Čo chcem?
Rada by som sa vyrozprávala..
Spoznala som sa s jedným chlapom, randíme už nejaký ten piatok a začali sa veci typu prespávanie u seba, stretla som sa s jeho rodinou, mám uňho zubnú kefku. Ono takto ako to píšem si uvedomujem, že sa to skôr podobá na vzťah než randenie. No oficiálne sme si nepovedali, čo k sebe cítime alebo či sme spolu ako pár.
Začínam panikáriť. Naozaj mi dáva všetko, je všetko také dokonalé až uvažujem či naozaj to chcem.
Odkiaľ viem , že to je to čo chcem ?
Aké pocity ste mali vy pri svojej polovičke, kedy ste si vy povedali, že áno, toto je to čo chcem?
toto mi príde strašne pubertálne, že odteraz sme frajeri... koľko máš rokov?
napr. ja s mojím mužom si rátame výročie od nášho prvého bozku... ale tiež sme si nepovedali, že tak, a teraz už sme vo vzťahu... veď to je zrejmé, keď robíte všetko to, čo si popísala, že ste viac ako len kamoši
problém je, že ty si nie si istá svojimi pocitmi... ľúbiš svojho priateľa? plánujete budúcnosť?
Nejde o to, že chcem ofic.termín. Skôr som to spomenula v zmysle, že v podstate až teraz som si uvedomila, že je to viac.
Začínam mať strach a cítim neistotu a sama tomu nerozumiem keďže mi dáva všetko čo som doteraz nedostala.
Veď na začiatku je to vždy dokonalé, nerob paniku. Po 2 rokoch ťa idylka prejde. No ako my s mužom sme už prvý týždeň plánovali svadbu a dieťa, ale tak my sme boli obaja trochu hrr. Okolie samozrejme zdesené, ale my sme boli v pohode.
odkial vies, ze ci je to to co chces? to ti hovori tvoje vnutro, ak ho pocuvas...nerozmyslaj, co by si mala citit alebo nemala, proste vnimaj svoje pocity, ake su, ak tomu zatial nerozumies, daj tomu cas, pytaj sa sama seba, netlac na seba, bud sebou...neviem presne z coho vychadza ten strach? skus to popisat viac mozno
@mabenn V podstate sa bojím a neviem či som pripravená opäť budovať niečo. Začiatky vzťahu sú pre mňa veľmi ťažké, kým si zvykáme na seba. Pre každého, no ja mám v sebe blok, múr. Ja mám svoju pohodu a svoje súkromie (rodina, kamaráti, zvyky, nejaké to moje bláznivé správanie , ktoré väčšinou skrývam, slabosti) a doteraz som si ani nepomyslela, že niekoho by som mala pustiť dnu. Neviem či som pripravená niekomu ukázať všetko a pustiť si ho k telu.
vyborne, je super, ze to vies pomenovat, ono ty nemusis a ani nemas nic skryvat...v ozajstnom vztahu ta ten druhy ma brat taku aka si (alebo nebrat), ty sa nemas prisposobovat...pokojne sa aj s touto obavou partnerovi zver a pokial to pochopi, necha ti priestor a cas, to len potvrdi jeho a vas vztah...skutocna laska lame bariery a bloky, hlavne tie v nas...
tak hlavne si je asi povedať medzi sebou, čo k sebe cítite a čo od toho očakávate, ak ste len nejaký kamaráti s výhoda, tak neviem no, ale pokiaľ k sebe cítite niečo viac tak prečo nie 🙂
S manzelom sme si tiez nevraveli, ze mame vztah, ale nase skutky to hovorili, myslim tym napriklad zoznamenie a travenie casu s rodinou, zubna kefka a podobne