Bojím sa, že ma opustí
Nikdy nezhrniem všetko, no skúsim to podstatné a veľmi vás prosím o názor či skúsenosť, i keď nás nepoznáte.
Sme spolu necelých 13 rokov, svoji sme necelé 3, deti nemáme. On je flegmatik, ja skôr úzkostlivý cholerik. Celé roky mi hovoril, ako on ma ľúbi takú aká som, takú si ma bral a pod. Áno som prudšej povahy a stále potrebujem utvrdenie, že sa nehnevá a že ma ľúbi, čo som sa ho často aj priamo pýtala, niekoľkokrát do dňa, mám proste také OCD akoby, ale všetko vedel, veď ma pozná.
Má náročnú prácu, z ktorej je fyzicky ale najmä psychicky vyčerpaný a ja úplne chápem, že som to posrala týmito mojimi otázkami + výčitky že neni so mnou doma + nervy a únava z práce + financie nám momentálne dobre nevychádzajú, aj nad tým som si tak posťažovala, pričom to nebola žiadna výčitka jeho smerom, len jednoducho som bola zvyknutá, že môžem byť pred ním otvorená a povedať mu vždy, čo ma trápi.
V nedeľu to pretlakovalo a vyletel, hádka všetko a dospelo to k tomu, že sa plánuje odsťahovať, zatiaľ vraj nie rozviezť, že ma má plné zuby, nechce sa so mnou baviť, nechce ma počúvať, nič so mnou riešiť, že ma nevie už prosto zniesť pri sebe. Hádka v nedeľu začala na základe hlúposti ale to už bola tá posledná kvapka evidentne.
Ja som sa ospravedlnila a chcela som to nejak normálne riešiť, no on už to podla mňa v sebe vyriešil. Doteraz vždy pomohlo ho ten deň nechať vychladnúť a všetko sme si vysvetlili, no teraz je to ozaj iné. Niečo málo sme si povedali k tomu ale len preto, že ja som typ, čo by mal najradšej všetko vyriešené hneď.
Myslíte si, že je nejaká šanca na uzmierenie, alebo sa mám už pripraviť na odluku a časom aj rozvod?
Milenku nemá, tým som si naozaj fakt istá.
Keď jeden druhému lezie na nervy ....
Tiež som flegmatik, a keby do mňa niekto stále išiel otázkami, výčitkami a furt chcel niečo riešiť, tiež by mi to liezlo na nervy. ..
Bola som na tom dosť podobne. Veľmi mi pomohla terapia a to, že sa nám narodil syn náročný na moju pozornosť. Lebo už som nemala čas stále len seba sledovať. Príde mi to, že si ako také dieťa ktoré stále potrebuje potvrdenie o pozornosti. ale tvoj muž chce manželku nie dieťa vedľa seba. Či sa to časom urovná alebo naozaj dôjde k rozchodu to ti tu asi nikto nepredpovie ale mala by sa na sebe začať vážne pracovať. Je pekné, že o sebe vieš aká si a, že máš nábeh na OCD ale s tým sa dá na terapiách pekne pracovať.
Psychicky náročná práca, doma psychicky náročná žena. Ani sa mu nečudujem, že vybuchol. Flegmatik potrebuje pokoj a nie stále nejaké vyryvanie potom ťa má uisťovať, že sa nehnevá potom si zase niečo nájdeš. Má ťa proste plné zuby.
Nehnevaj sa ale denno denne sa aj viac krát pítať,či ťa ľúbi? Tak sa mu ani nečudujem a to 13rokov je dlhá doba fakt.My si hovoríme navzájom keď sa lúčime pred prácou že sa ľúbime a to nám stačí na celý deň a to sme spolu už 20rokov a máme dvoch synov.Taká otázka po čse chlapov štve pracuje stará sa o vás finančne a bol pri tebe denno denne Ti dokazoval tým,že ť ľúbi to Ti fakt nestačilo,tak keď sa chystá do teba na nejaký čas preč si to uprac v hlave a keď sa vráti nepítaj sa ho či ťa ľúbi ty mu povedz že ho ľúbiš a že Ti na ňom záleží.A naučí sa Ti sám hovoriť že ťa ľúbi ak teda bude chcieť pokračovať vo vašom manželstve.
ozaj je tvoj manžel flegmatik? sa mi nezdá podľa toho čo opisuješ...
inak si myslím že ste blízko rozchodu - rozvodu...
Mam podobny vztah, len rozdiel je v tom, ze na nom pracujeme. Chodime na terapie spolocne aj individualne a vela komunikujeme. A samozrejme velka davka sebareflexie.
Zacni na sebe pracovat nielen kvoli vztahu, ale hlavne kvoli sebe.
