Ahojte, píšem anonymne, lebo mi je z tejto témy čo riešim ozaj smutno. Dúfam, že to pochopíte. S mužom žijeme spolu v zahraničí, takže preč od rodín, máme ročného syna, niesme manželia. Sme spolu cca 2,5 roka. Bol to z mojej strany taký "risk alebo zisk". Skrátka som do tohto vzťahu vhupla s tým, že načo mám čakať, aby som zasa s niekým 7 rokov "prechodila" a potom zistila, že sa na rodinu ešte furt necíti? On sa na to cítil. Chcel rodinu, bývanie, odsťahovať sa zo sk. Po nejakom čase vysvitlo, že veľmi vela vecí si vymyslel. Prakticky mi naklamal o takmer všetkom čo mi o sebe dovtedy narozprával a vlastne sa riadne pretvaroval ako má také zaujmy ako ja, kde všade bol atď... Pokračujem v komentári
Tak on musí chcieť sa zmeniť ale ako vidíš sama žiadna snaha z jeho strany. Znovu vybudovať dôveru a veriť mu už nie je možné na 100% vždy bude tá myšlienka, že ťa znovu oklamal alebo len prázdne slová.. ak máš kam ísť, vieš zabezpečiť seba i dieťa odíť od neho. Nijak ti nepomáha z malým, všetko zostalo na tebe.. Takéhoto človeka k životu nepotrebuješ. Ak bude ten správny čas nájdeš takého chlapa, kt. pre teba i tvojho syna znesie i modré z neba..takže je len na tebe ako sa zachováš, buď budeš nešťastná s človekom, kt. nedokážeš dôverovať alebo budeš štastná a počkáš si kým ti ten pravý nevletí do cesty.. 🙂
Odíď od neho, lebo sa zničíš ... takíto rozprávkari zostanú celý život takí ... ja som taký typ človeka, že keď ma niekto sklame, neviem, nechcem, nemôžem dať druhú šancu ... jednoducho už nedokážem opäť tomu človeku dôverovať.
Dôvera je základ vzťahu, ak nie je dôvera sa človek len trápi, upodozrieva...to sa budeš trápiť...človek sa nemení, vieš ako to je, ak sa raz papier zničí už nikdy nebude ako predtým...ja som zažila v minulom vzťahu peklo, čiže u mňa vo vzťahu je základ úcta k človeku a dôvera...bez dôvery, len konšpirácie v hlave, upodozrievanie a keď niečo povieš, si ty ta zlá pričom dôvodom prečo neveríš je práve on nie ty...čiže za mňa a mojej skúsenosti bez dôvery nie je vzťah...
Nebudem to zbytočne rozpisovať, iba poviem, že toto sa zachrániť nedá.
Nevyvstava otazka 'ci?', ale 'kedy?"
Ak mas kam ist, tak chod hned.
Ak nemas kam ist tak cakaj, kym sa doba ukludni, kym dieta zosamostatnie, kym budes mat pracu a priatelov.
A druha otazka... nemas svoje dni? Chodis do spolocnosti? Mas svoje zaluby a vykonavas ich? Si spokojna sama so sebou?
Skus sa najprv postarat sama o seba, hoc i s len malou pomocou partnera. Potom ries jeho.
Plus je otazka, ci ta klamal, lebo chcel tie peniaze zohnat a teba tym nechcel zatazovat a nepodarilo sa mu. Alebo ta klamal tak, ze od zaciatku vedel, ze to zaplatis ty?
Ja som prežila niečo podobné. Už som 15 rokov šťastné rozvedená. A on? Rozpráva rozprávky ďalšej.
Vhupla si extremne rychlo do tehotenstva s cudzim clovekom, ktoreho si nepoznala. Teraz žneš plody. Skoda, ze si si nedala namahu a nespoznavali ste sa. Clovek, ktoremu neveris a nestojis mu za to, aby si ta vzal sa ne,meni. Asi najlepsie ist z kratsej cesty.
