Je dôležité mať s partnerom medzi sebou jasno vo všetkom?
Je dôležité mať s partnerom medzi sebou jasno vo všetkom? Všetko čo prežívate a riešite aj keď sa to práve netýka jeho? Keď vás niečo trápi či teší? Je dôležité prísť k nemu a sa mu vyrozprávať alebo máte na to kamošku respektíve nechávate si to sama pre seba? Je dôležité pre vás mat spoločne hlboké rozhovory? Dá sa za vzťah považovať aj vzťah kde toto nie je? Kde je len fyzická príťažlivosť a základné porozumenie ci spoločne záujmy?
Pre mňa je manžel môj naj kamoš. Dokážem mu povedať čo ma teší, ale aj trápi. Moje obavy, hlavne ak sa to týka jeho a nášho vzťahu, bez strachu, hanby alebo obáv, ale poviem mu aj somariny, čo by ho nemuseli trápiť/zaujímať, ale on chce vedieť. Aj keď mám na to kamošky, aby som sa vykecala, ale on je môj naj.
Je to jednoducho komunikácia, základ vzťahu, spolu s dôverou a kompromisom.
ak je to pre teba dolezite, potom je to dolezite.. ak to pre teba dolezite nie je, potom to dolezite nie je 🙂
@reanda presne tak. to co jeden povazuje za dolezite pre ineho nie je. to su take otazky ze naco. kazdy to ma inak.
ja nie som zverovaci typ. nezverujem sa nejako nikomu ani mame ani kamoskam ani muzovi. nepotrebujem to a to mam vyborne vztahy aj s kamoskami aj s mamou aj s partnerom. mohla by som ale nie je to pre mna prirodzene. takze za mna to dolezite nie je. ale mne sa zveruju casto.
neviem si celkom dobre predstavit vazny vztah s niekym, koho dobre nepoznam. A ako sa da bez komunikacie spoznat cloveka? Jedine plytko ...
J muzovi hovorim vsetko. Niekedy ma svojimi reakciami vie aj vytocit, pretoze jento predsa len nuz a reaguje inak ako moja kamoska. Ale ja som prostovravna, a aj tak mu vsetko hovorim. A prihliadnuc na fakt, ze ak sa mi deje nieco vazne v zivote, i ked sa to jejo nwmusi tykat, ovplyvni to moju naladu/spravanie/reakcie a je pre mna dolelzite, aby vedel, co sśa deje
Pre mna je dolezite mat hlboke rozhovory,resp vzdy ked ma nieco trapi sa zdoverim manzelovi. On to robi podla mna podobne. Ale viem,ze su ludia co toto nepraktizuju a na vykecavacky maju kamosky atd,resp su introvertni a veci si nechavaju pre seba. Pre kazdeho je dolezite vo vztahu nieco ine.
Nemyslim si,ze je dolezite s kazdou uvahou zatazovat muza. Takisto musi byt unavne pocuvat siahodlhe zenske monology o nicom. Ja osobne nehovorim o vsetkom z muzom. Nechodim domov z roboty a nezatazujem ho tym,co sa tam deje,dialo. Zakladne veci ano,ale nie o vsetkom mam chut rozpravat,pracu si domov nenosim. Takisto nevedieme zbytocne rozhovory. Kazdy to ma doma inak a je na tebe,co ti vyhovuje. Neexistuje jeden vzorec. Vzdy je to o vas dvoch. Musite mat spolocnu rec na takej urovni ako vam obom vyhovuje. Ja by som napr. vedla seba nezniesla nejakeho filozofa alebo somriaka,co sa cele dni len vykecava alebo nad vsetkym filozofuje,vsetko dopodrobna rozobera. Mam rada taky zdravy rozhovor. Zaklad je komunikacia,musite sa vediet rozpravat,tak ho aj spoznas a tak sa riesia problemy. Intenzita je uz na vas,kolko uznate za vhodne
No na taketo typy rozhovorov proste neostava cas.. mame milion spolocnych tem, co este riesim pomimo s kamoskami uz do toho netaham, lebo by mal z hlavy melon a este by zacal vysvetlovat mne on, co ktory kamos robil a to by sme kazdy vecer len kecali a nikto nespal a to sa neda 😂
Ja zdielam s manzelom aj veci kt opisujes a niekedy aj on somnou (mava trosku problem hovorit o pocitoch vdaka standardnej slovenskej vychove ala polostudeny odchov 🤦🏼♀️) ale robim to preto, lebo je to moj najblizsi clovek a nie preto ci by sa malo/nemalo a ci je to dolezite, proste to tak citim a chcem to s nim zdielat.
Zalezi aj kolko ste spolu, ak ste spolu tyzden nehovorila by som vseliake sukromne veci.
Myslím,že od začiatku vzťahu je dôležité a férové byť úprimný a otvorený všetkým témam. Mnoho veci by sa tým vyriešilo a mnoho spoločných bývaní ani nezačalo.
A áno,pre nás boli dôležité aj vážne a hlboké rozhovory pred svadbou,počas manželstva ešte viac.
Neviem si predstaviť byť s človekom,o ktorom viem malo,kt.nezdiela so mnou a ja s ním vazne rodinné témy,moje a jeho problémy,či už v práci,ale aj všeobecné. Netušili by sme navzájom o sebe,čo nás teší,či naopak,z čoho máme strach,či úzkosť. Nepodporovali sa navzájom. Vždy je čas na 10min kávu a rozhovor.
My vedieme hlboké hovory, často a radi. Ale zase o každom poryve duse tiež nemusíme diskutovať. Podľa mňa si aj vo vzťahu treba udržať svoje malé tajomstvá, netreba hneď všetko vytrubit a rozanalyzovat.
My sme manzelia, najlepsi kamarati, milenci, kolegovia, rodicia a niekedy aj deti. Nie je nic z pritomnosti, minulosti a planov so buducnosti, o com by ten druhy nevedel, citame sa ako otvorena kniha. Z dlhodobieho hladiska si to inak ani predstavit neviem, ziadne tajomstva, ani tie male.
Pre mna to je dôležité a hovorím tieto veci aj manželovi aj kamoske.. každý reaguje inak, predsa len inak to vidí muž a žena, tie naše problémy…
Ale neviem si predstaviť, žeby som sa manželovi tak nedokázal zveriť.. akože jasne sú veci, ktoré sú s muž zbytočné riešiť.. ale take nejake pocity, trápenie mu určite zverím.. vždy ma dokáže povzbudiť a mám pocit, že v tom nie som sama a že mi je oporou