Aj vaši muži vám do života vstúpili celkom nečakane?
Stále som hľadala, pátrala, tlačila, nešlo to, čakala som...
A keď som to najmenej čakala, zrazu prišlo niečo omnoho lepšie ako to, čo som v skutočnosti chcela. 🍀
Naozaj je takýto život? Naozaj sa pri tom správnom človeku zrazu cítime byť úplne sami sebou, bez masky, od začiatku sa na nič nehráme a hrá tá správna chémia?
Nikdy som si nevedela predstaviť, aby som sa úplne uvoľnila pri mužovi, vždy v každom vzťahu to bolo náročné, vždy som bola v miernom kŕči, že čo ak nebudem dosť dobrá.
A náhle príde niečo, čo si neviem vysvetliť, taký pokoj v duši spolu s tým človekom.
Úplne nečakane, keď som bola nepripravená, takmer na dne, úplne som odhodila masku, vtedy prišiel do života a videl ma, hoci aj v zlom rozpoložení, ale "úplne nahú", naozaj bez tej masky, ktorú som často mala pri hľadaní muža...
Áno, ja som svojho muža našla po dlhom hľadaní, len to chcelo obetu a ísť za ním 300km.
Ano, presne tak. Ked som sa vzdala myslienok na to, ze niekedy si vobec najdem niekoho, s kym mi bude dobre, nasiel si ma on sam. A dokonca mi povedal, ze najprv ma par mesiacov sledoval len z dialky, lebo si dodaval odvahu za mnou prist. Ale sposobom, akym nakoniec prisiel, si ma ziskal hned na prvu dobru.
A ano, naozaj “sa pri tom správnom človeku zrazu cítime byť úplne sami sebou” a nic nehrame. Ani netuzime. Necitime potrebu sa robit nejakymi. Lepsimi.
Joj to je pekne😍. Nepoznam to ale prajem ti to.
@moonlight1210 povedz viac akým spôsobom - to znie pekne. Romanticky pondelok 😄
Ano. Ked prestanes hľadať, vtedy si ta laska nájde sama. A mozno si pokrocila aj kusok smerom k sebe a zacala si sa mat viac rada a vážiť si samu seba
Nie, toto sa mi ešte nestalo, ale dobre sa to číta 🙂
Ano aj ja som mala takyto pocit pri manzelovi, presne ako pises. U nas ale ani neviem, ci mi vstupil do zivota necakane, skor by som povedala, ze jedneho dna uz konecne vstupil. Lebo my sme sa predtym uz x-krat skoro stretli. Na vysokej mal byt moj spoluziak v kruzku, prisiel aj na zapis, ale v poslednej chvili sa otocil vo dverach a isiel sa zapisat na inu VS. Odvtedy sa este viackrat stalo, ze sme sa v tom istom case stretavali s tymi istymi ludmi. Alebo ze bol fyzicky tam kde ja, ale nezoznamili sme sa proste. Aj o mne viackrat pocul od roznych ludi, pricom nevedel, ze je to o tej istej osobe. Nakoniec po 12 rokoch od tej VS prisiel pracovat k nam a stal sa mojim kolegom a konecne sme sa stretli 🙂
Ja som svojho muza "z videnia" poznala uz asi 10 rokov, ked sme sa dali dohromady. Moj prvy rozhovor s nim bol cista katastrofa, on bol strasne neprijemny, bol drzy ako opica, vtedy som si povedala, ze je totalny debil, a irazila som sa, ale ked som ho neskôr spoznala, tak som tuto jeho "nekorektnost" (nie povyseneckost alebo aroganciu) zacala uplne milovat. Vedel dostat ludi do rozpakov a rad provokoval, potom sme sa na tom spolu smiali (ja viem, nekorektna zabava). Strasne sa mi na nom pacilo, ze vie zabojovat za to, co chce. A od zaciatku ma bral taku aka som, bral aj moje zle vlastnosti. A tiez by som nikdy necakala, ze s nim budem zit a mat dieta, prislo to, ked som mala velmi zle a destruktivne obdobie, citila som sa strasne sama.
Nie, nebolo to nič nečakané, keďže sme sa spoznali cez internet.
Ano presne tak. Drzim palce