Kto je ten pravý?
Bolo to ako v rozprávke, mala som len 15 rokov, keď som ho spoznala, bola to láska na prvý pohľad. Je pravda, že sme sa stretávali len cez víkendy a takto to išlo roky...presne 9 rokov, som mu už začala vynadať a povedala som, že náš vzťah nenapreduje, donútila som ho, aby sme sa nasťahovali. Žili sme spolu pol roka. Rozišli sme sa. Povedal, že už nie je zaľúbený a že sa cíti uzavretý. Medzitým poslal svoje fotky cudzej žene, že som pre neho nudná. Presťahoval sa domov. Pár dní som mala pocit, že sa bez neho po mnohých preplakaných nociach zbláznim. Prešlo 1,5 mesiaca. Doma som si hľadala inú prácu, vďaka ktorej som spoznala muža. Začali sme si písať, spoznávať, no nič extra. Nečakane som anonymne dostala kyticu. V hĺbke srdca som chcela, aby to poslal môj bývalý. Ako sa ukázalo, neposlal to on, ale môj nový nápadník. Naozaj som s ním chcela začať odznova, ale bol pevný a povedal, že je to dobré pre nás oboch.
Bola jedna akcia v dedine, kde som sa s tým novým prvýkrát stretla. Bol veľmi elegantný, pekný, inteligentný a mal dobrý zmysel pre humor. Veci začali byť vážne, vzal ma do najlepších a najdrahších reštaurácií, kopa darčekov.
(Tajne každá žena miluje ak nás prekvapia).
Jedného dňa mi oznámil že odíde s kamarátmi na 10 dní do Nemecka. Čakala som že možno aj mňa zobere. No nie. Odišiel. Veľakrát sa mi ani neozval, nestaral sa o mňa, neozval sa. Medzitým môj bývalý mi napísal, či sa nechcem s ním niekam vybehnúť. Išli sme von. Už sú to 4 mesiace, čo sme sa rozišli.
Prišiel ten nový domov. Dal som mu cestu. Hovorím, že je to to dobré rozhodnutie. Snažila som sa presvedčiť sama seba že nemáme spoločnú budúcnosť.
Môj bývalý chce začať odznova, pretože si uvedomil, že bol hlúpy a že som pre neho dôležitá...moje city sa k nemu zmenili. Necítim to ako predtým, ale je ešte stále dôležitý pre mňa. Čo ak ma znovu opustí?
A ak by to nestačilo, uvedomil si to aj ten nový, posiela mi kytice, že mu chýbam a že ma miluje!! Pravdou je ,že aj on mi chýba.
Čo mám robiť? Kto je ten pravý? Alebo ani jeden?
Čo mám robiť?? Kto je ten pravý? Alebo ani jedny?
Iba ma napadlo, ako by si sa citila na ich mieste, ze sa tvoj priatel rozhoduje medzi tebou a byvalkou. Raz si s jednym. Ked odide, uz si hned s byvalym.
prepáč, ale prostučká "slohová práca", na uverejnenie to nie je, ani na získanie záujmu na fóre - príliš vykonštruované, umelé, juhoamerických noviel už je dosť
Možno by si urobila lepšie, ak by si si začala tieto príbehy písať pre seba vo worde. Kto vie, aj Evite sa nakoniec podarilo preraziť s tým čo vydáva.
@vsauce_ @danica2711 ďakujem za pomoc!!
@beatrixm zabudla si napísať do príbehu od evity, že bývaly počas 4 mesačnej pauzy, kedy sa "uvedomil", pozeral celý čas do stropu vo svojej izbe, plakal do vankúša a potom sa jedného dňa otriasol a povedal si pre seba, ona je tá "prava". Ech, ten má toho tiež za sebou počas pauzicky ako aj ty😃🤣
@beatrixm co znamená dal som mu cestu? To prekladal Google translator?
