Ako dlho trvalo u vvás platonické zamilovanie?
Ahojte, po pár mesiacoch v novej práci som si začala všímať jedného kolegu nie v zmysle že by sa mi páčil -nebol absolútne moj typ. Ale bol a stále je milý, nápomocný, veľmi taktný, taký intelektuál, proste komunikácia s ním je iná ako u väčšiny chlapov. Na tom by nebolo nič, ale všimla som si u neho mierne akoby rozpaky, neistotu, alebo nervozitu keď sme spolu. Spočiatku mi tým pripadal veľmi nudne, ale po nejakom čase ani sama neviem kedy a ako som si uvedomila, že sa cítim dobre v jeho prítomnosti a že to ako sa správa mi vlastne veľmi imponuje. Teraz po cca roku v práci to došlo do štádia, že ho absolútne neviem vytesniť z hlavy, sama neviem prečo, tá chémia a náklonnosť je obrovská. Obaja sme vo veku plus mínus 40 rokov, máme dlhoročných partnerov, deti. Je to hlúpe a nevhodné, ja viem. Uvedomujeme si to obaja a nechceme nič riešiť. Chcem sa opýtať tých čo sa im stalo niečo podobné, ako dlho toto pobláznenie resp. zamilovanosť trvala. Po akom čase to prešlo?
a tvoj partner, s ktorým žiješ je v čom iný? skús rozpísať a možno lepšie budeme vedieť pomôcť
Najdôležitejšia otázka je, čo ti chýba u tvojho partnera, čo máš u tohto kolegu? Aké su to vlastnosti? Si vo svojom vzťahu inak šťastná a spokojná? A platonicky zamilovaná som bola viackrát, asi som mala vždy šťastie, že tí ľudia neboli súčasťou môjho každodenného života a vidávali sme sa minimálne. Najväčšia platonická láska bol a asi aj vždy bude jeden kamárat, mala som a mám pri ňom podobné pocity ako opisuješ ty a napriek tomu, že to vidím ako je, stále mi sporadicky napadne, aké by to bolo, keby sme pár. 😂
No áno, moj dlhoročný vzťah je aký je… nie je to 100% ideál. Prekonali sme všeličo v minulosti, ale posledné roky je to Ok. Partner je výborný otec, ako partner má svoje chyby, ale jasné to máme všetci. Máme spoločné vízie, životné priority, záľuby, žije sa nám dobre. Vyhovuje nám to tak ako to je, napriek tomu, že žijeme v stereotype. Ja viem, že v tom stereotype je problém, to ale o tom nechcem teraz… Skôr ma zaujímajú konkrétne situácie, niekto kto si tým reálne prešiel. Aky čas prešiel kým ste sa nad takýmto pobláznením len spätne pousmiali?
U mňa to trvá už vyse roka...A keďže sme uz prekročili aj hranicu,je to ešte ťažšie.U nas je rozdiel,ze on uz je volny.. Viem,ze jedine riešenie je odísť z prace a prerušiť kontakt...ale to zatial neprichadza do uvahy, pretoze ešte aj ta praca,ma veľmi bavi😔
A vy to obaja len tušíte, alebo ste sa o tom otvorene rozprávali?
Prenes sa do reality a zhoď ružové okuliare.Teraz ti to imponuje,páči sa ti to ako sa ku tebe správa.Myslíš si že by ta jeho správanie bavilo aj po rokoch? Zovšednelo by ti to.
Platonicky zamilovana mozes byt aj cely zivot. Dolezije je drzat to v sebe, nedavat to druhej strane najavo, pokial nechces prekrocit hranicu a znicit si rodinu. Ak s druhym muzom travis viac casu ako s vlastnym (v praci), moze to byt problem, vtedy je na mieste uvazovat o zmene prace alebo aspon prac. zaradenia, aby ste spolu neprichadzali tolko do kontaktu. Comu sa uplne vyhybaj, je kontakt mimo prace - ci uz osobny alebo pisomny.
U mna su to tri roky, ale bojujem s tym. Samozrejme jednoduchsie je sa nevidiet, lebo inak je to spat. Dufam, ze to nebude trvat cely zivot
U mna 13 rokov keby som ho aj dnes videla asi dostanem panicky zachvat 🤣🤣🤣 podotykam ze nikdy sme spolu nic nemali a velmi velmi dlho sme sa ani nestretli a uz 10rokov mam priatela ktoreho milujem a nedala by som ho za nic na svete.
No podla mna v takejto situacii treba rozmyslat, co chyba vo vztahu s dlhorocnym partnerom. A potom sa to snazit vylepsit. Ak ea podari, nebudes sa tolko namotavat na ineho.