Opýtala by som sa ho, či je možnosť, že si to rozmyslí, ak na tom popracujem s odborníkmi, alebo párová terapia, kde by som sa teda snažila tiež maximálne spokupracovať. Ok asi si ťažká povaha, ale podľa mňa nikdy nie je chyba LEN na jednej strane. On prečo celý čas čušal a teraz bum tresk rovno rozchod? Tak sa konflikty predsa tiež neriešia... Každopádne, keď si ho chceš ty udržať, súhlasila by som aj s tým, že budem na sebe pracovať len ja. Ak teda mi on povie, že je ochotný si svoj odchod rozmyslieť.
No on si zalsuzi medajlu uz za to, ze to vydrzal do teraz. Ale na druhej strane aj on mal komunikovat skor a poziadat ta o "napravu". Ak sa doteraz tvaril, ze je vsetko ok a zrazu pohar pretiekol, ani od neho to nie je uplne fer, aj ked tvoje spravanie je hrozne. Navrhla si mu, ze to skusis riesit nejakymi sedeniami s psychologom?
Všetky tu píšete, že si zaslúži medailu. Ale on vedel, koho si berie. Autorka píše, že takáto je od začiatku a on ju bral takú aká je. Áno, časom tieto večné výčitky pôjdu na nervy každému, ale nie je to od neho fér, že doteraz sa tváril nad vecou a zrazu sa zbalí a chce sa rozviesť.
Si si skutočne na 100% istá, že nikoho nemá? Skôr mi to príde ako dobrá zámienka na to, aby proste buchol dverami, odišiel a ešte teba urobil jedinou vinnou....
Ako chlap dobry drziak toto trpiet, ty smer psycholog-psychiater a popracovat na sebe, ja sa pytam zo srandy muza mozno raz za pol roka, ze lubis ma, ty si zjavne inde nastavena mozno rozvod bude aj dobry pre obe strany
Ďakujem vám za úprimnosť. Áno, chcem na sebe pracovať, toto bola posledná kvapka aj pre mňa, že už je naozaj čas vyhľadať odborníka a riešiť nielen tento problém s ním.
Nechcem, teraz vyznieť, že chcem nakladať na neho, ja si hlavne chcem riešiť svoju stranu a u sebe vykonať zmenu, no na druhej strane za tie roky som si prežila s ním nejednu ťažkú chvíľu, čo ale neviem, či je ok konkretizovať, keďže píšem za seba a nie za neho. Navyše potom by ste posielali za odborníkom možno skôr jeho ako mňa...
Problém je aj to, že som mala posledné mesiace sama ťažké obdobie (práca, skúškové keďže študujem externe VŠ, úmrtie blízkej rodinnej osoby a to všetko v posledných 6 týždňoch) a nevedela som si proste upratať svoje vnútro...
Čo sa týka nevery, som si istá na 120%, bola by som úprimne veeeeľmi prekvapená, keby to bol ten dôvod.
Ale ty tu pises o tom jak si mu vycitala ze je vela v praci aj ked mat problemy finnancne?? takze on sa chudak trapi v robote tazkej a pride domov k dakomu kto vidi iba to ze nebol doma?? fuj. ty si zase z tych zien co nedokaze sama vydrzat, co ma chlapa jak animatora a celozivotneho uistovatela.... ste prepnute daktore. A este po tom vsetkom co hore napises si myslis ze aj ty si to s nim mala tazke.... 13 rokov o sebe vies ze nie si uplne normalna ze chlapovi reves do telefonu ked ostane dlhsie v robote alebo ked dakde chce ist sam a este mas tu drzost povedat ze on to o tebe 13 rokov vedel a isiel do toho s tym... v prvom rade TY si to o sebe vedela a mala si to riesit lebo si nicis manzelstvo ale hlavne psychicky nicis cloveka.... ked seba skusis dat na druhu kolaj tak to mozno pochopis lebo doteraz to vyzera ze trepes len ty, ty, ty, ty a ty a ty sa tak citis a tebe je smutno a ty potrebujes uistit a co on?? ne kazdy je odkazany na to riesit tvoju psychiku, to mas riesit ty a 13 rokov ti to bolo jedno lebo muz skakal ako piskas a zapieral sameho seba... teraz ked odide to pre neho bude ako nadych cerstveho vzduchu po tych rokoch a nebudem sa cudovat ak sa rozhodne uz nevratit lebo mu bude lepse a konecne seba uprednostni
Ani sa mu necudujem.
A jedno ospravedlnenie je moc jednoduché a veľmi málo.