@danica2711
@vsauce_
@nurielka
To naozaj do každej diskusii musíte vypisovať, že je vymyslená? To, že vy máte nudné životy, kde sa nič zaujímavé nedeje neznamená, že to tak majú aj ostatné ženy... Naozaj to lezie na nervy pod každým príspevkom tieto blbé komentáre 🤦
Autorka, ja by som prvého poslala kade ľahšie aj keď je to ťažké. Kto miluje, tak neopustí. Nebol ten pravý a nie je ním ani tento druhý. Si mladučká, daj si chvíľu so vzťahmi čas a neskôr určite príde niekto, kto tým pravým bude
@bashawelle dúfam že aspoň 4 jazyky ovládáš bez chýb 😙
@denisa0504 Nemusíš byť hneď hysterická. Škodí to zdraviu 🙃
@vsauce_ hysterická si tu akurát ty, keď máš potrebu týchto primitívnych komentárov 😘 ale tak chápem, že nie všetci na mk sú psychicky v poriadku 😉
@denisa0504 podľa mňa je tu 80% tém vymyslenych, ale keď už v 50. komente čítam "prázdniny , pubertaci sa nudia atd" tak aj ja obraciam oči v stĺp 😅
@domak2 veď toto. Ale objavuje sa to aj pri úplne normálnych témach.. tu naozaj nechápem, prečo by to malo byť vymyslené. Lebo o jednu ženu majú záujem naraz dvaja muži, alebo prečo? Veci a témy, ktoré zažilo už kopa žien a ony na všetko píšu, že vymyslená téma 🤦
išiel na mužsku jazdu. Ty by si tam bola jediná žena. Ty by si chcela niečo pozerat,no oni by mali možno iné preferencie. Oni by z toho nič nemali a ty tiež nič. Na mužskej jazde na ženy skrátka nie je čas.
poprosila by som vysvetlenie, co ta viedlo k napisaniu tychto stylistickych novotvarov:
"som mu už začala vynadať "
"Prišiel ten nový domov. Dal som mu cestu. Hovorím, že je to to dobré rozhodnutie."
"Kto je ten pravý? Alebo ani jedny?"
Ako jazyk sa ma vyvijat a vzdy je zaujimave, ak sa veci neopisu otrepanymi frazami, ale zaveje textom cerstvy vietor.
Len toto mozno predbehlo svoju dobu, obavam sa.
@denisa0504 Tu ti už napísali, že milión tém je tu vymyslených. To už vidíš na štylizácii 😀 Ale chápem, niekto musí byť ten, čo chodí do komentárov aj poučovať a dramatizovať aj keď na to nie je dôvod 🤡😊
@moonlight1210 ospravedlňujem sa ,ty si určite dokonalá
@denisa0504 nepíšem na všetko vymyslená téma 🤔
Autorka,, nechcela som bagatelizovať tvoj problem, ale pripadal mi ako rozprávka, napísala som, že ex neplakal do vankúša keď ty ano, je však len otázka času, že sa date dokopy a bude robiť to iste(posielať fotky iným a možno aj viac). A druhého možno ani nemilujes, nemás spracovaný rozchod, keď sa nevieš rozhodnúť. Hovorí sa, že spamatat sa z rozchodu trvá istý čas a o to viac ak ste boli spolu veľmi dlho. 1. Muž - nie 2.muz- nie. Môj pohľad samozrejme.
povedala by som, ze ani jeden z nich, no ber to len ako moj osobny nazor
@beatrixm Dakujem, som si svojej gramatickej dokonalosti vedoma.
Mala som na ZS velmi, velmi prisnu ucitelku slovenciny. A z jej dosledneho pristupu profitujem dodnes (vratane schopnosti pisat texty tak, aby mali uvod, jadro, zaver a jasnu pointu. neodpustila nam nic ani na slohoch.).
A prave vdaka nej som hrda na dosledne ovladanie svojho rodneho jazyka. Je to ucta k dedictvu po predkoch.
Ak si cudzinka, jednoducho to napis.
A teraz k tvojmu problemu (bez ohladu na gramatiku):
Ani jeden nie je ten pravy. Ty totiz este nie si pripravena viest plnohodnotny vztah (z toho, co si opisala).
Bud so stastim natrafis na niekoho, s kym sa ti to pozitivne vyvinie samo od seba, alebo ti bude krachovat jeden vztah za druhym a kazdy vydrzi len tu uvodnu chvilu, kym su rozburcovane hormony z noveho objavu.
@moonlight1210
Môžeš byť rada,že máš také znalosti,ja som nemala také šťastie.
Sľubujem, že dalšia diskusia bude o to:
Ako správne napísať správny, dokonalý sloh zo slovenčiny.
Ešte taká malá otázočka.
Ako to dovoľuje tvoja dokonalá gramatika nepoužívať diaktriky? 😏
@beatrixm
Vyhovorit sa na "nemala som to stastie" je prilis jednoduche. Stale sa daju citat knihy a mat vo vizualnej pamati napozerane a ulozene, ako sa to spravne pise.
Takze to s diskusiou o gramatike by bolo rozumne. Je dobre si najprv rozvijat osobnost, nez sa clovek vrhne na vazne vztahy.
