Hnev a urážky voči manželovi

Nemam dobre manzelstvo. Mozno je moj muz dobry syn a vnuk a priatel, a kolega, ale ako otec a partner je nedostatocny. A casto sa kvoli tomu hadame. Mna desi najmä to, ako som sa pri nom zmenila. To, ze moj partner nebude az tak dobry partner, sa hned neukazalo, ale iba naznacilo, ale ze nebude ani dobry otec, sa predvidat nedalo. Totiz neda sa vyhoviet vsetkym a clovek sa musi rozhodnut a on sa rozhodol ze bude radsej dobry syn, vnuk a kamarat svojich kamosov. A tak v hadkach ho velakrat urazim, ze nech nezabudne zase poslat maminke peniaze, alebo ze to si berie ten najlepsi priklad, aky si moze, z toho svojho najlepsieho kamosa (totizto vrana k vrane sada), ked ma presviedca, ze u jeho kamosa doma to tak nefunguje, alebo ze kedy bude konecne chlap a povie svojmu tatkovi ze takto sa k vnucatam nema spravat. Je mi zo seba na grc. Ma to prvky psychickeho nasilia, a ziarlivosti z mojej strany. A nikdy by ma nenapadlo ze sa do niecoho takto dopracujem z dovodu nefunkcneho vztahu. Nechcem vase opovrhovanie, je mi to jasne, ani vase rady, viem, ze musim z tohto vztahu von, pretoze ma vobec neuspokojuje a odmietam sa s tym zmierit a prijat to, aby som sa zacala spravat k muzovi s respektom. Skor ma zaujima, ci si niektora z vas presla niecim podobnym, ze si prestala muza uplne vazit a veru ho obcas v hadke aj urazila. Podotykam, ze v kludnych situaciach to nerobim, mam sa pod kontrolou. je to len tym, ze ked mi ublizi on, ublizim mu aj ja, co sice nechcem, ale uz som asi zranena stratou iluzii, ako som to mohla takto pokaslat.... ale nemal to napisane na cele, ze bude naprd otec a partner. A nebolo to takto kym sa narodili deti a zvysili sa zataze. Mna ale nemusi zaujimat, ze on tu zataz nevydrzi, a sprava sa ako sprava. Neustale kritizuje spravanie deti a moju vychovu. Takze sa ja aj deti citime ako odpad. Samozrejme, on to vobec tak nevnima, takze ako agresora vnima iba mna, cim sa iba viac uistuje vo svojom spravnom spravani. Ja mam tiez spätnu väzbu od kamosiek a vidim, ze moje deti su uplne normalne. Mne je jasne, ze to budem musiet sama za seba riesit tak ci tak, lebo aj po rozvode nadalej ostava otcom, ale hadam uz bude situacia kludnejsia, ziskam odstup a uz sa nad tym iba pozastavim. A mozno nie, ked mi domov pridu deti s placom.