Nečakané zoznámenie

Ja som mala za sebou ťažký patologický vzťah, 8 rokov som bola sama, úplne vyrovnaná, zmierená s tým, že zostanem sama, kúpila som si na hypotéku garsónku, na úver starú ojazdenú felíciu, vôbec som mužov neriešila ... raz prišla do kancelárie kolegyňa, či, len tak zo srandy, neskúsime zoznamku, že sa zabavíme atď. ... vtedy som mala 34 ... tak sme skúsili, po dvoch týždňoch sa mi ozval "chlapík", pozdával sa mi, po ďalších 2 týždňoch som JA iniciovala osobné stretnutie (nemám rada takéto virtuálne namotávačky) ... dnes je ten "chlapík" mojím manželom, máme dcéru ... ak to má prísť, príde, nič netreba siliť ... a možno vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať.

Ja som to tu už niekde písala, ale napíšem opäť 🙂 som slobodná mamička, od narodenia dcérky sama (má 4,5 roka). Pred časom som sa zaregistrovala na zoznamke a mala odtiaľ 3 stretnutia. Keby si sa ma spýtala, ktoré bolo najlepšie, neviem, lebo všetky boli hrozne. Tak som aj na zoznamku tak nejako zanevrela a zmierila sa s tým, že už budem sama. Uzavrela som to v sebe. A potom to prišlo. Muž, ktorého som takmer každý deň stretávala, vykali sme si, prehodili sme len zdvorilostné frázy. Tak raz som bola odkázaná na jeho pomoc. Na ulici som sa ho niečo opýtala (pracovné), potykali sme si, vymenili čísla (veď keď to overí, zavolá mi), vymenili FB (keby som náhodou nedvíhala🙈). Dennodenne sme si našli zámienku, aby sme si niečo napísali, aj keď len popriali pekný deň, či dobrú chuť🙂 Stal sa nám z toho rituál. On v tom období stal v svojom súkromí na križovatke...stali sa z nás kamaráti, po pár týždňoch sme boli pár...a raz pri večeri mi povedal, že hoci ma vnímal už dlhodobo, stále si myslel, že určite nie som sama. Preto nikdy nenabral odvahu osloviť ma. A nebyť tej pracovnej záležitosti, tiez by som ho nikdy neoslovila. Aj v ten daný moment mi skrížil cestu, ja som to akurát riešila v hlave a tak som to na neho doslova vybafla. 🙈🤦😂 A ešte vtipnejsie a osudovejsie je, že ja v tej firme pracujem len do konca roka. Každopádne, sme spolu, sme šťastní. A verím, že to tak aj ostane 🙂

Nespočetne velakrat zlomene srdce, vela nestastnych lasok v mojom zivote ma nicilo az som si na vianoce ked som mala 30 rokov povedala dost. Mala som šancu velakrat nevyuzila som ju budem sama, mam vlastny byt budem si tu zit s mojou mačkou a ona bude rodina. 31. januar do firmy prichadza novy muz…. hmmm sympaticky ….15.2. oslavujem narodeniny prides? 18.2. oslava a odprevadzanie za rucicky domov + vasnive bozkavanie pred blokom….. a dodnes som s tymto muzom stastna …..

Pomaly som sa blížila k 30 a dovtedy som nemala žiadny vzťah. Nikdy som nepremýšľala o nejakom partnerovi a o rodine. Nedarilo sa mi s nikým zoznámiť. Zmenila som prácu a zrazu bum kolega. Teraz sme manželia a máme spolu 2 deti.

@dzulli1980 Vidím niesom sama 🙂. Ja tiež s kamoskou sme si išli robiť srandu z chlapov. A nakoniec to dopadlo tak že sme už 17 rokov spolu a z toho 12 rokov manželia a mame krásne detičky ❤️🥳😁

@athom Lebo správanie mužov na zoznamkách je určite eňo ňuňo.
(V živote som na zoznamke nebola, ale takéto vyjadrenia, že len ženy niečo a muži nie, mi brnkli na citlivú strunu.)

U mna to bolo ako u @elis248 😀 akurat ja som mala po 30tke

@athom by som ti vedela napísať román (alebo skôr tragikomédiu) o správaní niektorých mužov na zoznamkach. Ale narozdiel od teba zdôrazňujem niektorých.

@athom tak spomeniem napríklad len okrajovo: klasika zadaní (najlepší sú tí, ktorí majú na profilovke spoločnú foto s frajerkou/manželkou) žiadajúci o diskrétne stretká 😅..písal mi napríklad bývalý sused-zenaty s dcérou-to že je to on vyplynulo až z rozhovoru, jeho to očividne nerozhodilo..rôzni uchylaci-dalsia klasika... pošlú pin k fotkám a tam hádaj čo 🤣 alebo pýtajú kadejaké fotky...ďalší level, keď sa ti začne po odmietnutí niekto vyhrážať, že sa ti vie nabúrať do mobilu..jeden sa zdal napríklad celkom ok, tak sme si po nejakej dobe vymenili foto... odpoveď: že sa nečuduje, že som sama, keď posielam fotku z takej diaľky (poslala som fotku, kde mám celú postavu, nikto iný sa na ňu nikdy nesťažoval)...to ma len v rýchlosti napadlo pár príkladov 🙂

@athom a daj zo srandy na oplátku aj ty nejaké skúsenosti..nie si to ty, čo kedysi písal, že bol admin na nejakej zoznamke?

