Manžel je chladný, nezaujíma sa o mňa, mám zlý pocti. Je ešte šanca?
Ahoj baby. Chcela by som sa len vyžalovať, možno poradiť a spýtať sa na názor niekoho nezainteresovaného. S manželom sme spolu už skoro 17 rokov ako pár. Keď sme boli spolu 2 roky, narodilo sa nám prvé dieťa, druhé prišlo neskôr. Zobrali sme sa, našli dobré práce, kúpili dom, nič nám materiálne ani finančne nechýba. No náš vzťah je čistá katastrofa. Vždy bola nejaká drobná hádka, ktorá rýchlo prehrmela, no posledné 2 roky sa všetko rúca ako domček z kariet. Sústavné hadky, výčitky, stres. Manžel začal byť chladný, nezaujíma sa o mňa. O nejakej nehe alebo intímnostiach môžem len snívať. Spýtala som sa na rovinu, či má niekoho iného, tvrdí že nie, dokonca má vraj stále miluje, no točíme sa stále dookola v tom istom. Každá moja otázka je pre neho už rypanie, stále mi niečo vyčíta, chce žiť zrazu inak. Cítim vnútorne taký zlý pocit, že sa niečo deje. Každú hádku otočí proti mne, že som ju zavinila a kvôli tomu sa takto správa. Keď chcem vzťah s ním riešiť, rozčúli sa, vraj som ako decko a stále dookola to isté. A vždy on dobrý a ja zlá. Zažila ste niektorá niečo takéto? Pomohlo vám niečo? Mám ešte veriť na zázrak alebo to ukončiť?
tazko posudit, ked nic konkretne nenapises.. kvoli comu sa hadate? preco si ako decko? ako chce zit inak? co sa zmenilo pred tymi dvoma rokmi?
Poradna by vam pomohla ale takto sa nesprava clovek,ktory toho druheho miluje ako tvrdi.
“Chce zit zrazu inak” - ako? Ved nech zije ako chce a ty sa bud pridas ak ti to bude vyhovovat alebo pojdete kazdy svojou cestou. Ono rozist sa po tak dlhej dobe nie je lahke ani pre toho, kto to chce, lebo delenie majetkov a platenie vyzivneho na deti sa mu asi pacit nebude, ale teda neviem koho chce oklamat, ze ta este stale miluje… aj ty sama vies, ze to tak nie je.
Asi mate zo seba ponorku. Skus s nim neriesit vas vztah slovami, ale skus na to ist skutkami. Niekam spolu chodte, nieco spolu robte, bud viac spokojna s nim, so vztahom a obcas s nim nic neplanuj a casom sa to upravi same.
Ak nieco formulujes, tak hovor o sebe, nie o nom. To velmi pomaha.
Potrebovala by som aby...
Potesilo by ma keby....
Citim sa tak a tak, ked sa stane toto...
Vacsinou taka mala zmena staci, aby sa clovek necitil obvinovany. Ked povies Urobil si toto... Neurobil si toto... ten druhy to chape ako obvinenie.
Neviem ako stare mate druhe dieta, no predpokladam, ze prve ako pubertiak vam uz tolko casu nezabera. V tom zmysle, ze pubertiak sa radsej zavre do izby alebo je cely cas s partickou a netreba sa s nim uz hrat, nikam ho vodit, vacsinou ani nic za neho vybavovat, lebo vsetko si uz chce robit sam. Nezmenilo sa nahodou to, ze mas trosku viac casu a mozno by si cakala nejake spolocne aktivity?
My sme s muzom viac ako 20 rokov spolu. Niekto kto ma kratsi vztah, trebars 4-5 rokov, ta mozno pochopi, no nemoze ti uplne dobre poradit, moze iba predpokladat ako by to sam chcel o tych 10-15 rokov mat... Dynamika je v dlhodobych vztahoch trosku ina. Ak ste sa zabudli o vztah starat pocas vychovy deti, tak ten vztah sa obnovuje a naprava pomalicky. Musite si zase najst spolocny cas, spolocny zaujem.