@martul hlavne si predstav ze kolko tych ospravedlneni bolo no jasne ze to uz neplati ... takyto neinteligentny clovek to robi furt dookola lebo nema co robit a furt boda do manzela a vycita mu HLAVNE veci ktore nevie ovplyvnit napr byt v robote ked maju financne problemy vtedy cakam chlapa s kolacom a nie urevana a nasrata lebo ja chudinka som bola doma sama.... hrozne mne je tak luto daktorych chlapov... nepodvedu, pracovití a robia to pre rodinu a taketo psychicke zmykačky ich znicia
Pozri deti nemáte ,ty sa podľa mňa nezmenis,neber to v zlom ale zo 100 ľudí sa naozaj zmení od základov možno 1.nechaj ho ísť.a čakaj .....buď mu budeš chýbať a vráti sa alebo natvrdo zistí že život že krajší bez stáleho teroru a odíde definitívne
keď si bola taká zaneprázdnená ako píšeš, potom si ale nebola doma dlho sama, či? nie si jediná čo má prácu+školu+domácnosť a borí sa s financiami, je nás takých viac, tiež mi v novembri zomrel ocko a ešte mám doma pubertiaka... ale to neznamená, že to celé hodím na chudáka muža, ktorý má sám dosť svojho, vyhľadaj odbornú pomoc čím skôr
Toto vyzerá tak, že on si povedal, že stačilo, aj muži majú toho dosť, keď aj v práci má toho dosť a ešte ani doma nemá pokoj. A prečo ešte nemáte dieťa?, Keď sa vzťah nikde neposúva, tak tam sa dá z toho aj odísť a skúsiť niečo nové.
Ale to, že muži sa kvoli žene nezmenia, platí aj naopak, keď je to raz taká povaha aj u ženy, ani žena sa nezmení.
kazdy flegmatik časom dospeje k názoru, ze najlepšie mu je s pohodovou babou, ktorá nic nerieši, je nad vecou a vedie pokojný a pohodovy zivot. Ty si asi energeticky upír a pokiaľ vyzeras ako Angelina Jolie, tak beriem, ale starneme všetci a jeho pohár asi pretiekol. A možno v hĺbke duse túži po deťoch.
@barborachors nie sme starí, máme obaja okolo 30, ale ani jeden z nás nie je typ Angelina/Brad, sme normálni ľudia...
Deti nemáme, pretože sme sa tak rozhodli, obaja. Z nás som to skôr ja, kto by deti videl v budúcnosti...
Nemusí mi dokazovať, že ma ľúbi, tak som to nemyslela. Len že sa ho to pár krát za deň (nie každý deň) spýtam.
A áno, napriek povinnostiam som sa cítila sama, lebo mi chýbala jeho prítomnosť, tak som chcela, aby bol aj doma... aj preto, že ho tá práca veľmi vyčerpáva... myslím, že by sme finančne vyšli, aj keby nepracoval 250hod mesačne.
Takže si všetky myslíte, že už nie je žiadna šanca a že je to proste definitívne, áno?
Ja to neviem nijako veľmi posúdiť, lebo je to môj prvý partner a ja jeho prvá partnerka.
A keby si navrhla stretnutie? Nie s cieľom uprosiť ho, ale porozprávať sa, jeho pohľad, názor, tvoj. Žiadne citové výlevy, prosby, plač. Utvrdilo by ťa to v nádeji alebo naopak v konci vzťahu. Či?
@martul niečo také by som určite chcela, ale teraz mu naozaj chcem dať ten priestor, aby si utriedil myšlienky. Nechcem na neho tlačiť so stretnutím... zatiaľ ešte aj tak býva doma, aj keď je vlastne vacsinu dna v práci, no je mi jasné, že keď teraz navrhnem niečo také, len sa viac stiahne
@elizabet173 ďakujem za radu... uvažovala som viackrát, napr aj on si chcel ísť riešiť svoje problémy, no nakoniec sme ani jeden nešli. A doteraz vždy sme si každú nezrovnalosť dokázali spolu vyriešiť.
Z toho co som si precitala, ze ste si prvymi partnermi, ty si prilis narocna na udrzbu a jemu uz praskli nervy uprimne nevidim velmi sancu na zachranu. Moze za tym byt aj tuzba spoznat, zazit nieco ine ako len teba pripadne byt jednoducho sam. Bohuzial je velmi mozne, ze mu samemu bude nakoniec lepsie ako s tebou. Doteraz vas spolu zrejme drzala nejaka nostalgia, ze ste spolu od mladosti, dlho, dospeli ste spolu, mate strach z neznama, kedze ineho partnera ste nemali.
To ze ste to doteraz vzdy ,,vyriesili" nie je pravda, mozno ty si si to myslela, ale takto nevyzeraju vyriesene veci. Minimalne on ak nie obaja ste nejake veci v sebe dusili a teraz pohar pretiekol.
@autor ahoj, zmenilo sa niečo?
To sa ho musis pytat, to ti nevie dat sam najavo?
Ty by si mala riešiť s odborníkom svoje úzkosti, on by sa mal zlepšiť v komunikácii. Chápem, že si mu liezla na nervy a vyčerpávala ho, ale komunikačne uvedomelý partner by nečakal do poslednej minúty a hneď, ako by začal cítiť takéto pocity voči tebe, jasne by ti ich odkomunikoval a žiadal zmenu.
Každopádne, teraz už len nechať ho na pokoji, začať so sebou pracovať bez ohľadu na to, či sa rozhodne s tebou zotrvať v manželstve alebo nie a čakať. Držím palce.
ja sa mu nečudujem, mala by si vyhľadať odbornú pomoc a riešiť to s psychológom, chudák tvoj muž