Ahojte. Ako prekonávate ked vám chýba objatie.
Idem za chlapom a vypýtam si. Keď si single, tak neviem, možno si skús obstarať zvieratko.
Pre mňa je nakrajšie ked sa vnučka ku mne pritúli. A povie mám ťa ľada.
Ak nemáš partnera, tak objím rodičov, alebo starých rodičov (ak teda nemáte nejak extrémne narušené vzťahy). Ak máš deti, objím deti. Alebo pokojne aj kamošku, ale najskôr by som sa opýtala, že či ju môžem objať. (Ja som napr.netýkavka, nemám to rada len tak bez varovania vopred 😄).
Mnohé ženy píšu ze objímu deti. Ale to je iné objatie. Keď mi chýba mužské objatie tak mi to deti nevykompenzuju žiaľ.. Tak som sa zmierila ze to nemám 🤷♀️a neskôr sa našiel v práci kolega v mojom veku ktorý má kedykoľvek objíme a vtedy mam pocit ze jeho objatie lieči a ze mam všetko. Je to len kamarát (ale človek nikdy nevie ako to bude ďalej) ale to objatie je proste super
A keď máte dospelé deti po 18-ke? To už je vlastne muž takže od 18 a viac ročného syna už je objatie mužské lebo úradne je to už dospelák. A niekto má na to domáce zviera. Niekto blízkych. Vždy je čo objať. Niekto objíma stromy. Takže všetky variácie už odzneli.
Teraz ma napadla taká sranda že išiel by škaredý a zúfalý muž za prostitútkou, ona by sa klasicly opýtala či chce to alebo to... A muž by odvetil: Chcem len objatie. Prípadne pusu na líco. Čo by na to ona? Akú cenu by dala?
Hlavne racionálne, prekonať nutkanie vypisovať kade komu a potom sa cítiť trápne. Viem, že to za chvíľu prejde 🙂
Mne našťastie nechýba, lebo môj muž je dotykový typ, ale dám ti jeden typ, existuje aj sebaobjatie, respektíve objatie svojho vnútorného dieťaťa. Skús poguglit, určite niečo nájdeš, sú nato aj meditácie.
Objimam veľa a často svoje deti a ony objímajú mna. Nie som objimaci typ s príbuznými ani známymi, nemam to rada 😅 Ale objatia z lásky som vždy mala rada. Veľmi. Keď to príde, dovolim si nachvilku sa “opustiť”, poviem si, čo mam na sebe rada, vyspim sa na to, zatnem zuby a idem ďalej 🙂
Objimam deti.