Ďakujem vám všetkým za názory. Mňa to tak hrozne mrzí kvoli malému. Na začiatku všetko vyzeralo tak super. Bola som šťastná, že som našla niekoho kto hľadá v živote to isté čo ja. Tak si viete predstaviť ako to potom všetko bolelo. Najhoršie je že on ma stále presvieča o tom ako sa chce zmeniť, ako si to uvedomuje, že má problém s klamaním a veľmi to chce zmeniť. Je fakt, že malý ho začína vnímať.
Chcem ešte podotknúť že tie klamstvá sa netýkajú nevery, "iba" takých každodenných bežných vecí. Akoby nedokázal byť uprimný. Nerozumiem tomu celkom.
@oliolijanka no na tomto musím tiež viac zapracovať. To dobre hovoríš. Ja som stále iba s malým doma /vonku venčíme. Nemám tu nikoho s kým by som vybehla von alebo kto by mi postrážil malého. Ale prihlásila som sa s malým na nejaké aktivity od decembra tak dúfam, že si tam nájdem kamošky s rovnakými záujmami. A nie neklamal preto že sa snažil tie peniaze zohnať. To klamstvo bol taký zlom, to nebolo jediné. S peniazmi problém nemáme pretože sme predtým obidvaja pracovali v zahraničí a chodili domov na sk. Takže mne sa podarilo niečo našetriť. A verila som že aj jemu, ale to nebola pravda. On je presne typ ktorý keby zarobí akúkolvek sumu tak mu to nevystačí.
@stanulienkat vieš, čo ti na toto poviem... Myslela som si, že človek po tridsiatke už nemá potrebu tlačiť kaleráby a že už by mal vedieť čo od života chce alebo čo by rád dosiahol. Bohužiaľ som narazila na nedospelého jedinca. Neboj sa, veľmi si to teraz vyčítam...
Kde v zahranici si? Kludne aj do sukromne spravy.
Vies..na zaciatku vsetko vyzera super. Praveze v 30 ma clovek uz trochu rozum a nejde bezhlavo do vztahu. V 30 by som ocakavala skor rozvaznost. Keby ste nemali dieta-tak kaslat na to...
Zo zaciatku mi prides velmi inteligentna, ale potom cakas dieta s niekym koho nepoznas ani financnu situaciu? Chcela si rychlo rychlo a tak si dopadla. Uz len znasat nasledky. S hentym neostavaj, zober dieta achod prec. On sa nezmeni
@stanulienkat @kiki234 nebojte sa dievčatá, dobre si uvedomujem aká som hlúpa a ako som podcenila situáciu. Chcela som už rodinu a zázemie. Neľutujem že mám synčeka. Ľutujem iba to s kým ho mám. A že to takto vypálilo. No tak mne sa sen o šťastnej rodine nesplnil. Zo srdca to každej žene prajem aby našla toho pravého. Možno sa aj ten môj raz spamätá, ale to už bude závisieť iba od neho či to bude s nami alebo bez nás.
@oliolijanka bývame v Rakúsku
No nerob zase unahlene zavery. Ano mas dietatko to je krasne, ale to neznamena ze uz nenajdes niekoho kto vas bude milovat oboch. Mozno takeho najdes, nie hned ale najdes. Ale od hentoho odit nestoji za to trapenie, a oklamat a odpustit sa da podla mna tak 1 max 2x viac uz nie. A je jedno ci je to velke alebo male kmastvo
Ahoj, ja som mala exmanžela podobného rozprávkara. Až ma urážalo keď si myslel, že niektorým klamstvám mám akože veriť. To by bolo na knihu. Kvôli synovi som sa snažila to ignorovať a stále neriešiť. Ale to bola chyba. Mala som odísť skôr od neho. Neskôr pokračoval v klamaní, klamal na súde (usvedčili ho), klamal synovi, že príde a keď neprišiel prečo neprišiel. Klamal, že zaplatí výživné a bla bla, až som musela podať exekúciu na neho. Synovi hovoril rovnako hlúpe klamstvá. Keď syn podrástol pochopil a bolelo ho to... Ale stále lepšie akoby sme s ním žili... Mala som kvôli nemu zdravotné problémy... Keď som ho opustila, odoznel stres z toho čo zase vyvedie, prestali aj zdravotné problémy.
