Mám pocit, že nikoho nezaujímam
Pekný večer prišla som sa trochu vyrozprávať prípadne získať nejakú radu ako ďalej...mám 26 rokov priateľa 4 roky s rodinou máme vzťahy fajn také klasické nič zlé. Ale v poslednej dobe si všímam ako keby každý kašľal na mňa. Mám zdravotné problémy kvôli ktorým momentálne nemôžem pracovať ale nikto sa o mňa poriadne nezaujíma každý sa spýta ako sa mám a keď začne hovoriť čoho sa bojím alebo tak tak moja mama povie aby som to neriešila že zbytočne premýšľam,nemám s kým ísť ani na prechádzku priateľ príde domov a nechce sa mu chápem že je unavený ale keď ho zavolá kolega niečo robiť hneď ide... priateľ mi ako tak pomôže poradí ale všímam si že tiež má také maniere občas,mám pocit že každému pomáham ale o mňa nemá nikto záujem,prídem k našim pomôcť lebo ma zavolajú a keď odídem nikto mi ani len nenapíše alebo nezavolá,nikto ma nepríde len tak pozrieť iba keď sú nútení... žiadny záujem nič neviem čo robiť ako ďalej...proste pomáham každému ale ja potrebujem nejakú blbosť a už prekrucaju očami atď
Myslím si, že tvoje pocity spočívajú v tom, že nepracujes. Keď ja som nepracovala tak sa mi zdalo, že nikto, ani vlastní rodicia nemajú o mňa záujem. Raz do týždňa ma zavolali na obed ale okrem toho sa neozvali a keď som im napisala cez týždeň, ani neodpísali často. Teraz chodím do práce ja a niekedy keď ma aj na ten obed zavolajú, tak si poviem, že síce idem ale ani sa mi nechce, chcem si oddýchnuť, nabrať sily, ísť si zasportovat, urobiť všetko čo cez týždeň nestíham. Ak mi napíšu pomedzi prácu tak im ani neodpíšem, lebo v práci nemám ani tých 30 sekúnd navyše...proste čas beží úplne iným tempom keď nie si v práci
@ninka297 možno je nás viac... bohužiaľ 😕
@juliasb rada by som pracovala ale bohužiaľ momentálne sa mi nedá a ani to netrvá dlho iba cca dva mesiace čiže v tomto problém nebude je to niečo iné že sa z ich strany cítim taká ako keby navyše niekedy
@ninka297 áno súhlasím a hlavne ak ty tu pre tých ľudí si vždy či už potrebuju pomôcť alebo sa len vyrozprávať ale keď potrebuješ niečo ty tak žiaden tvoj problém nie je problém pre nich
Ja si myslím, že to veľmi úzko súvisí s tým, že nepracuješ. Ty máš príliš veľa voľného času na rozmýšľanie, analyzovanie hlúpostí a sebaľútosť, kým ostatní sú v práci a majú svoje bežné denné starosti. Keby si chodila do práce alebo mala inú zmysluplnú činnosť na vyplnenie dňa, tak tiež si nespomenieš. Mimochodom, ty sa ako často zaujímaš o rodičov, súrodencov, kamarátky? Ako často si im zvykla zavolať a spýtať sa ako sa majú, či nezájdete na kávu, či niečo nepotrebujú? Každý deň alebo aspoň 2-3x do týždňa alebo ako to očakávaš ty? Aké vzťahy ste mali pred tvojim ochorením?
Určite je takých viac. Vieš, každý má svoj denný režim, povinnosti, každý má toho veľa, naháňame sa. Ten nezáujem vnímaš, keď máš veľa času. Zavolaj každému, koho poznáš, ako sa majú. Možno aj oni majú ten pocit, že sa o nich nikto nezaujíma.