To je ako chciet absolvovat preteky F1 a mat vodicak dva dni. Moze sa to podarit a moze to skoncit riadnou havariou a trpkym sklamanim.
So sirokym zaberom vedomosti clovek skor stretne rozumneho partnera, pretoze uz sa obzera a lovi v inych vodach. Neuspokoji sa s malom. Zvysuju sa jeho poziadavky na uroven partnera. Pretoze si vazi sam seba.
Ty to stale beries ironicky a snazis sa mi ukazat, ako mi vies oponovat. Na tom nestoji svet. Dokazovat ludom okolo, co si, kto si prave takto. Zamysli sa nad sebou. Toto nie je o tom Kto z koho. Toto je tvoj zivot, ktory mozes mat lepsi, alebo sa mozes este roky brodit mociarom otazok: Preco ja? Preco prave ja mam taku smolu? Preco sa na mna lepia taki chlapi? Preco ma kazdy nakoniec odsunie?
A toto vsetko si mozes usetrit. Nestoji to za to?
PS: prvy bod z maleho gramatickeho okienka:
"Ako to dovoľuje tvoja dokonalá gramatika nepoužívať diaktriky? 😏"
Predpokladm, ze to chcelo byt "diakritiku". Pokial to nebol zamer.
PPS: diakritiku pouzivam len vtedy, ked pisem slovo, ktore by mohlo byt zmätočné, a preto zle pochopene. Pisem casto v inych jazykoch, takze som zvyknuta diakritiku na klavesnici nepouzivat. Pisem tak vsade, vratane sms, msgn, WU, FB,...
@beatrixm nie, ale ten slovenský zvládam. A ak sa má niekto opýta, čo som nejakou vetou myslela, tak odpoviem.
@beatrixm “ a hádam ľudia v 25 rokoch už nie sú puberťaci...” o tomto by sme mohli polemizovat…niektori sa cez pubertu nikdy neprenesu. v prvom rade si daj od vztahov pauzu, nie je povinnost byt vzdy vo vztahu. Skus aj trosku dozriet. Pomerne infantilne polozena otazka a to svedci o mnohom.
@beatrixm to je akym prekladacom prelozene?
Rozprávka o ropuche, ktorá nahradí sedenie u psychológa
Niekedy môže jedna krátka rozprávka nahradiť 10 sedení u psychológa. Tento príbeh je práve o tom.
Po slnkom zaliatej lúke behalo dievča. Malo na sebe biele čipkované šaty, v kučeravých vlasoch ružové mašle a v ruke sieťku na chytanie motýľov. Bolo veselé a v dobrej nálade. Zrazu zbadalo na veľkom zelenom lopúchovom liste obrovskú ropuchu celú posiatu bradavicami.
— To je ale hnusná ropucha, — s odporom povedalo dievča.
— Ehm-ehm, — odkašľala si ropucha. — A či ty vieš, že ja som začarovaný princ?
— To nie je možné, — povedalo dievčatko nedôverčivo.
— Veru je, — povedala ropucha. — Zlá čarodejnica ma začarovala spolu s mojím velikánskym kráľovstvom. Som mladý, krásny a bohatý. Ak ma odčaruješ, vezmem si ťa za ženu a budeme žiť spolu šťastne, až kým nepomrieme. Budem ťa nosiť na rukách a každý deň ti budem nosiť kvety.
— Ako ťa mám odčarovať? — spýtalo sa dievča.
— Nebude to ľahké, lebo zlá čarodejnica na mňa uvalila ťažkú kliatbu. Musíš si ma vziať domov, aby som spal v tvojej mäkkej postieľke a každý deň ma bozkávať. Kŕmiť ma lyžičkou a chodiť so mnou na prechádzky. A potom sa to stane. Jedného rána neuvidíš vedľa seba škaredú ropuchu, ale krásneho princa. A tvoj život bude šťastný a pokojný.
Dievča fascinovane počúvalo ropuchu. Hľadela na kožu posiatu bradavicami, na obrovské vypúlené oči, úzku štrbinu úst a uvidela vysokého urasteného mládenca s čiernou hustou hrivou a šibalsky prižmúrenými zelenými očami. Seba uvidela v bielych prepychových šatách, ako stojí vedľa neho v krásnom zámku a počúva zamilované slová…
Dievča premohlo odpor, pokľaklo, vložilo si ropuchu do lemu šiat a odnieslo ju domov.
