Má zmysel vzťahová poradňa, keď sa už úplne stratila úcta a vzájomný rešpekt v manželstve?

Zas na druhej strane si budeš môcť povedať, že si aspoň skúsila zachrániť manželstvo. To, že niekto nevie prejaviť úctu a rešpekt, to môže mať pochytené aj z domu a možno za to schováva iné problémy.

Pavelr Rataj - cesky parovy terapeut, pozri si toto pekne video:

On tam rozobera, aj kedy to ma zmysel riesit krizu vo vztahu.

Zmysel to má, ak máte o návštevu v poradni a na záchrane manželstva záujem obaja. Stáva sa, že si z toho zoberú niečo obaja a začnú na sebe pracovať. Ale stáva sa aj to, že partner v žiadnom prípade nepripustí svoju chybu a nikam sa nepohne. Ale aj to ukáže, na čom je váš vzťah a čo sa s ním ešte dá/nedá robiť.

Ak obidvaja chcete ist, tak podla mna to zmysel ma, lebo este aspon trochu vam na tom vztahu zalezi, ked to nechcete este vzdat.
Ak by bol ale problem alkohol, nasilie alebo vulgarne nadavky, tak take manzelstvo by som nezachranovala, ak ide iba o bezne odsudzenie sa a mozno nejake nedorozumenia kvoli zlej komunikacii, tak to moze pomoct.

@milanemila je tam tých problémov viac, aj ten alkohol a nadávky

Ked ste manzelia a mate male dieta urcite to vyskusajte.

Napisem ti to takto, to co dieta vidi doma povazuje za normalne. Takze ak sa rodicia hadaju, chlap pije, padaju vulgarne nadavky, tak toto vsetko na dieta posobi a ponesie si to cely zivot ako “vzor spravania”. Vyliecenie alkoholizmu chce vela sil a odhodlania, vekom sa alkoholizmus este zhorsuje. Su vztahy, kt sa daju zachranit a oplati sa to a aj take, kt. nie.
Sama si musis zodpovedat otazku, ci chces aby tvoje dieta malo “uplnu” rodinu aj za cenu, ze bude pocuvat krik, nadavky vidiet ozrateho otca 🤷🏼‍♀️
Ak mas syna, tak mu otec bude vzorom nie dobreho spravania k zene a ak mas dceru, tak nadobudne dojem, ze pre zenu je ok trpiet chlapa ako jej otec, ustupovat a podriadit sa, len aby rodina ostala pokope.
Ja si myslim, ze pre dieta je lepsie ak sa rodicia rozidu ako by malo vyrastat v toxickom prostredi. Drzim ti palce nech sa rozhodnes akokolvek, ale mysli aj na seba.

@milanemila áno, toto všetko viem a uvedomujem si to, ale zožiera ma ľútosť a strach. Keď nad tým rozmýšľam racionálne, tak ja ho už neľúbim. Keď nie som pri ňom som šťastná, pri ňom necítim žiadnu istotu, necítim od neho lásku, nič...

Ja tomu rozumiem, a aj chapem, ze ti je to luto, ze mozno beries ako svoje zlyhanie, ze sa rozplynula vidina stastnej rodiny. Mne by to bolo tiez luto, ale zrejme to uz lepsie s nim nebude a mozno po case stretnes niekoho, kto si ta bude vazit a lubit teba aj dietatko. Viem, ze je to klise ale zivot mame iba jeden a kedykolvek sa moze skoncit, nemarni ho tym co zrejme uz nema zmysel. A chapem aj ten strach, moja mama s nami bola sama a az teraz ked mam vlastne deti si uvedomujem, ake to muselo byt extremne tazke byt na vsetko sama. Ja mam niekedy pocit, ze zena ked sa rozhodne a chce, tak zvladne vsetko na svete.

Nie vždy sa terapeuti snažia zachrániť vzťah..v mnohých prípadoch sa snažia zachrániť zenu a deti, keďže ich považujú za obete domáceho násilia

Ked sa na to pozriem cez svoju osobnu skusenost, tak v case, ked bolo po ucte a respekte, zvratit moje rozhodnutie vztah ukoncit by ziadna poradna nedokazala.

Strach o co? Ze sa sama neuzivis, s deťmi bez nich? Ono taky rozbehnutý alkac dnes prácu má, zajtra nemusí, v akom štádiu rozpitiaje, možno už ani nepochopí, co po ňom v poradni chcú.

Nemyslim si.
Nadávky = urážky, zranenia.
Clovek casom otupí a stáva sa imúnny.
Slova maju velku vahu.
Taketo sa tazko opravuje, pretoze slova uz vyslovene boli.

@ahhola že si nenájdeme bývanie, mám ešte 2 deti z predošlého vzťahu. Máme spoločnú hypotéku a byt v podielovom vlastníctve, bojím sa, že bude robiť problémy pri vysporiadaní

@charliee1980 máš pravdu, už mu to nebudem vedieť odpustiť a už to nebude nikdy ako predtým

Rozumiem ti velmi. Mala som tu česť. Ja proste nie som typ, ktory sa dokaze odosobniť, povzniesť….tie slova sa casom vynárajú v pamäti…pre mna bola jedina cesta- von.

Ale je pravda, ze som neriešila spolocne veci okrem dietata. Takze odchod bol o to jednoduchší.
A myslim si, ze v takomto toxickom prostredi trpia deti najviac. Nepokaz im zivot.

A aj ked sa clovek snaží žehliť a žehliť, aspon kvoli tym detom, neda sa to donekonecna. Raz človeku praskne nerv, alebo sa stáva apatickym a je mu vsetko jedno. Nema vôľu nieco zachraňovať. Pretoze aj tak sa nic nezmenilo.

@charliee1980 presne tak, snažila som sa to stále žehliť a hovorila si, že to sú len nervy, že to nemyslí vážne, až keď sa nám narodilo spoločne bábo, som si to konečne uvedomila, že toto nechcem.