V nadpise sa pýtaš, či sa dá zachrániť vzťah bez dôvery, no a v texte potom, že ho nemiluješ. Čiže, mne, ako nestrannému sa to ľahko hovorí, ale povedz, ako chceš zachraňovať niečo čo nemá základy ? Každý vzťah stojí práve na dôvere, máš snáď k nám tu na diskusii väčšiu dôveru, ako k niekomu, s kým máš dieťa a s kým všetko zdieľaš ? No a potom, ak ho nemiluješ, prečo táto diskusia ? Máš snáď v hľadáčiku niekoho iného ?
Mám tak trochu pocit, že možno nevieš, čo chceš, resp. že chceš potvrdenie toho, že máš zdvihnúť kotvy, je tak ?
@selwadza22 presne. Aj ja sa cítim občas, že ma má za úplnu tupaňu. Ale pritom mi stále trepe ako ma miluje. Alebo mi niečo povie, úplnu banalitu a ja sa ho opýtam niečo na to a on sa tak zamotá do toho... Ja nerozumiem jednej veci - kde sa to v tých chlapoch berie? Prečo sa tak správajú
Môj ex bol taký istý a ja naivka som mu verila.... On sa nikdy nezmení, len sa nenechaj zmanipulovať. Prajem ti, aby si raz našla svoje šťastie ♥️
@milos81 nie nie nie, asi si ma zle pochopil. Nejde o to žeby som mala väčšiu dôveru tu v diskutujúcich, a nemám ani vyhliadnutého iného chlapa ( myslím, že po tomto "zážitku" ani dlho nebudem chcieť iného chlapa)..... Pravdu povediac, hladala som asi kúštiček podpory. Nie náklady. Dosť sa trápim aj tak a nie aby mi tu ešte niekto nakladal. Možno som chcela počuť, že niektorá mala taký vzťah a nakoniec sa im to podarilo obnoviť a znova nájsť spôsob ako spolu fungovať. Takú nejakú nádej. Je pravda, že lahšie je človeku keď nie je na všetko sám. Mám strach z toho ako by som to úplne sama všetko zvládala. Také tie bežné každodenné veci. A ako som spomínala už skorej, naozaj sa začal zapájať do rodinného života aj keď mu to moc nejde vždy. Možno by som sa naozaj mala zamerať viac na seba a svoje záujmy, no s ročným miminkom je to troška náročné. Ja som typ človeka, pre ktorého je vzťah a rodina priorita. Partner by mal byť aj najlepším priateľom. Aspoň tak by to bolo v ideálnom svete. Zapísala som sa so synom na nejaké baby aktivity v našom meste tak dúfam, že si tam nájdem nejaké kamošky a zamestnám si hlavu niečím iným ako podrazmi od partnera.