ja som teda nikdy nebola v stave, zeby som bola zufala, ze uz nikdy nikoho nestretnem. Moja znama si nasla v 65-tke chlapa, dalsia v 50- tke atd. Ale to boli zeny, z ktorych salala taka energia, ze nikdy same ani neboli.
Taka osoba, co sa stale lutuje a vkuse sniva o vztahu, si tazko najde, alebo najde debila. Nehovorim ze si to ty, ale konstatujem vseobecne.... A zoznamky netreba fakt brat vazne. Je to skor na pobavenie, treba zit normalne zivot, mat vela priatelov, kamosiek a konicky. A samozrejme sa treba trochu aj starat o seba. Investovat do botoxu, procedur, mat dlhe vlasy, pekne sa obliekat, byt stihla. Vela citat a cestovat, nech mas cim prispiet do debaty, ak uz dojde k realnemu rande. Byt tak trochu blazon, nekonvencna osoba, tym si pritiahnes chlapa, ktory hlada vynimocnu zenu, lebo tuctovky su na kazdom rohu. Sprav sa zaujimava. Bud potvora, atď, je nekonecne mnozstvo rad, ale treba byt inym, je to ako v biznise, treba zaujat.

@athom áno, ja ti verím, sama som mala napríklad kolegyňu, ktorá síce nebola štíhla, ale bola ako spomínaš pekná a odvážna a tiež toho veru stíhala až až, mne to hlava nebrala..ale nesudila by som podľa nej všetky ženy, rovnako ako som to nikdy nerobila s chlapmi... určite sú tam aj normálni fajn ľudia, poznám pár pekných parikov, ktorí sa zoznámili práve na zoznamkach

@athom no vidíš..tak držím palce, nech to "ale" prekonáte

@athom vďaka. Tak ak to nejde, možno len nie je tá pravá.. uvidíš, zistíš..

Preco uz po 30tke taketo myslienky mat? Vsak 30 rokov je nic, zaciatok najlepsich rokov. Okolo 40tky by som si zacala pripustat, ze je dost mozne, ze dieta uz neporodim. Ale aj vtedy sa moze este lahko stat, ze na druhy den stretnes niekoho a v 42ke budes mamou. A ked ide len o samotny vztah, ten mozes najst aj ako 50rocna, ci viac.

Mne sa toto stalo. Mala som 31. Doslova som sa vnútorne zmierila s tým, ze prežijem život sama - mala som srdce na pokoji. Spracovávala som to asi rok uz, cielene. A v den, ked som si to uvedomila, ze ma to netrápi predstava, ze prezijem zivot s inými hodnotami (tie som si mimochodm počas toho roka tiez upevnila, cielene vybrala), tak v ten den sa mi prihovoril jeden muž 😀 a ozval sa mi, zavolal na rande, a islo to dalej, aj z jeho iniciatívy, a stále udajne chce ma 😀, aj ja jeho.

doplnenie: Áno, nedúfala som, najprv ma to predtým trápilo, ale som si povedala, ze neprežijem takto celý život trápením sa - tak som doslova som sa s tým zmierila, pracovala na tom zmierení sa s tým, a žila si svoj život, ako išiel. A bolo to nečakané, veľmi nečakané. Nikdy by som si nepomyslela, s ohľadom aj na to ako som bola oblečená, nenamaľovaná, miesto. Ako doteraz nechápem. Ale niečo mi to obdobie dalo, že myslím si, že taraz ma vzťah je taký že, viem že viem aj sama veci zvládnuť a žiť, a vážne problémy poriešiť, ak by prišli.

Myslím si, že je v poriadku žiť svoj život vkľude, v pokoji, aj pre iné hodnoty, na ktorých nám záleží. (Predtým som vzťah nemala veľmi dlhú dobu). A nečakané určite môže prísť. Ja som si istá, že áno. 🙂 A v každom veku. Raz som dokonca išla okolo dedka, ktorý balil babku, a babka mu hovorí, že ale ja už mám 67 rokov, a on jej hovorí, ale mne to nevadí 😀 🙂

Mne sa to tiež stalo. 12 rokov som bola sama a dcérou. Už zmierená s tým, že chlap mi proste nie je súdený. A zrazu blesk z jasného neba, na fb ma požiadal o priatelstvo známy, ktorého som nevidela možno 15 rokov. Ako dlho ma nevidel, ako sa mám atď atď. A bum, minulý týždeň sme slávili 5. výročie a máme 2 a pol roka po svadbe a 20 mesačného drobca. Nikdy nikdy nikdy by som neverila, že to takto skončí.

A na doplnenie, mala som 34 a pól, keď sa to udialo.

Ano, a mala som presne 30 🙂 Tvrdit, ze zeny po 30 su nejake beznadejne a odpisane, je uplny prezitok z cias, kedy sa ludia dozivali 60 rokov, a pre zeny existovala len domacnost a rodenie deti, a mysleli si, ze plodnost konci po 25-ke. Dnes je davno ina doba a 30-rocne zeny si este len zacinaju budovat serioznu karieru, dovzdelavaju sa, cestuju. Mat svadbu a dieta v 35-ke alebo neskor je dnes uplne normalne. Muzi mentalne dozrievaju hadam este neskor, nez kedykolvek predtym, pretoze sa od nich coraz menej ocakava, takze schopneho chlapa vies najst idealne ked je po 40-tke. No a hadam nebudes ako 20-rocna randit so 40tnikom. Ako vravim, proste sme sa posunuli ako spolocnost, a to aj vekovo.