Mam doma pubisku a je to tak, ze mne zrazu zostal cas, pocas toho mnohorocneho starania sa o rodinu som zabudala na seba, prisposobovala sa tomu, co potrebuje rodina... A prezivala som teraz zrazu prazdnotu. Jedna kamoska sa odstahovala a druha ma male deti... Zacala som tym, ze som si obnovila konicky, isla na kurzy, medzi podobne orientovanych ludi trosku... proste musis objavit nieco pre seba. Akoby aj aby si nasla nieco, o com budes moc muzovi porozpravat. Aj keby zacnes iba tym, ze si doprajes sama nakup v meste, vystavu, prechadzku. Aj to velmi pomoze vztahom, ked kazdy ma aj nieco svoje. Pretoze potom lepsie dokaze tolerovat konicky tomu druhemu. Vacsinou sa zeny vzaju konickov v prospech casu na rodinu a muzi si konicky uchovaju.
Moj muz mal vzdy sportove konicky, ktore zaberali mnoho casu. On ked uz tak uz - proste vzdy sa vrhol na treningy v danom sporte plnou parou, ako keby musel vyhravat vsetky preteky. A to je strasne cas pozierajuce. Ja som sa aj na to ponosovala, ale trvalo mu to roky, kym pochopil, co mu hovorim. Ze vztah potrebuje aj spolocny cas, a to ze doma sedime a kazdy si robi svoje nie je spolocny cas. Ani to ze nejaky cas venuje detom nema nic spolocne so vztahom nas dvoch.
Zlom nastal, ked od jednej nasej znamej v 60tke odisiel muz za mladsou. Vtedy to konecne uvidel a pochopil. Ze ak sa ludia nestaraju o vztah, ze ako velmi to dokaze ublizit. Pretoze ta znama je super zena, plno zaujmov, stara sa o seba, sportuje, je stihla kocka, pracuje v kulture, je rozhladena... stihala vsetko, deti, vnucata, len on bol workoholik. V praci si ho ta madsia omotala okolo prsta... Ta zena bola rok az dva jak matoha, na zrutenie, bez zivota. Ked si kamarat obom, vies posudit pocity oboch. Prezivas to na obe strany. Aj za toho muza, aj za tu zenu. Aj muzom, ktori sa dobrovolne vztahmi nezapodievaju, to dopne.
To co vam obnovovat vztah pomoze - formuluj pozvania, nie ockavania na neho. Zozaciatku pozvania rob ty, a mozno aj take, aby miesto, kam ho pozyvas bolo zaujimave pre neho. Preco? Pretoze chces obnovit vztah a je jedno, kto zacne. Uz ked niekde spolu budete, uz si to uzivaj. A mozno si aj spomen ake to bolo ked ste randili, ci si niekedy na rande pozvala aj ty... Zas neocakavaj, ze sa ta romantika vludi nazad rychlostou svetla, ale mozete si to spolocne pekne pomaly obnovit.
A pohladaj si na internete web, clanky, youtube videa ceskeho paroveho terapeuta Pavla Rataja - on sa prave takym dlhodobym vztahom vela venuje. Uz len ked sa zapocuvas, v mnohom sa ti ulavi, budes veci vediet lepsie sformulovat.
Aj kniha od slovenského párového psychológa je dobrá: Ján Hrustič- Umenie blízkosti
(je to písané formou rozhovoru redaktorky so psychológom)
Píšeš, že chce žiť zrazu inak. Ako? Možno mu chýba nejaký cieľ v živote. Všetko už dosiahol, dobrá práca, rodina, deti, dom... zrazu už nemá ďalší cieľ pred sebou, najbližší životný míľnik bude dôchodok. Toto je príčina väčšiny kríz stredného veku. Ja si myslím, že pokiaľ ťa miluje a nemá inú, tak máte šancu. A čo sa vášho intímneho života týka, skús prevziať iniciatívu.
Párová terapia. On sa chová ako hňup. Aj keby Ťa nemiloval ako koňa, stále si jeho manželkou, partnerkou. Je to sebec. Riešte to, lebo to nedopadne dobre. Samozrejme aj on musí chcieť.
Ahoj. Keď si ťa už raz zobral za ženu, tak šanca tam určite je! ..Podľa mňa mu niečo od teba chýba , niečo potrebuje ako aj ty. Možno cíti aj stereotyp...Tiež pani predo mnou písala, že už neverila až sa to zlomilo.. Mala by si s ním robiť aj jeho koníček alebo sa pridať k nemu, aj keď ťa nezaujíma a zaujímať sa a on by ti to mal vrátiť...Odporúčam pridať sa do skupiny ba facebooku Lucia Klapáčová.
treba sa na rovinu opýtať
viem presne o čom hovoríš
Manzelska poradna?
Ale musia chciet obaja. Jeden nestaci.
Kde nie je vola, nebude ani cesta...