Priateľ má veľmi dobreho kamaráta ktorý je ale starší ( skoro vo veku našich rodičov) a ten má dcéru o niečo mladšiu od nás. Ju poznáme obaja ale zatiaľ čo ja som ju nechala na úrovni známej, ten môj si s ňou vytvoril nejaké pseudokamaratstvo ( naschval to takto píšem lebo nemal s ňou o nič viacej kontaktu ako ja aby to takto bolo a komunikovali 90% cez správy, zvyšok bol čas kedy sme sa videli všetci ). Samozrejme sa mi to nepáčilo ani nikdy nebude. S tým priatelovym kamaratom si normálne vychádzam, oni dvaja si chodievajú zašportovat a tak, ja s nimi nechodievam.no teraz časom začínam mat take malé paranoje, že ten kamarat ma možno len akceptuje ako partnerku ale možno ma až tak v laske nemá a isto by bol najradšej, keby sa ten môj dal dokopy s jeho dcérou. Myslím si, že keby mna nebolo a cesta by bola voľna, asi by to takto dopadlo. Začínam sa cítiť nekomfortne pretože mám občas pocit akoby oni boli jeho rodina a nie ja, často pre nich urobí veľa a celkovo asi mi vadi jej existencia lebo týmto štýlom bude vždy nejak prítomná. Cítim sa medzi nimi ako navyše
Porozpravaj sa s tvojim priatelom aby s nou obmedzil kontakt.
Predpokladam ze svojmu partnerovi doverujes, (kedze vztah musi byt zalozeny na dovere inak nefunguje) a ze si mu to takto povedala.
Co on na to?