Od toho dňa sa život dievčaťa zmenil. Už nebehalo po slnečnej lúke, nenaháňalo motýle, nespievalo a netešilo sa. Staralo sa o ropuchu. Ropucha bola veľmi prieberčivá: na raňajky si pýtala croissanty a na večeru špagety s bešamelovou omáčkou, spávala len v dievčininej posteli a ešte po sebe zanechávala stopy slizu na podlahe a posteli, takže dievča muselo neustále umývať podlahy a prať bielizeň.
Prestalo si viazať mašle a obliekať krásne čipkované šaty. Od prania jej sčerveneli ruky a boleli ju. No ropucha bola stále veľká a škaredá a vôbec sa nemenila na pekného princa. Dievča sa na ňu niekedy pozeralo a malo veľkú chuť ju vyhodiť z domčeka a žiť ako predtým, ale bálo sa, že urobí chybu. Čo ak jej zostalo čakať už len málinko? Možno už zajtra sa zobudí a namiesto škaredého obojživelníka uvidí bruneta so zelenými očami?
Tak prešlo niekoľko mesiacov. Len málokto by v utrápenom úbožiatku spoznal kedysi veselé a bezstarostné dievča. A ropucha sa správala ako veľká pani. Dievča jej slúžilo a robilo všetku špinavú prácu v dome.
Jedného dňa na ňu ropucha začala kričať, že jej dlho nesie večeru. Dievča vyšlo z domčeka a rozplakalo sa. Sedelo na priedomí a horko plakalo. Uvidel ju vtáčik, ktorý spieval na vetvičke.
— Prečo plačeš? — spýtal sa vtáčik.
— V mojom dome býva odporná ropucha, ktorá na mňa kričí. Celý deň umývam, upratujem a varím. Som už veľmi unavená a nechcem tak ďalej žiť.
— A čí je to dom? – spýtal sa vtáčik.
— Môj, — odpovedalo dievča a utieralo si slzy.
— A kto ti priniesol domov ropuchu?
— Ja sama, — smutne odpovedalo dievča.
— Načo? – čudoval sa vtáčik.
— Sľúbila mi, že sa premení na princa, ak sa budem o ňu starať. No prešlo už veľa času a nič sa nedeje.
— Prečo nevyhodíš ropuchu z domu?
— A čo ak je to pravda? A čoskoro sa zmení na princa? A ja nevydržím, keď už možno treba len trošku počkať? Vynaložila som toľko úsilia. Mrzelo by ma, že som nečakala, keď už stačilo len tak málo.
— A čo ak stráviš celý svoj život slúžením ropuche, ktorá sa nikdy nepremení na princa? – spýtal sa vtáčik.
Dievča sa zamyslelo.
— To keby som tak vedela…, — zamrmlala.
Dievča zrazu zdvihlo hlavu a oči sa jej rozžiarili: — Nemám ísť za starou čarodejnicou, ktorá žije za lesom? Je stará a múdra, možno mi povie, či sa ropucha zmení na princa alebo nie?
Dievča sa potešilo a hneď išlo k starej čarodejnici, ktorá žila v ošarpanej chatrči za lesom.
— Rada by som vedela, — hovorí dievča — či nepremárnim príležitosť vydať sa za princa.
Čarodejnica vzala kuracie vnútornosti, oči z netopiera a trávu z močiara a začala veštiť. Potriasla sivou hlavou a hľadela sa do hrnca, nad ktorým stúpala hustá, smradľavá para.
Advertisements
— Je to len ropucha, — povedala nakoniec. — Nestrácaj svoj čas. Z nej nikdy nebude princ.
Dievča smutne odišlo od čarodejnice. Chvíľu kráčalo so sklonenou hlavou a potom dostalo nápad.
— Čarodejnica sa môže mýliť. Čo môže stará žena vedieť o princoch? Musím ísť k dobrej čarodejnici! Tá mi to určite povie!
Dobrá čarodejnica žila v krásnom zámku so vysokými špicatými oknami a štíhlymi vežičkami.
— Som taká unavená, — povedalo jej dievča. — No bojím sa, že ak vyženiem ropuchu, už nikdy sa nevydám za princa!
Čarodejnica potriasla hlavou a vyžiadala si jeden deň. Veštila z mesačného svitu a hviezd, odvodzovala zložité vzorce z kučeravých oblakov a bielych sedmokrások. Na druhý deň vyniesla verdikt:
— Je to len ropucha, — povedala dievčaťu. — Nikdy z nej nebude princ. Radšej ju odnes späť na lúku.