@seli970 Má pravdu, že v prvom rade máš mat rada samú seba. Samozrejme že potrebuješ aj záujem iných, ale to až na druhom mieste. To je ako bonus do tvojho života. Predstav si že si mimozemšťanka ktorá prišla na tuto planétu a pristala akurát na Slovensku kde je aj fajn aj na figu. Tvoja úloha z tvojej materskej planéty je pozorovať a učiť sa. Keď som bol malý čítal som takú knihu z edície Stopy už neviem ako sa volala ale jedna civilizácia posielala ženy na jednotlivé planéty aby ľuďom do atmosféry pustili plyn ktorý by ich urobil mierumilovnymi ale trošku zaostalými. To bol vedľajší účinok plynu. Niektoré z tých dievčat si na planétach našli ženíchov. Aj hlavná hrdinka Miel si našla tu na Zemi nejakeho Rusa a on ju presviedčal aby ten plyn na zemi nevypustila, že tu jadrová vojna nebude. Ty si ako tá Miel a ten tvoj Rus je ženích ktorého si si tu našla. Ale tvoja úloha je byť samostatnou, nezávislou a dôverovať si, že tu máš veľké poslanie. Potrebuješ nájsť a vlastniť svoje vlastné zdroje šťastia. Svoje vlastné sebapotvrdenie a svoje sebavedomie - čiže vedomie si samej seba. Tvoje šťastie by nemalo byť závislé na druhých. Viem, nie je to ľahké, tak sme boli vychovaní. Skús si pravidelne a nahlas povedať pred zrkadlom - prijímam sa a mám sa rada. Mne to veľmi pomáha. Prijmi sa taká aká si. Ty si Miel, ty si najdôležitejšia. Keď budeš zomierať (ja som ten pocit zažil) vtedy zistíš že si len ty a on. Alebo ty a vesmir alebo ty a smrť. Podľa toho čomu veríš. Všetci okolo teba stojaci, ktorí ťa majú radi viac alebo menej, ti už nevedia pomôcť. Už ostávajú len ty a ty ideš tam. Vtedy si uvedomíš že celý život bol o tebe. Ostatní boli dôležití ale ty si bola naj. A je jedno ako vyzeráš alebo či si bohatá či si obľúbená. Začne sa ozývať svedomie. O tom ale inokedy. Proste ak chceš byt šťastná najprv musíš byť šťastná sama so sebou. Riešením je vnútorný rozhovor so svojim vnútrom. Ponorenie sa do seba. Prechádzka v lese sama, meditácia, modlitba. Dopraj si niečo dobre pre seba každý deň. Či je to kúpeľ alebo kniha film kaderníčka zákusok proste niečo čo máš rada a je len tvoje. Skús prestať hodnotiť seba svoje konanie a iných. Nehodnoť neposudzuj ani či je to dobré, ani či je to zlé. Len pozoruj ako tá Miel. Toto všetko ti vytvorí vo svojom vnútri zaklad sebavedomia a sebapotvrdenia. Nikomu nie si povinná odpovedať na hlúpe otázky. Nikomu nie si povinná pomahat ak to sama nechceš. Si slobodná. Nemusíš sa nikomu páčiť nikomu nie si nič dlžná. Samozrejme môžeš ľudí obdarovávať a je to dobré a správne. Naplní ťa to tiež pokojom. Ale len pokiaľ to ty chceš. Raz hovorili v kostole že konať príliš veľa dobrých skutkov je znakom pýchy. Ale áno , my môžme byť na seba pyšní. Aj ty buď patrične na seba hrdá za každú maličkosť ktorá sa ti podarí. Ale nebud na tej hrdosti závislá. Vtedy je to nezdravá pýcha o ktorej hovoril kňaz a ktorá sa vie skryť aj za dobre skutky. Zrazu takí ľudia vyhoria, pretože sa toľko rozdávali a tak zabúdali na seba a tak boli závislí na tom úspechu a obdive okolia, že im neostane nič pre vlastne sebapotvrdenie. Nie okolie ti má potvrdiť že si úžasná Miel, ale ty si to potvrď. Keď zistia aká si sebavedomá a spokojná sama zo sebou, aká si charizmatická, spozornejú a budú sa o teba viac zaujímať. Ale to nemá byt tvoj cieľ. Môže to byt príjemný a dočasný bonus.
ono je to aj o budovani vztahov a priatelskych vazieb. Ak si nemala dobre kamaratky ani predtym tak necakaj ze ti kazdy bude vypisovat ked si chora ako sa mas. Ano su aj egocentricki ludia, ale su aj empaticki ludia a tymi sa ja osobne obklopujem. Ked som Pn vzdy mi napise niekto kamaratka, kolegyna, kolega ako sa mam , co nove a pod. Ale zas aj ja sa zaujimam o nich, ked mam vychadzky vybehneme na kavu, bud pozvanie iniciuju oni alebo ja. To iste rodina volame si bezne raz za tyzden, ak je niekto chory aj castejsie. Toto su normalne priatelske a rodinne vztahy. Zas nemozes cakat ze ti budu volat kazdych 20 min. A zas ak ste az take priatelske vazby nemali ani rodinne je naivne si mysliet ze ich tvoja PN bude zaujimat. Ludia,ktorym na Tebe zalezi sa ti ozvu. A pokial takych ludi nemas vo svojom okoli najvyssi cas sa zamysliet ci aj ty niekde nerobis chybu, nie si egoisticka alebo si len nebudovala priatelske vazby. Ak mas okolo seba egocentrikov vzdy ich mozes odstrihnut a najst si kamaratky tvojej krvnej skupiny, ja som tak spoznala rozne pri behu, pri korculovani a pod.
Pacient: Pán doktor, nikto si ma nevšíma...
Doktor: Ďalší, prosím.
Tiež som mávala tento pocit, keď som si dávala dovolenku od práce v čase sťahovania a mohla som si dovoliť ostať doma, myslela som si presne to isté čo ty a je pravda , že ked si doma PN, zrazu máš veľa času, ale ostatní ten čas nemajú, vidím to na sebe , lebo všetky kamarátky mám v dosahu 3km a vidíme sa raz za pár mesiacov😄 lebo po práci je každý rád doma v kľude alebo pri hobby atď , takže určite to nie je že by na teba kašľali
