzat sa s nim pokial to funguje nemusis, ale mozes popracovat aj pokial si vo vztahu aby si citila naplnenie, travila cas sama so sebou, inak ako sledovanim mobilu ci ti pise.
@janetinka27 ano. vystihla si to uplne presne.
lenze to nie je bohuzial len o jazyku lasky, lebo v mojom pomylenom svete by mi ziadne jeho prejavy nestacili dostatocne. ta neistota jeho lasky nie je o nom a jeho prejavoch, ta neistota je v mojom vnutri.
@bosorka2302 ano. o to sa snazim. travit cas zmysluplne aj sama so sebou.
ja zas nie som stihacka, aby som sledovala mobil, ci mi pise 🙂 takto to nemam, ze by som bola na nom zavisla a potrebovala byt na nom stale zavesena.
napr mame cez tyzden cas 3 hodiny kedy mozeme byt spolu a ja som si tam na jednu hodinu dohodla hodiny jogy kazdy tyzden, lebo inokedy sa mi neda. takze ako keby som vymenila svoj cas s nim za cas s jogou.
Ahoj,tiež som mala to čo opisujes,ako cez kopirák až na tú matku-s rodičmi som mala aj mám pekný vzťah.Ex bol magor.Skoda to spomínat.Moj terajší manžel mi pomohol a oceňujem,že má pre tie moje stavy pochopenie,resp.uz ich nemávam.Chovala som sa ako ty prvý rok-dva.Az keď sme začali spolu bývať,vzali sa,tak to proste opadlo a dosť rozhovorov s ním.On vie,že čo ma zneisťuje na chovani chlapov tak to nerobí.To je aj povahou partnera,verím,že xy iných mužov by to s nami nedalo.Plus tvoje sebavedomie,musíš si trochu pomôcť,sama vieš čo ti dáva pocit pohody a že sa cítiš pekná aj celko-vo plnohodnotne a silná.Ja mám cvičenie,robím handmade-veci čo ma bavia najviac a keď dám o 30 drepov viac alebo sa mi podarí vyrobiť krásna vec,tak prirodzene mi to dvihne ego.😂A premietne sa to v tvojom vystupovaní a reakciách.Mozno by ti pomohlo už skúsiť spoločné bývanie,ale keď nie je vysporiadany..neviem,ale dalo by sa aj napriek tomu,či?Píšeš,že je to fajn človek,tak treba hovoriť a hovoriť.A hlavne nebrať ho ako jediný bod v tvojom prežívaní.Venuj sa niečomu čo ťa tak trochu pohltí a nadchne
A to ste veľmi krátko spolu ,tie prejavy z jeho strany ešte sú ,no dokedy ho to bude baviť ?Je len otázka času .Mne keby niekto tskto pilil nervy ,tak v zaujme vlastného zdravia ,to sama ukončím …veď takto sa nedá stále vynucovať lásku .Mala si istý čas ostať sama so sebou ,,,vyzdraviť sa,, z toho chorého predošlého vzťahu a nie vhupnut hneď do nového vzťahu .Už keď si s ním vo vzťahu ,nebud na ňom závislá ,nájdi si kamošky ,športuj ,buduj sebavedomie/ktoré zrejme máš veľmi nízke /choď na kávu ,do mesta .Lebo týmto prístupom ktorý máš ,toho chlapa onedlho stratíš .
Zažívala som si niečo podobné. Ale ako píše @retatka, mne velmi pomohlo, že som bola rok a pol sama a potom som narazila na môjho terajšieho manžela, ktorý mi zmenil život o 180 stupňov 🙂 Naučila som sa mať radu sama seba a venovala som sa veciam, ktoré ma naplňovali. Prišiel práve vtedy, keď som bola so všetkým vyrovnaná a myslím, že to obdobie mi velmi pomohlo.
Ak vám ale vzťah funguje, netreba ho hneď zatracovať. Musíš sa len upratať sama so sebou a ono to potom prejde aj do toho vzťahu 🙂
@kubkovamama som rada, ze u Teba to dopadlo dobre 🙂 ja nemam problem vystupovat sebavedomo. ono sa gro tych pocitov odohrava v mojom vnutri, navonok by to malokto spoznal. a spolu byvat nechceme zatial. ani jeden z nas. ja sama za seba citim, ze potrebujem priestor pre seba a on by sa necitil dobre tam, kde som dlhe roky zila s exmanzelom.
@retatka ano. to si aj ja hovorim, ze som mala ostat sama a dat sa do poriadku. ale tak laske nerozkazes, ze kedy ma prist 🙂
mna mrzi, ak to tu nejako mylne vyznieva, ze som na nom zavesena, ci zavisla, my sme spolu naopak pomerne malo, cca 2 hodiny denne (aj s mojimi detmi) plus jedna noc v tyzdni a pol dna ze iba sami dvaja.
venujem sa svojej kariere, sportujem, chodim von s kamoskami aj s kamosmi.
a tieto pocity si mala aj pri prvom manzelovi?