Napredovanie vo vzťahu
Pekný deň.
Pred pár mesiacmi som sa začala stretávať s jedným chlapom a nie je to ani mesiac čo dá sa povedať, že tvoríme pár.
Sme mladí a obaja bývame ešte u rodičoch. Ja mám aj malú sestru.
Doteraz sme vždy mali nejaký program ale nedávno navrhol aby som došla k nemu. Došla som a spoznala jeho rodičov. On zhodou náhod tiež spoznal moju mamu, len tak náhodne.
No a teraz ide o to, že ja sa ešte necítim nato aby som ho ťahala domov. Jednak, nerada som s návštevou u nás (či sú to kamarátky alebo ktokoľvek) kvôli sestre, ktorá pochopiteľne nám nechce dať pokoj a po druhé, je mi nepríjemné ak je niekto u nás. Nemám problém s tým, aby spoznal moju rodinu - veď je pozvaný aj na oslavu - alebo akokoľvek inak ich môže spoznať , no ja ho fakt nechcem brať domov. Je mi to nepríjemné i pri kamarátkach nie len pri ňom.
Zase nechcem aby to vyšlo blbo, že ja k ním budem chodiť jedna radosť a jeho domov nezoberiem ..
Čo navrhujete?
Ja 20 on 23
tak to mate uz celkom dost rokov, my sme zacinali ked som ja mala 22 a priatel 21...a chodil ku nam od zaciatku bez problemov aj mne aj jemu to prislo uplne prirodzene a normalne..dokonca sme boli na svadbe (z mojej rodiny) a to sme spolu v tom case chodili len 3 mesiace :D a vsetci ho brali uz ako sucast rodiny :D
a co tak povedat mu to takto, ako to pises sem? ale inak neviem, kde je vlastne problem. nejak sa k vam stale tlaci alebo co?
ale zase chapem ta ak spolu chodite len mesiac, je to este kratka doba na rodinne navstevy...tak chodievajte na vylety a stretavajte sa mimo domu..ved tie zaciatky su take krasne tak si ich uzite
A v čom je to pre teba neprijemne?
Hanbis sa za rodinu? co je dovodovom?
Ani nie za rodinu , ja by som bola rada ak by ich spoznal a trávil s nimi čas. Ako uvažujem skôr je problém z finančnej stránky. Teda oni si žijú celkom dobre. Veľký pekný moderný dom, každé ráno milion veci na stole na raňajky (chlieb, rožky, maslá, syr, šunky, salámy, zeleniny). My žijeme trocha asi jednoduchšie alebo ako to nazvať. Starý dom , staré nábytky ešte a mnoho takýchto. Trocha mi to je nepríjemné i keď viem, že to nie je podstatné vo vzťahu
Úplne ťa chápem. Tiež potrebujem mať určitý osobný priestor a to mám 2x toľko rokov, čo ty. Tiež mi trochu vadí vodiť domov aj kamarátky, pričom už dávno nie som u rodičov 😉. Chápem že sa necítiš komfortne, keď rodičia sledujú teba aj jeho. Každý máme hranice v tomto posunuté inak.
Mormálne to tomu chlapcovi povedz, že to tak máš. A niekedy, keď bude vhodná okolnosť, tak ho možno na chvíľu pozveš aj domov.
Jejda, kasli na nejake stare nabytky a stary dom. Je to tvoj domov, a ak v nom mate cisto a ste slusna rodina, tak sa nemas za co hanbit.
Ked som mala 15, tiez som mala take "trapne" pocity. No ked som prisla ku kamoske a zistila som, ze im chybaju dvierka na linke a a v izbe mala staru poschodovu postel oblepenu nalepkami mickey mousa z 80. rokov, a ona okolo toho chodila akoby nic, doslo mi ze to nieje podstatne. Boli normalna rodina, len to proste neriesili.
Tak neries. Ked nechces nemusis ho k sebe volat.
Koľko máte rokov?tak sa stretávajte pomimo rodiny.