Chodenie verzus spoločné bývanie

Určite treba ísť skúsiť spolu bývať, ten vzťah nadobudne úplne iné kvality
Iné je stretávať sa len cez víkend a chhodit za ruku do parku a iné, keď prídeš z prace a uvidis že neopratal ani tanier po raňajkách zo stola alebo neunúval sa ani len osprchovať vaňu po sebe

Okrem toho, vyskúšate si spoločne finančne hospodárenie a to je nesmieme dôležité

Pri chodeni nepoznáš nikdy tak človeka ako keď s ním žiješ 24/7, pretože pri vodeni sa za ručičky v parku 2x do týždeň dve tri hodinky keď máš fajn náladu je všetko krásne ale zlozvyky partnera tak nespoznas

určite treba skúsiť spolu bývať...už len spoločné dovolenky veľa ukážu ale tam je uvoľnená atmosféra...ale bývanie, každodenné problémy, rozdeliť si povinnosti, uvidíš čo je a nie je ochotný robiť, spoločne niečo financovať (chladničku, energie) toto všetko je dobre si skúsiť pred manželstvom. ...nieže stretnúť sa len ked je chuť a nálada na 2 hodinky doma u rodičov...to sa nedá zrovnať s bývaním.

@shee11
mozes mat aj doberu a maloniec to vypali uplne inak. Ja som ju mala mapriek urcitym problemom a ak bez svadby. Pri spolocnom byvani a uvere som videla to, co by ma inak ani nenapadlo. Ostala som dlhsie na pn (2tyzdne), slabsia vyplata. On mi povedal ze nema, a ako zaplatim ten nesiac uver. Ze zarobi len o 150€ viac ale fajci, takze nema.
V zivote by ma nenapadlo, ze sa takto zachova. A sme sa chceli vziat a mat deti. Bolo toho viac a ako perlu pp rozchode som nasla jeho vyplatne pasky. Bolo to podstatne viac ako tvrdil. Takze za mna urcite spolocne byvanie vyskusat.
Clovek sa v takychto zasadnych crtoch nezmeni a je lepsie sa rozist ako rozviest.

Nespoznas ho dobre kým nezačnete spolu bývať. Len tam sa vyskytnú nepredvídateľné situácie, pri ktorých sa buď budete vedieť podržať alebo nie. Aj čo sa týka spoločného trávenia času, delenia financií, rozdelenia povinnosti atd.

Z mojich skusenosti to zalezi ☺️ U nas to na ralo grady, ked sme spolu zacali byvat. To uz maloco clovek skryje, na viacerych veciach sme sa dohadali, kym sa vaetko utriaslo. V rodine vsak mame aj pary, ktore sa k sebe nastahovali az po svadbe. Uz maju aj deti a pekne vztahy, takze naozaj to zavisi

Ja nie som pokusný Králik a môj manžel tiež nie. Spolu sme sa k sebe nasťahovali až po svadbe, ale dôvod bol hlavne ten, že nás delilo 1200 km a vieš čo? Sme 7 rokov manželia, žiadne hádky u nás nie sú, akceptujeme jeden druhého a sme dvaja rozumní ľudia čo všetko vyriešia v kľude.

Ine je ked idete spolu na výlet do kina, na wellness, do divadla a iné je spolu žiť 24/7.Tam riešite čo sa kúpi koľko mate peniaze poplatky, hypotéka, alebo prenájom bytu čo vám treba zariadiť. Koľko vám zostane po zaplatený poplatkov na žitie na celý mesiac. Ako sa bude chovať práca rozdelenie či chce pomáhať v domácnosti či všetko nechá na teba. Prídu aj hádky určite iné je sa stretávať každý potom domov k sebe a iné žiť. Určite sa v niečom nezhodnete bude aj výmena názorov. A tam sa uvidí ako sa budete k sebe chovať. Nie je to už o tebe a o ňom ale o vás. Možno časom zistíš že ani k sebe nejdete že zistite že ste úplne rozdielni a rozídete sa veľa krát sa to tu stálo že písala nejaká prispievateľka. Vždy treba kompromis. Tam sa uvidí či zostanete spolu alebo nie. Vždy je lepšie ak idete bývať len tak bez svadby si to vyskúšať a neskôr sa zoberiete ked vám to bude klapať. To aký v skutočnosti ste zistite na spoločnom bývaní. Každý z vás má inú výchovu z domu a tam sa to ukáže. Malo čo sa mu alebo tebe podarí schovať na povahe tam už na plno preukážete svoje povahy budete sa učiť spolu žiť za pochodu. AJ MY sme tak začínali. Na plno sa ON aj JA prejavil až v spoločnom bývaní. A hlavne musíte byť voči sebe tolerantní a akceptovať jeden druhého. A kompromis musíš aj TY aj ON vedieť že kedy ustúpiť. Nie po prvej hádke vziať zbaliť veci a čau to sa nerobí. Vždy sa da všetko vysvetliť aj ked nie každému ale dá. Držím palce.