Po svojich 2 rozpadnutych vaznych vztahoch (po prvom som zacal citat literaturu venujucu sa tejto problematike), ma napadlo sa spytat ake mate skusenosti vy?
Mne sa paci prirovnanie kde Plzak hovori o tom, ze partnersky vztah si treba predstavit ako hru v kartach kde hra chlap, zena a bankar. Bankar je vlastne hocikto/hocico v okoli. Ak chlap so zenou spolupracuje, bankar nema sancu vitazit a vztah funguje. Akonahle sa ich postoje rozidu, zacnu "hrat" proti sebe , alebo sa niekto z nich spoji s bankarom (novy partner, rodicia, milenka, hocikto v zivote) jasne ze vztah skonci..
Druhy znak znamenajuci 100 percentne ukoncenie vztahu je ak jeden z partnerov neplni svoje sluby, pripadne sa zacne chovat nie podla toho ako rozprava.
Dalsie typy ludi, s ktorymi sa neda vybudovat plnohodnotny zdravy vztah je ziarlivec, samozrejme gambler a alkoholik.
@tomas115 Pekna tema... Viem to porovnat, nakolko prvé manzelstvo nevyslo a druhe je krasne fungujuce. Doplnila by som to este o vzajomnu toleranciu, respekt a komunikaciu. Tolerancia nazorova, povahova. Vzajomne si pomahat, aj cez istu obetu a rozpravat sa o vsetkom moznom aj nemoznom. Citoch, pocitoch prijemnych aj neprijemnych. Avsak aj mlcanlivost niekedy treba, je velmi dolezite ju vycitit, kedy treba byt ticho. No a toto vsetko sa da len vtedy, ked svojho partnera pozorujeme, aktivne pocuvame a tym ho spozname... Moj manzel je snad prvy muz, ktoreho poznam, ze vie naozaj pocuvat. Vztah moze byt naozaj pekny.
Myslim, že je potrebná istá dávka osobnostnej zrelosti, sebapoznania, co sa následne prejavuje v tom, že vies efektívnejšie a respektujuco komunikovať a regulovať svoje emócie.. je nápomocné dat partnerovi na seba návod- keď mi je smutno potrebujem toto, toto je moja achilovka, súvisí to s tým, preto možno občas robím toto, vo vzťahu som skôr uzkostny, takže potrebujem dostatok slov uistenia a dotykov..
Rovnako je podľa mňa dôležité keď partneri zdieľajú životné hodnoty a postoje, aspoň tie základné.. proste treba sa od začiatku venovať aj vážnym témam á diskusiám.
Ešte sa mi paci partnerská rada: práca by vo vzťahu mala byť rozdelená 60/40, pričom obaja partneri sa snažia priniesť tých 60%.
Ak chces krasny fungujuci vztah musis zacat od seba. Musis prijat sebalasku, pochopit svoju hodnotu mat sa rada a potom mozes najst partnera ktory si taktiez bude uvedomovat tvoju hodnotu a to aka si uzasna. A len s takym partnerom mozes byt v zivote naozaj stastna 🙂
Ja si myslím že je potrebné aby boli partnery podobný. Mali rovnaký pohľad na život, záľuby a názory. To, že protiklady sa priťahujú je podľa mňa nezmysel. Časom, rokmi to začne jednému alebo druhému vadiť. A samozrejme úprimnosť, to je základ z jednej aj druhej strany
@danbo myslim, ze to prislo ako dar preto, ze som v tom predoslom vztahu velmi pracovala so sebou a nesnažila sa menit len jeho. Akurat, ze na sebe som drela, comu sa tesim, lebo som vela pochopila, no ukoncit sa to muselo. Druha strana je viac menej rovnaka stale:( a vlastne moj terajsi manžel prisliel, ani neviem ako. Myslela som, ze uz budem s dcerami len sama. A jedine, co Ti mozem poradit, vzdy si najdi nejake svetlo, za ktorym chces ist. Bez toho by som uz asi nefungovala normalne. Drzim palce😊
Podľa mňa je to o tom, že na tom vzťahu proste treba pracovať, celý život, treba sa snažiť, robiť si malé radosti, mať jeden voči druhému rešpekt, toleranciu a veľa iného. Aby to fungovalo.
@tomas115 držím sa toho, čo som odpozorovala od svojich rodičov a starých rodičov. Moja mama mi rozprávala, že keď spoznala svojich svokrovcov, stále čakala, kedy sa prestanú pretvarovať, no po čase s úžasom zistila, že sa nepretvarujú, že sa aj po desiatkach rokov k sebe správajú s úctou, ako keď spolu začali chodiť. Moji rodičia tento model prevzali a ja s partnerom v tom pokračujeme. Úcta, uvedomiť si, že život je príliš krátky na to, aby sme si dni znepríjemňovali hádaním sa pre sprostosti. Správať sa k sebe tak, ako v prvých týždňoch vzťahu, keď prídu ťažké životné chvíle, objať sa a povedať si, že ich zvládneme, veď sme na to dvaja. Mať veľa spoločných zážitkov, aby boli témy na spoločné rozhovory, zároveň mať priestor na to, aby sa každý z páru mohol venovať aj svojím koníčkom a priateľom, nebyť na seba nezdravo naviazaní. Robiť si drobné prekvapenia, stále, nie len v prvom roku. A úplne najdôležitejší je výber partnera, v dôležitých veciach musia mať obaja veľmi podobný, najlepšie rovnaký pohľad na vec. Či už trávenie voľného času (muž domased a žena s vrtuľou v zadku to asi nepôjde), financie, počet detí, ich výchova, údržba domácnosti... Treba sa o všetkom a veľa rozprávať ešte pred tým, ako sa dvaja rozhodnú spolu žiť.
@tomas115
Protiklady sa mozu pritahovat, ale iba v nepodstatnych veciach, napr. ty hory, ona more; ty rockovu hudbu, ona klasicku; ty vegan, ona masozravec; ty skor introvert, ona extrovert...
Ale nikdy nie hodnotovo, a to je podstatne si upratat, ci sme hodnotovo totozni a pre mna podstatnou vecou je to, z netreba ist do vztahu, aby som ja bola stastna, ale aby sme boli my stastni, aby moj muz mal krasny a naplneny zivot. A toto ked je obojstrane, je to super.
Kvalitny vztah je praca, je aj obeta, je aj x kompromisov.
Ale hlavne platia 2 zasady:
- manzel na prvom mieste
- laska nie je emocia, nie je pocit, laska je rozhodnutie milovat toho druheho kazdy den po zvysok zivota
@tomas115 Az taka jednoducha hra to nie je. V zivote sa ludia nazorovo rozchadzaju. Je to normalne. Nikam by sa v zivote neposunuli ak by mali identicky nazor na vsetko. Ide len o to, do akej miery sa rozchadzaju v nazore, ako sa dokazu navzajom pocuvat a argumenty akceptovat.