Dievča mlčky vypočulo čarodejnicu a odišlo. Avšak vo vnútri jej všetko vrelo od rozhorčenia:— Závidia mi! — zvolalo, keď vyšlo von. — Samozrejme, že každá sa chce vydať za princa. Viem to lepšie ako ony! Cítim, že nerobím to všetko zbytočne.
A tak sa dievča vrátilo k ropuche. Vypočulo si veľa nepekných slov za to, že bolo dlho preč a v tom čase nekŕmilo ropuchu. Dievča vyčistilo dom od slizu, uvarilo obed a vykúpalo ropuchu. Ropucha bola spokojná. Veľká, hnedozelená, samá bradavica, ležala na čipkovanom vankúši v postieľke dievčaťa. A samotné dievča nemohlo spávať s ropuchou a už dávno jej prenechalo svoje miesto. Spávalo na úzkej pohovke v kuchyni. Pred spaním ako zvyčajne myslelo na to, aký krásny bude mať život, keď sa ropucha premení na princa. Vymýšľalo mená pre svoje deti a premýšľalo o tom, aké kvety budú rásť v jej záhrade. S takými sladkými myšlienkami aj zaspalo.
Prisnilo sa mu, že kráča po ceste k svojmu domčeku a vidí, že je celý schátraný a rozpadáva sa, okná sú zaprášené a tmavé a na priedomí sedí starena. Je hrôzostrašná, strapatá a vyzerá ako lesná čarodejnica. Vtom sa na ňu starena pozrie a dlhým zahnutým prstom ju volá k sebe. Dievča chce utiecť, ale nohy ho neposlúchajú. Pristúpi bližšie k starene a tá sa naň pozrie svojimi vyblednutými pohasnutými očami a spýta sa:
— Poznáš ma?
— Nie, — so strachom odpovie dievča. — Nikdy predtým som ťa nevidela.
— Ehm-ehm, — odkašle si starena. — Ja som ty. Veľa rokov som sa starala o ropuchu a čakala, kedy sa premení na princa. Všetci mi hovorili, že je to len ropucha, ale ja som nikomu neverila. Verila som len ropuche. Veľmi som sa chcela vydať za princa. A veľmi som sa bála, že ak ropuchu vyženiem, nikdy sa to nestane. Tak prešlo veľa rokov a včera ropucha zomrela.
Proste zomrela na starobu. A ja som dlho plakala nad niečím, čo sa už nikdy nestane. Nad svojím životom, ktorý som premárnila tým, že som sa o ňu starala. Plakala som nad tým, že som už stará a nemôžem behať po lúke a chytať motýle ako predtým. Nad princom, za ktorého sa nikdy nevydám.
Advertisements
— Len sa na mňa dobre pozri! — zakričala starena. — Ja som tvoja budúcnosť!
— Nie, nie, — kričalo dievča. Chcelo utiecť, ale nohy ho neposlúchali a tak si len zakrylo oči rukami a kričalo: — Nie, nie!!
— Rušíš ma zo spánku, — začulo piskľavý hlas. Otvorilo oči a uvidelo, že spí na pohovke a ropucha sedí na zemi a pozerá sa na ňu.
— Odnes ma do postieľky a už buď ticho! — rozkázala jej ropucha.
Dievča sa na ňu pozrelo a v mysli sa mu jedno po druhom vynárali slová, ktoré mu hovorili vtáčik, zlá čarodejnica, dobrá čarodejnica a tá starena v jeho sne:
— Je to len ropucha!
Dievča vstalo z postele, zdvihlo Ropuchu, podišlo k dverám a otvorilo ich.
Ropucha vycítila, že sa deje niečo zlé:
— Hej! Kam ma to nesieš?! — revala.
Dievča otvorilo dvere, silno sa zahnalo rukou a odhodilo ropuchu tak ďaleko, ako len vládalo.
— Choď preč! — zakričalo dievča. — A už sa nevracaj. Už nikdy viac ťa nebudem kŕmiť, ani ukladať na svoju posteľ! Toto je môj dom a ja si tu budem robiť, čo chcem. Zasa budem behať po lúke, chytať motýle a tešiť sa zo života! Neverím tvojim sľubom. Si len ropucha!
Dievča zatvorilo dvere a prvýkrát po dlhých mesiacoch sa usmialo.
Stym prvym si uz premarnila 9 rokov. Ten druhy Mozno ozaj nemal v tom Nemecku cas sa ozvat .. ten prvy uz mal xx sanci. Nemusi byt “ ten pravy” ani jeden z nich ale skor by som dala sancu tomu novemu. Ten ta sklamal len raz..