No, vies, kazdy sme iny, kazdy povazuje za normalne nieco ine, rebricek hodnot je dost podstatne odhalit uz na zaciatku, pretoze kazdy ti bude hovorit len to, co chces pocut, ale nie vzdy sa to podari, ked mas ruzove okuliare byva to dost tazke. Ja som uz druhy rok sam prave pre podvody, klamstva, falos, no a z mojho pohladu sa niektore zeny specializuju len na to, ako chlapa podojit a odkopnut, ide o to, kolko toho dovolis, ludia sa nemenia, su stale ti isti, takze tym, ze dopustis to, ze sa to deje, robis zle len sama sebe, a s tym vedomim mozes za to len ty, kedze mas moznost odist, musis si urcit medze, no a ak chces dat dalsiu sancu, sprav to, ide o rodinu, urcite je to v zaujme dietata, ale ak sa ti ani potom nepozdava nejaka vec, opytaj sa ho na nu o niekolko dni opat, len v inom kontexte, nepriamo, ak sa odpoved bude zhodovat, mozno nejde o klamstvo, klamari si vacsinou nepamataju, komu co naklamali, preto sa to da tymto sposobom odhalit. Suhlasim, ze vo dvojici je v kazdom pripade lahsi zivot, uz len tym, ze sa mas s kym pozhovarat, taka moralna podpora, ale ja som si uz celkom zvykol a i ked stale dufam, uz nehladam. Ospravedlnujem sa, ak som pouzil slova, ktore sa ta dotkli, no ked som si precital tvoj text, bolo v nom dost vela otaznikov a mal som pocit, ze hladas akusi skratku, co by ti pomohla sa rozhodnut v tom, co sa bojis urobit, no a podla mna to je po tvojej poslednej sprave skor to, ze chces zostat s nim(ma to niekto stastie ;) )
Nezazila som lebo klamara poznam na sto kilometrov a este ma ziadny muz neoklamal...aj ja som vzdy jednala na rovinu. Dost postatne je ze som nedala nikdy na reci ale vsimala som si vyhradne ciny. Ak som aj "vhupla" do vztahu, ze ved co budem stracat cas, vzdy s dvojitou ochranou kym som si dotycneho lepsie nacitala.
Ale to ma zmysel pre teba asi az do buducna tieto postrehy.
Teraz asi vies co mas robit. Mrzi ma to aj za teba, ale chronicky klamar sa nezmeni lebo to je jeho podstata a ci je to liecitelne, uprimne netusim.
Drz sa a bud tou najlepsou mamou akou dokazes. A neprived malemu v kratkom case zasa nejakeho uja. Nech mate pokoj, az sa teda rozides s tymto iluzionistom.
Kamoška mala takého bajkara a ešte ju k tomu na každom rohu podvádzal a ona mu 3 roky odpúšťa la... Chvalabohu už spolu nie sú tak 8 rokov
Vyvrcholilo to klamstvom o peniazoch keď sme už spolu nejaký čas žili vonku a bábo bolo na ceste a bolo treba zaplatiť prvé nájomné za nový byt a kauciu a ďalšie výdaje. Stále mi hovoril že pohoda pohoda hneď to tam pošle. Vždy akosi "zabudol" a 5 dní pred splatnosťou keď som naliehala tak povedal, že on na to nemá či to nemôžem zaplatiť ja. No chronický klamár. Po narodení synčeka, pol roka trvalo kým sa začal zaujímať a prestal sa tvárit ako ho so všetkým obťažujem. Pri pôrode nebol lebo "nestihol". Ja som bola rozhodnutá ho opustiť. On ma stále nejka prehovoril aby sme spolu zostali.
Avšak od synovho pol roka sa snaží zapájať do všetkých činností doma a okolo syna. Príliš mu to nejde. Syn má už vyše roka a teraz sa konečne začal správať ako otec ako-tak. Osamote je s malým iba cca 15 minut kým sa večer osprchujem a to mu pustí rozprávku.
Problém je že mu už nedôverujem. Stále klame, je jedno čo sa opýtam. Či hlúposť ako kedy išiel spať (spí v obyvačke) alebo podstatné veci. 99%mi zaklame. A kecá. Stále iba kecá ako to chce zmeniť ako chce aby sme fungovali, ako on chce byť s nami šťastná rodina, ako on chce mať zasa dobrý vzťah somnou a s malým. Kecy kecy. Vždy mi pripomína ako sa len ohromne snaží a ako by som to mala viac oceniť. Ja stále neviem ako mu mám začať znova veriť. Dá sa to vôbec? Nevládzem. Som unavená z tých jeho kecov. Je ako obohraná platňa. My sa nehádame, nevrieskame po sebe, iba mám pocit že si každý kecáme svoje. On stále chce aby som mu povedala čo má s tým našim vzťahom robiť a ja mám pocit že mu len stále vyčítam. Myslím že ho nemilujem, ale neviem či to vôbec bola niekedy láska. Možno si to zaslúžim. Prežil si tu niečo podobné niekto?