Nechcem sex
Ahojte mamičky, nemamičky. Píšem o chúľostivej téme.... Mám 26 rokov a prakticky ,, odjakživa,, nemám chuť na sex ako taký. Jedine predstavy atď ale samotný akt nie. Pátrala som dlho, v čom je problém, myslela som si že je to asexualita, keďže v partneroch problém nebol. No potom mi napadla jedna vec... Mala som striktnu výchovu čo sa týka rodičov. Keď som mala partnera (už ako dospelá), vždy zdôrazňovali, že sex mať s ním nesmiem respektíve vždy vedeli utrusit nejakú poznámku typu ,, keď budeš unho, budeš spať v jeho rodičoch izbe,, a tomu podobné, je toho veľa, proste na sex hľadeli ako na niečo čo by sa diať vo vzťahu nemalo ak sa netýka plodenia detí (vieru za tým nehľadajte, nie sú veriaci). Proste už odjakživa malý zlý pohľad na sex, aj keď bežala daka reklama či film, mne sa ten ich pohľad akosik vryl do pamäte a začala som sex brať ako niečo zlé a nepodstatné vo vzťahu. A bohužiaľ asi je toto ten dôvod. Neviem čo mám robiť prichádzam o vzťahy kvôli tomu, aj sa prekonavam ale nie je to ono. Cítim sa v tej chvíli že robím niečo zlé... Proste sa mi do toho nechce a po akte sa často cítim zle, že som akoby spravila dáku chybu.
Choď za psychológom, pomôže Ti spracovať tieto traumy z detstva ... sex je fajn, uvoľňujúci, oslobodzujúci 😉
isto z rodicov smer psycholog
toto chce pre tvoje dobro poriadnu terapiu. boze preco toto ludia robia svojim detom. toto si sama v sebe asi sotva vyriesis. ale rozhodne stoji za to zabojovat o zmenu.
Toto by sa snad dalo pomoct aj nejakou meditaciou. Ked je to len v hlave ako blok. Skus si pred spanim 'zameditovat' proste sa uvolni a mysli na sex ako nieco pekne - vizualizacia (presvedc sa o tom) Metoda je inak zakon pritazlivosti (law of attaction) a cielom je presvedcit samu seba (ked sa presvedcis bude to pravda. ) aspon tak v skratke, poprecitaj si o tom viac.
Ach....
Veriaca,ci neveriaca...sex je uuuplne prirodzena a potrebna vec.
Uplne nutna,inak by uz ludstvo vyhynulo.
Ja som teda veriaca a este ako mladim nam na nabozenstve bolo povedane,ze nie-sex sme nedostali len na plodenie deti,ale prave aj na radost,potesenie medzi manzelmi-pri odovzdavani sa jeden druhemu.
Urcite zajdi k psychologovi.
Ale je aj moznost,ze si nebola dost zalubena.
Mozno si este nestretla ozaj toho praveho ,po ktorom by si fakt tuzila.
Lebo to neni tak ze s niekym chodim,automatiky s nim o par tyzdnov musim spat!
Vsetko chce cas.
Root cause je jasny, nie je o com. Smer terapia. Este mi napadlo, si osamostatnena? Ak nie, nepomohlo by sa takymto sposobom.od nich odstrihnut aby si nezazivala kontinualny pocit viny?
Obrat sa na psychológa, nevieš to spracovať, on ti pomôže nájsť cestu ako sa s tým vysporiadat